Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-432-2014.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/432/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXX, zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná 27 a 2. I. H., M.. I.Á., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX, zastúpená: JUDr. Radim Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, p r o t i žalovaným: 1. Š. K., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX, 2. W. K., T.. XX.X.XXXX, H. D.Ň. XXX, 3. S. K., M.. H., T.. XX.XXXXX, H. D. XXX, 4. V. K., T.. XX.XX.XXXX, H. D., XXX, 5. I. K., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX a 6. N. K., T.. X.XX.XXXX, H. D. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Martin Timko, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 23, o ochranu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaní v 1. až 6. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou zo 29.10.2014 o ochranu vlastníckeho práva sa domáhali vyslovenia zákazu žalovaným v práve prechodu po parcele KN XXX/X zapísanej na LV č. XX k.ú. D. a tiež žiadali, aby žalovaní odstránili stavby stojace na tejto parcele a to schodište vedúce k domu súp. č. XXX, prístrešok, pivnicu pribudované k domu súp. č. XXX a tiež vodovodné potrubie vedúce k stavbách súp. č. XXX Z. XXX. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní zasiahli do ich vlastníckeho práva k parcele KN XXX/X tým, že po jej časti prechádzajú a majú tam postavené vyššie uvedené stavby.
2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili s tvrdením, že k spornej časti pozemku vydržali vlastnícke právo, keďže dlhodobo či už oni, alebo ich právni predchodcovia a to od roku 1974 užívali túto časť pozemku dobromyseľne a nerušene ako vlastníci.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov N. Ž., S. H., V.. Z. Q., Z. Š., geometrickým plánom Ing. Antona Fabiana č. 36/2001, výpismi z LV č. XX, XXX, XX k.ú. D., písomným vyjadrením žalovaných, výpisom z uznesenia správy JRD č. 3 zo dňa 30.5.1973, rozhodnutím ONV - finančného odboru v Prešove č. FIN 2649/3211, spismi bývalého štátneho notárstva v Prešove D 1377/73, RI 700/81, spismi Okresného súdu Prešov D607/98, 35D 1223/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely KN 264/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351m2 a rodinného domu súp. č. 126 stojaceho na tejto parcele. Vyplýva to z LV č. 83 k.ú. Varhaňovce. Ako titul nadobudnutia je uvedená položka výkazu zmien 5/73.
5. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo tým spôsobom, že pôvodne im pozemok bol pridelený do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu a to rozhodnutím ONV - finančného odboru v Prešove č.
FIN. 2649/3211 zo dňa 4.6.1973. V tom čase išlo o parcelu EN XXXX/XX o výmere 351 m2. Pozemok malo v správe JRD Budovateľ so sídlom vo Varhaňovciach. Z výpisu z uznesenia Správy JRD č. 3/1973 zo dňa 30.5.1973 však vyplýva, že žalobcom bola pridelená stavebná parcela EN XXXX/XX. V rozhodnutí ONV o pridelení pozemku do osobného užívania sa uvádza, že právoplatnosťou uvedeného rozhodnutia vzniká menovaným právo, aby s nimi JRD vo Varhaňovciach uzavrelo dohodu o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku. Ak uvedené právo nebude v danej organizácii uplatnené do 3 mesiacov odo dňa jeho právoplatnosti toto rozhodnutie stratí účinnosť. Na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňom 8.6.1973.
6. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susedných parciel KN XXX/3 a XXX/XX. Parcela KN XXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 283m2 je zapísaná na LV č. XX k.ú. D. vrátane rodinného domu súp. č. XXX/, ktorý je na nej postavený. Žalovaný v 1.rade nadobudol podiel 1/8 dedením D 1377/73 a D 607/98. Žalovaný v 2.rade sa stal podielovým spoluvlastníkom v 2/8 taktiež dedením 35D 1095/12 a 35D 1223/12. Vlastní aj ďalší podiel 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 3.rade na základe kúpnej zmluvy RI. 700/81. Žalovaný v 4.rade je podielovým spoluvlastníkom v 1/8 titulom dedenia D 607/98 a na základe toho istého titulu sa stali podielovými spoluvlastníkmi po 1/8 aj žalovaní v 5. a 6. rade. Ten istý vlastnícky stav a na základe tých istých titulov je vedený aj na LV č. XX.
