Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-420-2013.pdf
PDF · 112.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/420/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: E.. I. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. C., W. XXX/XX, zast. JUDr. Radoslavom Olijášom, PhD., advokátom v Bratislave, Grősslingova 58, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19. marca 2013 č.k. 9C/166/2011-244 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 19. apríla 2013 č.k. 9C/166/2011-293 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.657,48 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a napokon uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 1.959,50 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2011 domáhal proti žalovaným náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu vo výške 42.076,49 euro spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42.076,49 euro od 25.5.2011 do zaplatenia a trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava zo dňa 16.10.2006 ČVS: PPZ-204/BPK-B-2006 mu bolo vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,2 Tr. zák. Na podklade jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením zo dňa 28.11.2006 č. VII/2 Gv 283/06-29 rozhodol tak, že sťažnosť zamietol, pretože nie je dôvodná. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 14.8.2007 podal na žalobcu obžalobu (prvú v poradí) bývalému Špeciálnemu súdu v Pezinku. Uznesením bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 28.9.2007 č.k. BB-3T 18/2007 súd obžalobu podanú dňa 14.8.2007 odmietol a vec vrátil prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr.por. Na podklade sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 8.11.2007 č.k. 1Tošs 45/2007 rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora zamietol. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 11.12.2007 pod č. V1U2 Gv 283/06-58 podal obžalobu (druhú v poradí). Po verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom dňa 4.2.2008 na Špeciálnom súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, tento súd nariadil vo veci hlavne pojednávame. Po hlavných pojednávaniach konaných dňa 15.4.2008 a 21.4.2008 na Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, tento súd rozsudkom zo dňa 21.4.2008 č.k. BB 5T 31/2007 rozhodol tak, že uznal žalobcu vinným zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Na
podklade odvolania žalobcu proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.4.2008 č.k. BB 3T 31/2007 Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 20.11.2008 č.k. 1Toš 5/2008 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 332 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica po hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.5.2009 rozsudkom zo dňa 6.5.2009 č.k. BB-3T 31/2007 uznal žalobcu vinným na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Na podklade odvolania žalobcu proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 6.5.2009 č.k. BB-3T 31/2007 Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 19.11.2009 č.k. 1Toš 9/2009 podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok sp. zn. 3T 31/2007 tak, že rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica po hlavných pojednávaniach konaných dňa 10.6.2010, 8.7.2010 a 16.7.2010 rozhodol rozsudkom zo dňa 16.7.2010 č.k. BB- 3 Tb31/2007 tak, že žalobcu uznal vinným na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Na podklade odvolania žalobcu Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 25.11.2010 č.k. 1To 20/2010 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica po hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.2.2011 rozsudkom z toho istého dňa č.k. BB 3T 31/2007 rozhodol tak, že podľa § 285 písm. a/ Tr. por. žalobcu oslobodil spod obžaloby prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č.k. VIl/2 Gv 283/2006 zo dňa 14.8.2007 na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý žalobca bol stíhaný. Tento rozsudok po vzdaní sa odvolania zo strany žalobcu aj zo strany prokurátora sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 22.2.2011. 3/Žalobca požiadal žalovaných 1/, 2/ a 3/ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaním, ktoré im bolo doručené dňa 23.5.2011. Žalovaní 2/ a 3/ nárok na náhradu škody odmietli uspokojiť, a žalovaný 1/ na žiadosť nereagoval. 4/Žalobca žalobou z 25.11.2011 uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá škoda spočíva v ušlom zisku- ušlom zárobku, ktorý by bol žalobca v štátnej službe colníka zarobil v prípade, že by proti nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Z titulu ušlého zárobku si žalobca uplatňoval sumu vo výške 2.419,01 euro, ktorý predstavuje rozdiel medzi čistým zárobkom v sume 26.957,84 euro, ktorý by bol pri obvyklom behu udalostí dosiahol, a vyplateným základným platom v sume 24.538,836 euro. Ďalej žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (skutočná škoda) spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá škoda spočíva vo vynaložení trov obhajoby v trestnom konaní tým, že žalobca zo svojho počas celého trestného konania platil odmenu svojho obhajcu a náhradu jeho hotových výdavkov v sume 9.657,48 euro (2.677,48 euro - JUDr. Krempaský + 6.980,- euro - JUDr. Kubovčák). Žalobca uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že oslobodenie spod obžaloby (z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal stíhaný skutok) ako morálna satisfakcia nestačí a vzniknutú nemajetkovú ujmu už nijako nedokáže sanovať. Z tohto titulu žalobca uplatnil sumu 25.000,- euro. Žalobca tiež uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní z dôvodu, že zbytočné prieťahy v konaní, najmä pred súdom, vznikli, a ich následky sa už nedajú inak napraviť, ako zaplatením náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z tohto titulu si žalobca uplatnil sumu 5.000,- euro. 5/Vzhľadom k tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 16.10.2006, súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Konštatoval, že v tejto veci nezákonným rozhodnutím je uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava zo dňa 16.10.2006 ČVS: PPZ-204/BPK-B-2006, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák. Právne účinky zrušenia tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nastali právoplatnosťou rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 17.2.2011 č.k. BB- 3 T 31/2007, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Z tohto hľadiska je preto splnená aj podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ), ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.), nakoľko žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol z dôvodu údajnej neopodstatnenosti.
