Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/395/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne O.. O. I. C. I. E. Í. P. Z. R. L. D. , nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, zastúpenej JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, Bezekova 13, Bratislava, proti žalovanému O.. D. I. C. I. E. Í. P. Z. R. O. , nar. XX.X.XXXX, bytom I., B. B. C. B., N. F.. X, A. E., zastúpenému Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, o zaplatenie 6.264,-€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 13.8.2014 sa žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 6.264,- € spolu s príslušenstvom - 9,15% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 13.8.2014 do zaplatenia, titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti. Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným je podielovou spoluvlastníčkou 2-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu na E. K. Č.. XX R. T., ktorý nadobudli počas trvania ich manželstva v roku 1999, manželstvo bolo právoplatne rozvedené 14.4.2011. Počas trvania manželstva súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.9.2006, č.k. 5C 119/06-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2006. Do troch rokov po zrušení BSM nedošlo k vyporiadaniu dohodou ani nebol podaný návrh na vyporiadanie súdom, preto predmetný byt prešiel do podielového spoluvlastníctva procesných strán, každého v 1-ici. Žalovaný od roku 2006 doteraz bráni žalobkyni v užívaní bytu, nielen tým, že jej odmieta odovzdať kľúče od bytu, ale do bytu mohla v januári 2012 vojsť len so súhlasom žalovaného a za prítomnosti ním splnomocnenej osoby. Žalovaný niekoľko rokov byt prenajímal, napriek tomu že žalobkyňa nikdy nedala súhlas k prenájmu, finančné prostriedky z prenájmu si ponechával. Keďže sa so žalovaným nedohodla o hospodárení so spoločnou vecou - predmetným bytom a žalovaný sám byt užíva, vznikol žalobkyni právny nárok za to, že byt nemôže užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Výšku tejto náhrady určila v sume 261,-€ mesačne, vychádzala z mesačného nájmu 522,-€, za ktorú sumu by sa dal byt prenajať tretej osobe. Za obdobie od l. augusta 2012 do 1. augusta 2014 požadovala od žalovaného náhradu vo výške 6.264,-€ /24 mesiacov x261,-€/. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobnom návrhu predložila listinné dôkazy: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom T., katastrálny odbor, kat. územie H., podľa ktorého sú procesné strany spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa v T. na E. K. Č.. XX, 5.p.; rozsudok Okresného súdu Malacky o rozvode manželstva zo dňa 20.1.2011, č.k. 5C 158/2010-84, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2011; rozsudok tunajšieho súdu o zrušení BSM č.k. 5C 119/06-24; žalobný návrh podaný a OS Malacky 25.7.2011 na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, sp.zn. 5C 73/11; list datovaný 1.11.2012,

adresovaný žalovanému, ktorým žalobkyňa vyzýva žalovaného, aby jej bezodkladne umožnil vstup do ich bytu tak, že jej odovzdá kľúče s čipom od vchodu do bytového domu a doručí jej kľúč od vchodových dverí do bytu a kľúč od poštovej schránky, doručený 9.11.2012; článok publikovaný 26.4.2013 v denníku Sme, podľa ktorého celková cena za prenájom bytu v Bratislave V je 522,-€ mesačne; list datovaný 25.5.2015, adresovaný dcére žalovaného, ktorým ju žalobkyňa vyzýva na vydanie kľúčov od bytu a vchodu do obytného domu, doručený adresátke 29.5.2015.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že predmetom konania je uplatnenie nároku osobitnej povahy, a to bezdôvodného obohatenia za obdobie od augusta 2012 do augusta 2014, keďže ide o hmotný nárok, žalobkyňa musí preukázať vznik tohto nároku. V zmysle Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníci nehnuteľnosti musia dohodnúť na užívaní veci, tiež sú povinní a oprávnení k tejto veci. Ak by jeden zo spoluvlastníkov chcel vec prenajať, musí dať druhému spoluvlastníkovi návrh ako by mali hospodáriť so spoločnou vecou. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nedala návrh na spoločné užívanie spoločnej veci, teda nie je založený hmotnoprávny predpoklad vzniku nároku. Žalovaný dlhodobo byt neužíval, jediným dôkazom predloženým žalobkyňou je formálna výzva z novembra 2012, ktorou sa domáha vydania kľúčov. Táto skutočnosť je uplatnením práva nad rámec spoluvlastníckeho podielu, lebo žalobkyňa sa domáha užívania celej nehnuteľnosti, teda nad rámec svojho práva. Žalobkyňa nemá vecnú aktívnu legitimáciu a preto jej nesvedčí nárok uplatňovaný v súdnom konaní. Taktiež žalovaný nie je pasívne legitimovaný, a to z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala a tiež ani netvrdí, že by žalovaný v žalovanom období využíval predmetnú nehnuteľnosť alebo nad rámec svojho podielu nehnuteľnosť prenajímal alebo mal zo spoločnej veci úžitky. Žalobkyňa nekriticky uplatňuje nárok z akéhosi brutto prehľadu za nájom porovnateľných priestorov, bez odpočítania nákladov, ktoré musia znášať vlastníci spoločnej veci.