7. Na LV č. XX k.ú. D. je zapísaná aj parcela KN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58m2 (č.l. 41).
8. Na parcele KN XXX/XX je postavený rodinný dom súpisné č. XX, ale ten je vedený v spoluvlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade, ako to vyplýva z LV č. XXX k.ú. D..
9. Podľa zhodného vyjadrenia strán nehnuteľnosti susediace s nehnuteľnosťami žalobcov vrátane rodinného domu súp. č. XXX pôvodne vlastnili Š., J. Z. U. K., ktorí aj postavili tento rodinný dom niekedy v 70. tých rokoch minulého storočia. Korešponduje to aj s listinnými dôkazmi z už citovaných dedičských spisov. Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Prešove D XXXX/XX vyplýva, že na LV č. XX k.ú. Varhaňovce boli zapísaní ako osobní užívatelia po 1 U. K. Z. Š. K. k parcele EN XXXX/XX ako stavebný pozemok o výmere 341m2, pričom k založeniu listu vlastníctva došlo pod položkou XX/XX. Znamená to, že menovaným bolo založené osobné užívanie stavebného pozemku v roku 1972. Š. K. zomrel 21.10.1973 a tento jeho podiel 1 osobného užívania pozemku zdedila rozhodnutím D 1377/73 zo dňa 17.1.1974 J. K..
10. J. K. zomrela XX.XX.XXXX a jej podiel zdedili na LV č. XX k.ú. D. rovnakým dielom žalovaní v 1., 4., 5. a 6.rade, ako to vyplýva z uznesenia tohto súdu D 607/98, Dnot 120/98 zo dňa 22.11.2001.
11. U. K. zomrela XX.XX.XXXX a jej podiel na LV č. XX zdedil žalovaný v 2.rade uznesením tohto súdu 35D 12223/2012, Dnot 256/2012 zo dňa 23.8.2013.
12. Časť svojho podielu U. K. ešte počas svojho života previedla na žalovaných v 2. a 3.rade kúpnou zmluvou RI. XXX/XX zo dňa 21.12.1981.
13. Procesné strany zhodne uviedli aj to, že pri pridelení pozemkov do užívania ich právnych predchodcov boli tieto rozmerané a pridelené jednotlivým užívateľom a v takom rozsahu boli užívané až do roku 2011. Žalobcovia na pojednávaní prehlásili, že od začiatku užívali svoj pozemok (teda parcelu KN XXX/X) len po tzv. odlivku vedľa ich domu (asi 50cm). O tom, že by správna hranica mala byť posunutá bližšie k rodinnému domu žalovaných sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli až po zameraní pozemkov Ing. Fabianom v roku 2011. Potvrdili pritom, že spory o túto hranicu začali až od roku 2011. Žalobcovia zároveň uviedli, že stále nevedia, či sporná časť pozemku patrí im a preto žiadali o ustálenie hranice znalcom.
14. Žalobcovia k žalobe pripojili geometrický plán, ktorý sa týkal oddelenia časti parcely KN XXX/X - teda inej parcely než je predmetom sporu. Pozemky strán sú znázornené aj na danom geometrickom pláne, z ktorého je zrejmé, že hranica medzi parcelami KN XXX/X Z. XXX/XX na jednej strane a parcelou KN XXX/2 na druhej strane prebieha v určitej vzdialenosti (nie je však zrejmé v akej) za rodinným domom žalobcov.
15. Žalovaní v 2. a 6.rade uviedli, že ich rodinný dom súp. č. XXX bol postavený ich právnymi predchodcami asi v roku 1971. Pozemky pri prideľovaní boli rozmerané a vykolíkované, prítomní bol aj predseda MNV a JRD, obaja sú už nebohí. Právni predchodcovia žalovaných užívali ako vlastníci svoj pridelený pozemok tak, ako bol vykolíkovaný. Presvedčení, že stavajú na svojom, postavili asi v roku 1972 - 1973 sporné schodisko a pivnicu. Spory o hranicu so žalobcami začali až v roku 2011. Podobne vypovedali aj žalovaní v 1., 4. a 5. rade, ktorí poukázali na to, že svoj pozemok oni a pred tým ich právni predchodcovia stále užívali až po rodinný dom žalobcov a nikdy žiadne vlastnícke spory neboli. O tom, že malo dôjsť k posunu pozemkov, celkovo išlo o 4 stavebné pozemky sa dozvedeli až pri spomínanom meraní v roku 2011.