6/Škoda, ktorá žalobcovi vznikla ako trovy obhajoby zaplatené advokátom a ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi, je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru. Úradu boja proti korupcií, odboru boja proti korupcii Bratislava zo dňa 16.10.2006, ČVS; PPZ-204/BPK-B-2006. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené zistenia žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 9.657,48 euro proti žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorých zaviazal na náhradu škody spoločne a nerozdielne, nakoľko dospel k záveru, že všetci žalobcom označení žalovaní sú pasívne legitimovanými účastníkmi vo veci náhrady škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím. 7/Vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď žalobcom vyčíslený ušlý zárobok je len fikciou, nie je možné so 100% istotou tvrdiť, že vyčíslenú výšku údajného ušlého zárobku žalobca by skutočne zarobil (už len napríklad v prípade práceneschopnosti by ním vyčíslenú výšku údajného ušlého zárobku nedosiahol), v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktorými odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní súd žalobu zamietol z dôvodu, že všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať a to ani z úradnej povinnosti, ani na podnet tretích osôb, či určitý postup orgánov činných v trestnom konaní sa má považovať za správny úradný postup a teda zákonný alebo za nesprávny úradný postup a teda nezákonný, keď sa javí, že táto skutočnosť by mala byť preukázaná už pred začatím konania. Uvedený záver vyplýva najmä z platnej právnej úpravy, kedy všeobecné súdy v súlade s Článkom 142 Ústavy Slovenskej republiky síce "preskúmavajú aj zákonnosť opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, avšak len ak tak ustanoví zákon ". Úroky z omeškania, ktoré žalobca uplatnil, súd nepriznal z dôvodu, že právo na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nie je právom veriteľa na plnenie od dlžníka podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka a uspokojenie tohto práva nie je plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 8/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.959,50 eur. 9/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetky strany sporu. 10/Žalobca odvolaním napadol zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že ako poškodený má nárok na náhradu za stratu na zárobku, pričom sa musí preukazovať, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku. Poukázal na výpočet ušlého zisku, ktorý vychádzal z toho, že pracoval nadčas, v noci a cez dni pracovného pokoja, čo by bolo možné očakávať aj v prípade, že by mu nebolo vznesené obvinenie. V časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, poukázal, že trestné stíhanie trvalo takmer 6 rokov. Poukázal na výsledky svedeckých výpovedí, počas trestného stíhania nemohol pracovať inde, poberal minimálnu mzdu, bolo mu zabránené v ďalšom kariérnom rastie, bol vystavený stresu, 3-krát si vypočul rozsudok za to, čo nespáchal. Následkom nedostatku kariérneho rastu prakticky skončil ako informátor na vrátnici, bol teda toho názoru, že podmienky nároku v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy sú na jeho strane splnené. V ďalšej časti odvolania preukazoval splnenie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v časti týkajúcej sa nesprávneho úradného postupu, úrokov z omeškania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11/Žalovaná 1/ v odvolaní namietla nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, vzhľadom na výrok a okruh účastníkov namietla nevykonateľnosť rozsudku, keď je vylúčené, aby bola Slovenská republika spoločne so sebou zaviazaná k určitej povinnosti. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/49/2011, podľa ktorého ak je štát ako žalovaný označený viac krát, nejde o označenie správne, ale ide o vadu žaloby, na odstránenie ktorej je súd povinný vyzvať žalujúcu stranu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že v predmetnej veci sú pasívne legitimovaní všetci žalovaní spoločne a nerozdielne, v rozhodnutí navyše absentuje akékoľvek odôvodnenie takého záveru. Súd prvej inštancie sa so skoršími námietkami žalovanej 1/ nijako nevysporiadal. Nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia so žalovanou 1/ nesúvisí, keď jednoznačne je možné určiť iný orgán oprávnený konať v mene štátu podľa § 4 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. Ak súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, urobil tak nad rámec žaloby, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku odňal žalovanej 1/ možnosť pred súdom konať. Pokiaľ súd sčasti žalobe vyhovel, vychádzal z faktúry, ktorá bez ďalšieho nepreukazovala samotný vznik škody, nakoľko táto zmenšenie majetku žalobcu nepreukazovala. V časti
