Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/123/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľky: H. H., J. XX.X.XXXX, G. O. XX, XXX XX X., Y..Č.. H..J. XX, XXX XX X. proti povinnému v 1.rade: S. H., J. X.X.XXXX, G. Y. X, XXX XX X. a povinnému v 2.rade: K. H., J. XX.X.XXXX, G. O. XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokát so sídlom Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Povinnému v 1. a 2. rade s a n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/123/2016 vedie súdne konanie vo veci navrhovateľa: H. H., J. XX.X.XXXX, G. O. XX, XXX XX X., Y..Č.. H..J. XX, XXX XX X. proti povinnému v 1.rade: S. H., J. X.X.XXXX, G. Y. X, XXX XX X. a povinnému v 2.rade: K. H., J. XX.X.XXXX, G. O. XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokát so sídlom Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce o určenie výživného pre plnoleté dieťa.

2. Návrhom vo veci samej zo dňa 31.3.2016 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal povinných v 1. rade a v 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 200 eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal povinných v 1. rade a v 2. rade na zaplatenie zameškaného výživného od 26.12.2015 do zaplatenia v lehote 15 dní. Navrhovateľka v písomnom návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov ( povinných v 1. a v 2. rade) bolo rozvedené dňa 6.10.2015. Po rozvode ostala navrhovateľka bývať so svojim otcom, nakoľko matka sa od nich odsťahovala už pol roka pred rozvodom do garsónky, kde má bývať so svojím priateľom. Navrhovateľka uviedla, že nakoľko sa otec o ňu nedokázal postarať, musela si finančné prostriedky požičiavať od svojho priateľa. Po dohode s otcom navrhovateľky a s rodičmi jej priateľa sa navrhovateľka dočasne nasťahovala do domácnosti priateľových rodičov, kde je o ňu dobre postarané, ale nakoľko sú mnohopočetná rodina s nízkymi príjmami, hľadá si samostatné bývanie. Mesačné výdavky na ubytovanie a stravu si vyčíslila v sume 300 eur. Otec navrhovateľky jej mal po spoločnej dohode prispievať na výživu sumou 220 eur mesačne, po troch mesiacoch jej však prispel len sumou 100 eur. Matka navrhovateľke mala v čase od rozvodu (t.j. od 6.10.2015) do podania návrhu prispievať na výživu mesačne sumou 30 eur. V čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Leviciach, výdavky spojené so štúdiom predstavovali poplatok 30 eur ročne, školské potreby v sume 50 eur, príspevok na stužkovú slávnosť vo výške 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky si navrhovateľka vyčíslila v sume 80 eur mesačne, ktoré predstavujú výdavky na oblečenie, mobil a kozmetiku.

3. Na pojednávaní zo dňa 5.10.2016 navrhovateľka uviedla, že navštevuje Strednú odbornú školu poľnohospodársku v Leviciach v 3. ročníku, ktorý študuje diaľkovo. Pre diaľkové štúdium sa navrhovateľka rozhodla z dôvodu, že nakoľko s priateľom od júna 2016 býva v podnájme a on sám by neutiahol náklady na domácnosť, navrhovateľka mu chce pomôcť tým, že aj ona bude zamestnaná. Priateľ navrhovateľky je zamestnaný ako elektrikár s čistým mesačným príjmom vo výške 500 eur. Navrhovateľka v súčasnej dobe nie je zamestnaná, avšak v mesiacoch máj, júl, august brigádovala ako čašníčka s mesačným príjmom 300 eur. Uviedla, že od septembra 2015 do septembra 2016 poberala rodinné prídavky priamo ona vo výške 23 eur mesačne, v súčasnosti nemá žiadny príjem.

4. Povinná v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa - navrhovateľku na pojednávaní dňa 5.10.2016 uviedla, že nie je ochotná platiť výživné na navrhovateľku. Povinná v 1.rade uviedla, že navrhovateľke platila výživné vo výške 30 eur mesačne pokiaľ chodila do školy. Keď prestala chodiť školy a začala pracovať, výživné prestala platiť, nakoľko si myslela, že naň už nemá nárok. Povinná v 1. rade uviedla, že je už tri roky evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, čiastočne aj zo zdravotných dôvodov. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem ani dávky v hmotnej núdzi z dôvodu, že na ne nemá nárok nakoľko je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti spolu s povinným v 2. rade. Už asi rok je vlastníčkou družstevného bytu, kde žije so svojim priateľom. Peňažné prostriedky na kúpu tohto bytu nadobudla z dedičstva. Nakoľko povinná v 1. rade nemá žiaden príjem, finančne jej vypomáha jej priateľ, ktorý pracuje ako taxikár s čistým mesačným príjmom vo výške 1.000 eur mesačne.