16. Ďalšie dve stavebné parcely susediace s pozemkami strán vlastnia N. Ž. Z. S. H.. Obaja boli vypočutí ako svedkovia. N. Ž. uviedol, že vlastní pozemok vedľa žalovaných. Jeho otec ho dostal v roku 1975. Uviedol, že žalovaní svoj pozemok užívali až po stenu domu žalobcov a teda K. vlastnili aj pozemok nachádzajúci sa medzi ich domom a domom žalobcov. O tom, že tento pozemok by im nemal patriť sa dozvedeli až potom, čo žalobcovia si dali pozemok zamerať.
17. Svedok S. H. susedí so žalobcami. Nehnuteľnosť získal po svojom otcovi, ktorý pozemok nadobudol tým spôsobom ako aj procesné strany v roku 1973. Prehlásil, že bol prítomní pri rozmeraní týchto pozemkov geodetom, hranice sa vyznačili v prírode a podľa neho vlastníkmi spornej časti pozemku medzi rodinnými domami strán boli predchodcovia žalovaných, teda K..
18. Podobne vypovedal ako svedok aj Anton Štepko, bývalý starosta obce Varhaňovce, ktorý potvrdil, že K. od kedy on sa pamätá užívali ako vlastníci svoje pozemky až po stenu domu žalobcov. V súlade s tým mali aj žalobcovia postavený plot v prednej časti pozemkov od cesty po roh ich rodinného domu, teda v časti, kde susedia s K. a na opačnej strane mali plot postavený po roh rodinného domu suseda. Až pri zameraní pozemkov geodetom Ing. Z. Q. v roku 2011 bolo zistené, že hranica všetkých štyroch stavebných pozemkov je posunutá. Svedok potvrdil, že do roku 2011 žiadne spory o vlastníctvo o hranicu týchto pozemkov neboli.
19. Svedok Ing. Z. Q. uviedol, že užívacia hranica pozemkov strán sa nezhoduje s hranicou v katastrálnej mape. Aj on vypovedal o posune pozemkov a o tom, že rodina K. užívala svoje pozemky až po dom žalobcov a tomu nasvedčuje aj vyčlenenie časti parcely KN XXX/X, čo svedok realizoval na základe objednávky žalobcov. Išlo o pozemok, ktorý užívali žalobcovia, avšak vlastnícky im nepatril, ale podľa požiadaviek samotných žalobcov táto parcela bola vyčlenená tak, že predlžená hranica uvedenej parcely siahala len po stenu rodinného domu žalobcov.
20. Žalobcovia síce žiadali o znalecké dokazovanie znalcom geodetom na ustálenie správnej hranice, voči čomu nemali žalovaní výhrady, ale ani jedna strana nebola ochotná znášať náklady tohto dokazovania. Nová právna úprava - CSP sa výrazne odlišuje od predchádzajúcej právnej úpravy v O.s.p. V súčasnosti súd v zmysle CSP zásadne vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a ak strana navrhne vykonať dôkaz znaleckým posudkom musí zložiť preddavok na toto dokazovanie okrem prípadu, ak je oslobodená od súdnych poplatkov. Súd len pripomína, že zákonné, vecné, či osobné oslobodenie od súdnych poplatkov je irelevantné a to je aj prípad žalobcov, ktorí sú oslobodení od poplatkov, ale zo zákona - podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. Žalobcovia odmietli preddavok zaplatiť a preto súd ani nemohol navrhnutý dôkaz znaleckým posudkom vykonať s poukazom na § 253 ods. 2 CSP.
21. Navyše súd ani nepovažoval za hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie. Ak by ním totiž aj bolo preukázané, že hranica podľa mapových operátov medzi parcelami strán prebieha tak, ako to vyplýva z geometrického plánu Ing. Z. Q., súd by musel dospieť k záveru, že nie je totožná s vlastníckou hranicou, keďže žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia túto spornú časť pozemku nadobudli vydržaním s poukazom na § 129 a 134 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
23. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
26. podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
27. V danom prípade z výsluchu strán, ale aj svedkov - vlastníkov susedných pozemkov a bývalého starostu obce vyplynulo, že pozemky boli pridelené do osobného užívania žalobcom a právnym predchodcom žalovaných začiatkom 70.tých rokov minulého storočia. Pozemky pritom boli rozmerané, odovzdané do užívania za prítomnosti predsedu MNV a JRD a každý začal ako vlastník užívať jemu pridelený pozemok. Aj medzi stranami bolo pritom nesporné, že právni predchodcovia žalovaných užívali svoj pozemok až po rodinný dom žalobcov a boli v takom rozsahu považovaní za jeho vlastníkov, čo potvrdili spomínaní svedkovia a tomu zodpovedalo aj oplotenie. Ako vyplynulo z výsluchu svedka Ing. Z. Q. - geodeta u predmetných pozemkov (nielen strán, ale aj ich susedov) došlo k posunu hranice každého pozemku. K tomuto zisteniu sa prišlo až v roku 2011 pri spomínanom zameraní pozemku Ing. Q..
