Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-244-2015.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/244/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o., 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej D. Q., T.. XX. N. XXXX, XXX XX H. H., I. X, o zaplatenie 2.669,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou.“ a v čl. 6.9 v znení „Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania a termíny ich splatnosti. Zmena výšky úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania a termínov ich splatnosti je účinná rozhodnutím Banky. Banka oznámi zmenu výšky úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením.“ sú neprijateľné podmienky.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 586,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32,60 Eur od 21. septembra 2009 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. októbra 2009 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. novembra 2009 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. decembra 2009 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. januára 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. februára 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. marca 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. apríla 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. mája 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. júna 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. júla 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. augusta 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. septembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. októbra 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. novembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. decembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. januára 2011 do zaplatenia, zo sumy 32,60 Eur od 21. februára 2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd p o v o ľ u j e žalovanej priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania splácať v 50 Eur mesačných splátkach vždy do 20-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane
tento rozsudok právoplatný s tým, že v prípade neuhradenia čo len jednej zo splátok, sa stane splatný celý dlh žalovanej.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu 56,04 % trov konania od žalobcu.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 m á n á r o k na náhradu 56,04 % trov konania od žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 2.669,68 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zmluvy o úvere.
2. Žalovaná namietla, že žalobca neuviedol, z čoho uplatnená suma pozostáva, ktoré splátky a v akej výške uplatňuje, a či žiada zmluvné pokuty. Namietla i premlčanie splátok splatných viac ako 3 roky pred podaním žaloby a požiadala o mesačné splátky po 50 Eur s tým, že zarába 500 Eur netto mesačne a je na ňu vedených 5 exekúcií.
3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (do 1. júla 2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej), uviedlo, že žalobca musí špecifikovať žalovanú sumu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, oznámeniami o postúpení pohľadávky s doručenkami, výpisom z bankovej knihy a úverového účtu, pričom zistil nasledovné:
5. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 20. februára 2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej veriteľ poskytol sumu 1.228,17 Eur (37.000,- Sk), ktorú mala vrátiť s úrokom 17,30 % ročne v 60 mesačných splátkach po 32,60 Eur (982,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20. marca 2006, poslednej 20. februára 2011 a poplatkom za správu úveru 1,66 Eur (50 Sk) mesačne. Pôvodný veriteľ oznámil žalovanej listom zo dňa 12. novembra 2010 na jej adresu, že postúpil pohľadávku z úveru spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584. Neskôr spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi, toto oznámenie žalovaná prevzala dňa 21. januára 2011.
6. Súd posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 O.z. (jeho predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaná v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Žalobca odvodzuje žalovanú sumu od výpisu z bankovej knihy, táto suma pozostáva z istiny v sume 2.436,43 Eur, úroku z omeškania z nezaplatených splátok do postúpenia pohľadávky (26. októbra 2010) v sume 233,25 Eur a úroku vo výške 9 % ročne od 21. februára 2011 do zaplatenia.
7. Výpočet istiny v sume 2.436,43 Eur žalobca špecifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 31. júla 2015 (č. l. 96 spisu) s tým, že predstavuje skutočne čerpanú istinu (1.228,17 Eur), kapitalizované úroky (700,68 Eur) a kapitalizované poplatky (92,61 Eur) do 31. decembra 2008, a kapitalizované úroky (649,65 Eur) a kapitalizované poplatky (44,78 Eur), od 1. januára 2009, od ktorých odpočítal celkové úhrady žalovanej započítané na istinu (279,47 Eur). Žalobca pripočítal k istine splatné úroky a poplatky na základe čl. 5.2. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 126 spisu) a považuje ich odo dňa ich splatnosti za súčasť istiny. Napokon tak požaduje titulom istiny zaplatenie vyššej sumy ako bola žalovanej poskytnutá. Zmluvné dojednanie čl. 5.2. Obchodných podmienok je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktorý určuje, čo je príslušenstvom pohľadávky v § 121 ods. 3 O.z., čo je kogentné ustanovenie, a preto nemožno dohodou strán „premeniť“ príslušenstvo pohľadávky na istinu. Úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi na určitú dobu a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ale
aj ďalšiu odplatu z odplaty. Rovnako pripočítavaním poplatkov k istine a ich úročením dochádza k platbe ďalšej odplaty (úroku) z poplatkov, ktoré sami predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa (napríklad za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata v podobe úroku mala platiť. Z pohľadu spotrebiteľského práva ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve pre porušenie generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 O.z., lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keďže má dodávateľovi platiť viac ako mu patrí v zmysle zákona a smeruje k neúmernému zvyšovaniu dlhu spotrebiteľa, ktorý pri opakovom úročení (úroku z úroku) rastie geometrickým radom. Ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je zakázané (§ 54 ods. 1 O.z.). Toto zmluvné ustanovenie nebolo účastníkmi individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 O.z., lebo išlo o dojednanie, s ktorým spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah, pretože sa nachádza v obchodných podmienkach, ktoré predstavujú vopred predtlačených 13 strán textu pripravených pôvodným veriteľom. Je vylúčené, aby spotrebiteľ ovplyvnil obsah takto pripravených obchodných podmienok. Preto súd vyhlásil predmetné zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 CSP a nepriznal z neho žalobcovi plnenie. Pôvodný veriteľ mal titulom istiny nárok len na zaplatenie skutočne poskytnutej sumy 1.228,17 Eur.
8. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si uplatňuje aj úrok, hoci ho označil ako istinu, v sume 700,68 Eur za obdobie do 31. decembra 2008 a v sume 649,65 Eur za obdobie od 1. januára 2009. Vyčíslenie úroku vychádza z nesprávnej výšky istiny (pretože k istine boli v rozpore so zákonom pripočítavané aj úroky a poplatky a tieto ďalej úročené) a zároveň žiada úrok do 21. októbra 2010 (podľa vyjadrenia na č. l. 93 spisu). Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov patrí veriteľovi úrok zo zmluvy o úvere len do splatnosti úveru. K tomuto názoru vyjadrenému v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98, publikovanom pod číslom R 59/68, sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z.. Ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník (spotrebiteľ) dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán. Žalobca tak môže úrok požadovať len do dohodnutej konečnej splatnosti úveru - splatnosti poslednej splátky (teda do 20. februára 2011).
9. Ohľadne poplatkov špecifikovaných na č. l. 93 spisu súd uvádza, že pôvodný veriteľ mal nárok len na poplatok za správu úveru v sume 1,66 Eur mesačne, na ktorom sa so žalovanou v zmluve výslovne dohodol. Pôvodný veriteľ si počas trvania zmluvného vzťahu jednak jednostranne upravil výšku poplatku za správu úveru na 1,99 Eur a následne na 2,99 Eur, a uplatnil si aj ďalšie poplatky za upomienky (špecifikované na č. l. 93-94 spisu). Na týchto poplatkoch sa však pôvodný veriteľ so žalovanou nedohodol, a preto mu nepatria.
10. Pôvodný veriteľ teda nemal nárok na zaplatenie istiny, úroku a poplatkov tak, ako ho uplatňuje žalobca v špecifikácii zo dňa 31. júla 2015 (č. l. 90 - 98 spisu). V zmluve sa pôvodný veriteľ dohodol so žalovanou na splácaní poskytnutej sumy v 60 mesačných splátkach po 32,60 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, spolu v sume 1.956 Eur. Táto suma obsahuje okrem poskytnutej istiny i dohodnutý úrok 17,3 % ročne a mesačný poplatok za správu úveru 1,66 Eur. Záväzok dlžníka - žalovanej akú sumu, a v ktorých termínoch má platiť, je v zmluve o úvere presne špecifikovaný. Z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplýva, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru alebo inej forme ukončenia resp. zmeny zmluvy o úvere v časti jeho splatnosti, a preto je úver ďalej splatný v jednotlivých splátkach vo výške a v termínoch dohodnutých v zmluve a žalobca má právo na zaplatenie dlžnej istiny, úrokov a poplatkov za správu úveru v rámci dohodnutých splátok. Z oznámení o postúpení pohľadávok má súd preukázané, že súčasným veriteľom zo zmluvy o úvere je žalobca (obdobne rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 210/2001), a preto na neho prešiel nárok na zaplatenie dlžnej sumy v uvedených splátkach.
11. Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou žalovanou. V zmysle § 52 ods. 2 O.z. v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia O.z., i keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Preto súd v tejto veci aplikoval na posúdenie premlčania ustanovenia O.z. (§ 100 a nasl.) a nie Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl.), napriek tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka. Na túto vec nemožno aplikovať právne závery o plynutí premlčacej doby až od konečnej splatnosti úveru vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Obo/54/2007, na ktoré poukázal žalobca, lebo toto rozhodnutie je založené na interpretácii plynutia premlčacej doby podľa § 392 ods.2 Obchodného zákonníka. Premlčanie je v Obchodnom zákonníku komplexne upravené v tretej časti, diel XI. V tejto veci však súd na posúdenie premlčania aplikuje O.z., ktorý má odlišnú úpravu. Podľa § 101 O.z. sa právo premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade plnenia dlhu v splátkach začína plynúť premlčacia doba osobitne pri každej jednej splátke odo dňa ich splatnosti (§ 103 O.z.). Pretože žalobca podal žalobu na súde dňa 3. septembra 2012, sú nepremlčané len splátky úveru splatné najneskôr 3 roky pred podaním návrhu, t.j. 18 posledných splátok po 32,60 Eur splatných odo dňa 20. septembra 2009 do splatnosti poslednej splátky dňa 20. februára 2011, spolu v sume 586,80 Eur. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu vykonala žalovaná poslednú úhradu úveru dňa 20. júla 2008 v sume 49,79 Eur (1.500 Sk), z čoho je zrejmé, že posledných 18 splátok úveru neuhradila. Sama žalovaná v konaní úhradu týchto splátok ani netvrdila. Preto jej súd vzhľadom k vyššie uvedenému uložil zaplatiť sumu 586,80 Eur žalobcovi ako posledných 18 neuhradených splátok úveru a vo zvyšku žalobu zamietol.
12. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 233,25 Eur vypočítaný k 26. októbru 2010, a zo sumy 2.436,43 Eur od 21. februára 2011 do zaplatenia. V špecifikácii (č. l. 94
- 95 spisu) uviedol, že v zmysle čl. 6.6. a 6.9. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne výšku úroku z omeškania určuje pôvodný veriteľ zverejnením, ktorú určil odo dňa 14. januára 2009 na výšku 26,40 % ročne a od 15., januára 2009 na výšku 8 % ročne, a na základe tejto sadzby vypočítal dlžnú sumu úroku z omeškania. Toto ustanovenie obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Výšku úrokov z omeškania určuje O.z. v § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemožno meniť dohodou strán. Ak je v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania, ide o zakázané odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 O.z.). Zároveň toto ustanovenie porušuje generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 O.z., lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keďže výšku úroku z omeškania určuje výlučne dodávateľ svojim rozhodnutím a spotrebiteľ nemá možnosť ju ovplyvniť. Toto zmluvné ustanovenie účastníci individuálne nedojednali v zmysle § 53 ods. 3 O.z., lebo je súčasťou obchodných podmienok, k čomu sa už súd vyjadril vyššie. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 CSP. Žalobcovi tak nepatrí úrok z omeškania ako si ho vyčíslil v žalobe, ale má nárok na zaplatenie len zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol.
13. V reakcii na žiadosť žalovanej o splátky súd zistil lustráciou v katastri nehnuteľností, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a v Sociálnej poisťovni, že jej jediný príjem je dôchodok v sume 454,20 Eur, čo zodpovedá jej tvrdeniu, z ktorého sú vykonávané zrážky 85,37 Eur. Z lustrácie v súdnych registroch vyplýva, že voči žalovanej je v súčasnosti vedených 8 exekúcií. Vzhľadom na to má súd za to, že je primerané, aby žalovaní splatila dlh v splátkach po 50 Eur mesačne v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP. Splátkami v tejto výške uhradí žalovaná celý dlh za 12 mesiacov, čo je primeraná doba i pre žalobcu.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v časti 21,98 % (586,80 Eur zo žalovaných 2.669,68 Eur) a žalovaná vo zvyšku, v ktorom súd žalobu zamietol, teda 78,02 %. Úspešnejšia v konaní tak bola žalovaná, ktorej čistý procesný úspech ako rozdiel jej úspechu a úspechu žalobcu predstavuje 56,04 % a v tejto časti má nárok na náhradu trov konania od žalobcu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré bolo do 1. júla 2016 vedľajším účastníkom na strane žalovanej a po zmene zákona v konaní nevystupuje (CSP nepozná vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany). Nerozhodnutie o jeho trovách konania by odporovalo princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 1. júlom 2016 a dovtedy mohlo vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaná ich náhrada. Zmena zákona, ktorou zanikla jeho účasť v konaní, nemôže naň pôsobiť spätne tak, že nebude rozhodnuté o jeho nároku na náhradu
trov vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Pretože občianske združenie vystupovalo na strane žalovanej, má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaná, a preto mu súd priznal nárok na náhradu 56,04 % trov konania od žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.