trov obhajoby JUDr. Kubovčáka nebolo možné zistiť, či ide o účelne vynaložené trovy obhajoby, keď predmetná suma bola dohodnutá ako zmluvná odmena, z dodatočného vyúčtovania je zrejmá iná suma. Žalovaná 1/ preto navrhla zrušenie napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12/Žalovaná 2/ v odvolaní rovnako voči vyhovujúcej časti rozsudku poukázala na nemožnosť zaviazať štát v zastúpení viacerými orgánmi, rozsudok považovala za nevykonateľný. Poukázala i na to, že od 1. 1. 2013 došlo k novelizácii ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona číslo 514/2003 Z.z., ktorý zákon je akýmsi hybridom hmotného aj procesného predpisu, v označenej časti je jednoznačne procesnoprávnym predpisom, ktorý upravuje, ktorý orgán v ktorých prípadoch v mene štátu koná. Zákon č. 412/2012 Z.z. navyše neobsahuje prechodné ustanovenia, preto bolo potrebné aplikovať novú úpravu po účinnosti zákona. V zmysle tejto úpravy orgánom konajúcim v mene štátu nemôže byť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ak by sa súd nestotožnil z vyššie uvedeným, poukázala žalovaná 2/ na to, že konajúcim orgánom mal byť ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý, pričom prvý úkon vykonala žalovaná 1/ dňa 23. 5. 2011. Podľa žalovanej 2/ objektívna zodpovednosť štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie, v mene ktorého koná jeden orgán verejnej moci, neprichádza do úvahy členenie trestného konania na jednotlivé úseky, Ministerstvo vnútra SR teda nie je tým orgánom, ktorý by mal v mene štátu konať. Ak nie je možné zistiť orgán, ktorý by mohol v mene štátu konať, je ním rovnako Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaná 2/ preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu voči žalovanej 2/ zamietnuť. 13/Žalovaná 3/ rovnako nesúhlasila zo spoločne a nerozdielne uloženou povinnosťou všetkým žalovaným, za žalovaného sa považuje výlučne štát, neexistuje teda pluralita odporcov/žalovaných, výrok je zmätočný a nevykonateľný. Rovnako namietala nepreukázanie nároku v časti výšky trov trestného konania či obhajoby, keď súd nesprávne vyhodnotil dôkazné prostriedky, poukázala rovnako na duplicitné uplatnenie trov obhajoby oboma advokátmi JUDr. Krempaským a JUDr. Kubovčákom. Námietkou ohľadne výšky uplatnených trov sa súd nezaoberal. Zo špecifikácie z 22. 11. 2012 je zrejmé, že trovy vznikli vo výške 5.121,63 euro, ktorých sa žalobca nikdy nedomáhal, navyše žalobca nepreukázal, že by vyčíslené trovy uhradil a teda že mu škoda vznikla. Žalovaná 3/ preto navrhla zrušenie napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14/Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Cdo/194/2010, podľa ktorého do úvahy prichádza ako zastupujúci orgán tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR, v danom prípade však orgán, ktorý začal konať prvý, je Ministerstvo spravodlivosti SR. Nesúhlasil s tvrdením, že viaceré orgány nemôžu v mene štátu konať a byť zaviazané spoločne a nerozdielne, keď každý štátny orgán má konať v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti. Zaviazanie žalovaných spoločne a nerozdielne má oporu aj v ust. § 61c ods. 3 Ex. por. Právny názor najvyššieho súdu v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Cdo/149/2011 sa na danú vec nevzťahuje, keď ide o nárok z titulu ochrany osobnosti, navyše ide o ojedinelý a praxou neosvojený právny názor. Je na právnom posúdení veci súdom, ktorý z orgánov bude považovať za orgán, príslušný konať v mene štátu a tento orgán zaviaže na náhradu škody. Žalobca preto z opatrnosti označil za žalovaného štát zastúpený tými orgánmi, ktoré sú v žalobe uvedené a je na súde, aby povinnosť uložil či už všetkým, alebo len niektorému z nich. Ohľadne námietok výpočtu trov obhajoby poukázal na to, že zmluvná odmena dohodnutá v trestnom konaní je bežným javom, jej zaplatením dochádza k ujme a skutočnej škode, ktorú poškodený reálne vynaložil. Bolo preukázané, že JUDr. Krempaskému žalobca zaplatil 2.677,48 euro na základe faktúry, pripojil z opatrnosti aj príjmový doklad o zaplatení. JUDr. Kubovčákovi zaplatil sumu 6.980 euro, pričom z potvrdenia advokáta z 23.2.2011 vyplýva, že bola suma zaplatená. Vylúčil, že by išlo o duplicitne účtované trovy právnej služby, išlo o rozdielne úkony oboch advokátov. 15/Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán sporu v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými /§ 378, § 380 ods. 1 CSP/, vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v časti týkajúcej sa označenia/konania orgánu/orgánov štátu v konaní je opodstatnené. 16/Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru (§ 12 ods. 1 a 2 Tr. por.)