3. Súd vo veci vykonal dokazovania a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi do zápisnice súdu uviedla, že od roku 2006 jej exmanžel bráni vstupu do spoločného bytu, viackrát ho žiadala o osobne aj písomne, aby jej odovzdal kľúče a byt sprístupnil. Jedenkrát sa do bytu dostala, a to v januári 2012, keď jej žalovaný vstup umožnil prostredníctvom jeho sekretárky p. Š., ktorá byt otvorila, ukázala a znova zamkla. Myslela si, že sa so žalovaným dohodnú a nájdu spoločnú reč, čo sa nestalo. Žalovaný uviedol, že spolu so žalobkyňou nadobudli predmetný byt, žalobkyňa v byte nikdy nebývala, ničím do bytu neprispela. V septembri 2006 zaniklo ich BSM, odvtedy platí všetky náklady spojené s bytom. Nie je pravdou, že byt prenajíma, s jeho vedomím nikto v byte nebýval, sám nebol v byte možno desať rokov. Po ukončení rozvodu sa snažil vyzvať žalobkyňu, aby našli spoločnú reč, k dohode nedošlo. Vo februári 2012 podal žalobu na OS Malacky, žiadal polovicu nákladov, ktoré preukázateľne vložil do bytu na E. XX. V roku 2011 podal žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, OS Malacky vo veci rozhodol, v dôsledku podaného odvolania zo strany žalobkyne o veci bude rozhodovať súd druhej inštancie. V roku 2013 prestal platiť náklady za predmetný byt. Kľúče od bytu sa nachádzajú na sekretariáte jeho spoločnosti, ak žalobkyňa príde, kľúče jej budú vydané. Svedkyňa O.. I. P., dcéra žalovaného z prvého manželstva vypovedala, že do otcovej firmy nastúpila v júni 2014, sídlo firmy je na Biskupickej ulici č. 18 v Bratislave, nachádza sa tam aj skrinka s kľúčmi od predmetného bytu, kľúče majú k dispozícii obe procesné strany. Od žalobkyne obdržala list v júni 2015, ktorým žiada kľúče od bytu a vchodu do obytného domu. Svedkyňa O.. I. P., sestra žalobkyne, vypovedala, že má vedomosť, že sestra nemala k dispozícii kľúče od bytu ani byt neužívala, lebo nemala do bytu prístup. Fyzicky v byte bola raz v januári 2012, a to so sestrou, byt otvorila p. Š., nevie uviesť, či byt bol obývaný nejakou osobou. Svedkyňa S. Š., asistentka vo firme žalovaného od januára 2008 do marca 2013, uviedla, že v predmetnom byte nikto nebýval, byt bol prázdny. Kľúče od bytu sa nachádzali na sekretariáte firmy, mal ho k dispozícii každý, a to so súhlasom žalovaného na vydanie kľúčov. Počas obdobia, keď pracovala žalovaného nikto o kľúče nepožiadal ústne ani písomne, raz jej žalovaný povedal, aby išla na E. XX, že príde žalobkyňa, mala byt otvoriť, aby si ho mohla žalobkyňa prezrieť. Sama chodila byt vyvetrať, nebol obývaný, od roku 2010 bol prázdny, každý mesiac platila v mene žalovaného platby spojené s užívaním bytu.

5. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

6. Podľa §451 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa §456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

9. Podľa §458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

10. Podľa § 137 ods. 1 podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa §139 os. 1,2 veta prvá z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

13. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci, o hospodárení s vecou rozhodujú väčšinou počítanou podľa podielov. Spoločník má právo na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a ktorý zároveň neplatí úhrady za takého používanie, vznikne týmto spôsobom majetkový prospech nadobúdaný bez právneho dôvodu ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. To v konečnom dôsledku znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. Bezdôvodné obohatenia na úkor iného spoluvlastníka nehnuteľnosti vzniká aj užívaním bytu bez právneho dôvodu, teda užívanie bytu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, za čo musí takýto spoluvlastník ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Pre určenie rozsahu obohatenia, ktoré má byť vydané, je rozhodujúci stav v okamihu, keď sa nadobudlo, výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu spoluvlastník, majúc za povinnosť majetkový prospech vydať. V prípade užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa výška prospechu spravidla meria s obvyklou hladinou nájomného v danom mieste a čase. Záver o užívaní veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu a s tým spojená povinnosť poskytnutia náhrady v plnom rozsahu „nadužívania" spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka predpokladá, že niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec výlučne sám či už fyzickým faktickým užívaním alebo bránením v užívaní druhému spoluvlastníkovi. Ak však niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec iba sčasti, pri určení rozsahu prípadného „nadužívania" spoločnej veci je nutné posúdiť kvalitu častí používaných jednotlivými spoluvlastníkmi. V prípade, že spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom, ktorý spoločnú vec užíva, bola uzavretá dohoda alebo zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. Ak teda spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť druhému spoluvlastníkovi, preto musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané. Majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním považuje judikatúra tradične za obohatenie získané bez právneho dôvodu, o čom svedčí napr. judikát Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo 184/2014, podľa ktorého náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu zaťažuje žalobcu, a to v prípade, že druhý spolumajiteľ si prisvojuje úžitkovú hodnotu veci nad rozsah jemu prislúchajúcemu podielu.

14. S užívaním veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu jedného zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je spojená povinnosť poskytnutia peňažnej náhrady druhému spoluvlastníkovi za predpokladu, že jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec sám či už faktickým užívaním alebo

umožnením užívania nehnuteľnosti treťou osobou, čím znemožňuje druhému spoluvlastníkovi realizáciu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V danom konaní mal súd preukázané, že žalovaný v období, za ktoré sa žalobkyňa domáha peňažnej náhrady /august 2012 až august 2014/ predmetný byt neužíval sám ani byt neposkytol inej osobe do užívania. Žalobkyňa neprodukovala v konaní žiaden dôkaz procesného útoku svedčiaci o tom, že by žalovaný spoločný byt užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, naopak z výpovede svedkyne Š. jednoznačne vyplýva, že predmetný byt bol v rozhodnom čase neobývaný. Zo zhodných výpovedí procesných strán súd zistil, že procesné strany sa nedohodli o spôsobe užívania spoločného bytu, v konaní nebola preukázaná existencia žiadnej dohody, podľa ktorej by sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni za užívanie jej podielu finančnú protihodnotu. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, že žalovaný jej bráni v užívaní bytu, nepredložila dôkaz o tom, že by požadovala od žalovaného možnosť byt užívať, nepožadovala ani finančnú náhradu. Predloženie výzvy na odovzdanie kľúča od bytu a vchodu do bytového domu z novembra 2012 nemožno považovať za domáhanie sa užívania spoluvlastníckeho podielu faktickým výkonom práva, výzvy zasielané žalobkyňou v roku 2015 súd neakceptoval vôbec, nakoľko boli realizované po začatí súdneho konania. V rozhodnom období nebol splnený základný predpoklad pre priznanie peňažnej náhrady žalobkyni, ktorá nepreukázala, že žalovaný v tomto období predmetnú nehnuteľnosť užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda že užíval spoluvlastnícky podiel žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti. Na strane žalovaného teda nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, z uvedeného dôvodu súd nezisťoval ani oprávnenosť výšky bezdôvodného obohatenia, t.j. obvyklú cenu, pri zisťovaní ktorej je nutné vziať do úvahy cenovú reguláciu a rozhodnúť, do akej výšky sa nárok žalobkyne do tejto regulácie premietne. Súd teda pre neunesenie dôkazného bremena procesného útoku žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).