28. Tak žalobcovia, ako aj právni predchodcovia žalovaných mali zriadené právo osobného užívania k pozemku určenému na výstavbu rodinného domu v zmysle pôvodnej koncepcie Občianskeho zákonníka v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.- § 198 a násl. Toto právo bolo uvedenou novelou s účinnosťou od 1.1.1992 pretransformované na vlastnícke právo. Je nepochybné, že ku dňu 1.1.1992 žalovaní (prípadne ich právni predchodcovia) užívali svoju parcelu až po dom žalobcov, teda spornú časť pozemku v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi a to na základe zamerania pozemkov, pri ktorom boli prítomní aj vtedajší predseda MNV a JRD. Devätnásť rokov tento sporný pozemok užívali nerušene ako vlastníci a preto 1.1.2002 bola naplnená desaťročná vydržacia lehota a k uvedenému dňu nadobudli žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia vlastníctvo k danej časti pozemku vydržaním. Ide o osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Účelom vydržania je tak uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
29. Nemalo by pritom vyvolávať pochybnosť, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo len k časti parcely, ako je to aj v tomto prípade (R 40/200). Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Už len pre úplnosť súd dodáva, že má určité pochybnosti o tom, či žalobcovia mali platný titul na zápis ich vlastníctva. Na výzvu súdu o predloženie všetkých listinných dôkazov o nadobudnutí ich vlastníckeho práva totiž predložili len rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, pričom osobné užívanie pozemku podľa vtedajšej právnej úpravy vzniklo až na základe dohody o osobnom užívaní. Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania tvorilo len nevyhnutý predpoklad pre uzavretie spomínanej dohody. Dohoda musela mať písomnú formu a musela byť registrovaná štátnym notárstvom (§ 205 Občianskeho zákonníka v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.
31. Navyše sú nezrovnalosti aj v čísle parcely, ktorú JRD ako správca pozemku sa rozhodol prideliť žalobcom, keďže vo výpise z jeho uznesenia uviedol parcelu EN 2999/11, čo sa však nezhoduje s označením parcely v rozhodnutí ONV o pridelení žalobcom. Napokon aj v samotnom rozhodnutí ONV o pridelení parcely EN XXXX/XX sa uvádza, že právoplatnosťou rozhodnutia vzniká žalobcom právo, aby JRD D. (ako správca pozemku) s nimi uzavrelo dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku. Dokonca sa v ňom uvádza, že citované rozhodnutie stratí účinnosť, ak právo z neho (teda návrh na dohodu) nebude uplatnené u príslušnej organizácii do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Ak by zápis vlastníctva žalobcov v katastri nehnuteľnosti bol nesprávny (pre chýbajúcu dohodu o osobnom užívaní pozemku) bolo by možné vlastníctvo žalobcov uznať taktiež titulom vydržania, avšak len v rozsahu skutočného užívania pozemku žalobcami, teda mimo spornej časti pozemku, ktorú neužívali
žalobcovia, ale právni predchodcovia žalovaných. V takomto prípade by o to viac bola mapová hranica irelevantná.
32. O nároku na náhradu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali plný úspech žalovaní, preto nárok na náhradu trov konania im bol priznaný v celom rozsahu. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý sa má použiť len výnimočne. Žalobcovia viedli tento spor napriek tomu, že sami potvrdili, že spornú časť pozemku stále užívala rodina K.. Boli zastúpení advokátom, ktorý ich mal upozorniť na zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva. Žalobcovia napriek tomu išli do súdneho sporu a súd preto nepožuje za spravodlivé, aby žalovaní, ktorí v dobrej viere sporný pozemok užívali mali znášať sami trovy konania, zvlášť, keď všetci sú dôchodcovia a jeden z nich je nezamestnaný.
33. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.