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. 17/Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 (zák. č. 412/2012 Z.z.) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, (§ 10 ods. 8 Tr. por.) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. 18/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. marca 2011 pod sp. zn. 3Cdo/194/2010 (za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012) konštatoval: „na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z.)“. 19/Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. septembra 2012 pod sp. zn. 6Cdo/149/2011 (rovnako za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012) konštatoval: „Pokiaľ by v konaní na žalovanej strane bola označená ako účastníčka konania Slovenská republika (štát) viackrát, teda ako žalovaná 1/, žalovaná 2/, žalovaná 3/ ..., nebolo by takéto označenie správne. Išlo by o vadu žaloby, na odstránenie ktorej (a obvykle aj na odstránenie s tým spojenej vady petitu žaloby) je súd povinný vyzvať žalujúcu stranu. Aj v prípade, ak by proti štátu boli jednou žalobou uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, alebo ak by bol proti štátu uplatnený nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, môže štát ako ten istý subjekt mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát. Ani štát, hoci má medzi subjektmi práva špecifické postavenie, nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo účastníkov, resp. z hľadiska hmotného práva nemôže tvoriť sám so sebou napríklad dlžnícku solidaritu. Ak uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov a spadať tak do pôsobnosti rôznych orgánov štátu, alebo ak uplatnené nároky sa týkajú pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, nič nebráni, aby v konaní proti štátu ako jedinému žalovanému vystupovali ako subjekty konajúce za štát (v jeho mene) všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická osoba oprávnená podľa osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí, pričom každý z nich bude konať v mene štátu ohľadne toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti. Pri rešpektovaní požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku musia byť z tohto odôvodnenia dostatočne zrejmé závery súdu o právnom posúdení jednotlivých nárokov a o ich opodstatnenosti či neopodstatnenosti“.
20/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14. októbra 2015 pod sp. zn. 8Cdo/289/2014 (za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 1.1.2013 - zák. č. 412/2012 Z.z.) konštatoval: „ustanovenie § 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z.z. nepochybne rieši prípad vzniku škody v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie príslušného orgánu konajúceho v mene štátu bolo do 31. decembra 2012 skutočne rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať prvý. Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, sa najčastejšie vyskytoval na úseku trestného konania, ktorý začínal vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a bol zavŕšený podaním obžaloby. V takomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádzal do úvahy tak MV SR ako aj GP SR (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2010 z 30. marca 2011). Podľa dovolacieho súdu, súladného so záverom odvolacieho súdu ale tento stav trval len do 31. decembra 2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zákon zmenil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ (ktoré určoval MV SR ako orgán konajúci v mene štátu v prípadoch, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru) tak, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu MV SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie teda určuje MV SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne (pozri spojku „a“) splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. A contrario, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu (aká bola procesná situácia v preskúmavanej veci), vo veci náhrady škody, keďže škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní, koná v mene štátu GP SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Dovolací súd sa plne stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že opačný výklad by poprel zmysel a účel zákona č. 412/2012 Z. z., účelom ktorého je vytvoriť legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, reagovať na poznatky aplikačnej praxe a spresniť platnú právnu úpravu, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci najmä tým, že precizuje (o.i.) úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu (pozri dôvodovú správu k návrhu uvedeného zákona). Skutočnosť, že poškodený podal žiadosť na orgáne (MV SR), ktorý v dôsledku zmeny v právnej úprave už nie je príslušný vo veci konať a že nárok nebol s GP SR predbežne prerokovaný, vzhľadom na úpravu v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
(„Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.“) nepovažuje dovolací súd za významnú z hľadiska riešenia vyššie uvedených otázok, rozhodne nie za takú, „čo oslabovalo žalobu, činiac ju predčasnou a teda neprípustnou“.
21/V žalovanom spore je žalobcom uplatnený nárok jednak titulom zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu - nárok na náhradu škody, spočívajúcej v ušlom zárobku vo výške 2.419,01 euro, vo vynaložení trov obhajoby v trestnom konaní v sume 9.657,48 euro, ďalej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím vo výške 25.000 euro, ako aj titulom nesprávneho úradného postupu orgánu štátu - zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní, kde žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- euro.
22/Záver súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal na náhradu škody žalovaných spoločne a nerozdielne (vychádzajúc z nesprávnej žaloby), nakoľko dospel k záveru, že všetci žalobcom označení žalovaní sú pasívne legitimovanými účastníkmi vo veci náhrady škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím, tak nemôže byť vecne správny. Odvolaciemu súdu preto neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom bude potrebné postupom podľa § 129 CSP odstrániť vady žaloby a vec následne meritórne prejednať s tým subjektom konajúcim v mene štátu, ktorého sa vec (ten-ktorý uplatnený nárok) týka. 23/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 4. október 2016