5. Povinný v 2. rade - ako otec navrhovateľky, bol vypočutý na pojednávaní dňa 5.10.2016 kde uviedol, že v mesiacoch september - október 2015 bol pracovne vyslaný do Pakistanu, v tejto dobe navrhovateľka dostala od rodičov jej priateľa ponuku, že môže bývať u nich za protihodnotu, že sa bude starať o ich 4 ročného syna. Navrhovateľka túto ponuku prijala. Povinný v 2. rade bol asi polroka nezamestnaný, počas tejto doby mu vznikli dlhy na nájomnom, ktoré postupne spláca. Od 4.5.2016 je povinný v 2. rade zamestnaný v Mochovciach ako supervízor, jeho čistý mesačný príjem dosahuje 1.900 eur. Prácu sa snaží nájsť aj navrhovateľke. Čo sa týka výživného na navrhovateľku, prispieva jej pravidelne - mesačne, podľa možností 100 eur a viac. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, náklady na bývanie u neho predstavujú 400 eur mesačne. Počas konania sa s navrhovateľkou dohodol na výške mesačného výživného v sume 100 eur. Právna zástupkyňa povinného v 2. rade záverom k veci uviedla, že povinný v 2. rade navrhovateľke preukázateľne uhrádza mesačné výživné od podania návrhu, túto okolnosť nepoprela ani navrhovateľka. Pokiaľ bude určené, že vyživovacia povinnosť na navrhovateľku z jeho strany stále trvá, je ochotný jej prispievať sumou 100 eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení výživného.

6. Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:

7. Navrhovateľka je plnoletou dcérou povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené Okresným súdom Levice rozsudkom č.k 12P/74/2015-30 zo dňa 6.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2015. Nakoľko navrhovateľka už v čase rozvodu bola plnoletá, súd nerozhodoval o úprave práv a povinností k dieťaťu, a teda ani o určení výživného.

8. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Leviciach. Podľa správy triedneho učiteľa navrhovateľky zo dňa 15.8.2016 navrhovateľka prestúpila do tejto strednej školy dňa 30.3.2015, nastúpila do druhého ročníka, kde robila rozdielové skúšky za prvý a druhý ročník. V druhom ročníku dosiahla študijný priemer 3,40 s celkovým hodnotením „prospela“. V dochádzke za apríl až jún 2015 vymeškala 53 hodín, z toho 7 neospravedlnených. V prvom polroku tretieho ročníka dosiahla navrhovateľka prospech 3,71 s celkovým hodnotením „neprospela“. Vymeškaných mala 245 hodín, z toho jednu hodinu nemala ospravedlnenú. V druhom polroku tretieho ročníka sa prospech navrhovateľky zhoršil, študijný priemer mala 4,29 a celkové hodnotenie „neprospela“. Vymeškaných mala 171 hodín a z toho 49 mala neospravedlnených. Navrhovateľka ako dôvod, prečo vymeškala toľko hodín v škole uviedla, že ju to v škole nebavilo a vraj ju neprijal kolektív spolužiakov. Dňa 29.6.2016 požiadala navrhovateľka o opakovanie tretieho ročníka, rozhodnutím riaditeľky školy jej bolo vyhovené. Zo strany školy nebol navrhovateľke poskytnutý žiaden príjem, výdavky spojené so štúdiom predstavujú: rodičovský príspevok vo výške 25 eur, učebnice z cudzieho jazyka v sume cca 40 eur a plánovaná exkurzia vo výške cca 20 eur. Toho času navrhovateľka študuje v 3. ročníku, avšak študuje diaľkovo z

dôvodu, že chce pracovať, aby pomohla priateľovi s financovaním ich spoločnej domácnosti, ktorú si vytvorili v júni 2016.

9. Povinná v 1. rade je nezamestnaná už cca tri roky, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ ÚPSVaR). Podľa oznámenia ÚPSVaRu zo dňa 11.8.2016 povinná v 1. rade nie je a ani v minulosti nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Je poberateľkou prídavku na dieťa od 1.12.2015. Nakoľko je povinná v 1. rade bez akéhokoľvek príjmu, finančne jej vypomáha priateľ, ktorý hradí všetky výdavky. Je zamestnaný ako taxikár a čistým príjmom 1.000 eur mesačne.

10. Povinný v 2. rade je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o. ako supervízor s čistým mesačným príjmom vo výške 1.900 eur. Podľa oznámenia ÚPSVaRu zo dňa 11.8.2016 povinný v 2. rade nie je a ani v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V období od 1.4.2004 do 30.11.2015 bol poberateľom prídavku na dieťa na navrhovateľku. Jeho mesačné náklady na bývanie predstavujú 400 eur, v týchto nákladoch je zahrnutá aj splátka nedoplatku na nájomnom, ktorý vznikol v čase, keď bol povinný v 2. rade nezamestnaný. Povinný v 2. rade navrhovateľke pravidelne mesačne prispieva výživným podľa svojich možností, túto skutočnosť navrhovateľka nijako nepoprela. Navyše sa s navrhovateľkou dohodol, že jej bude platiť naďalej výživné v sume 100 eur mesačne, s čím navrhovateľka súhlasila.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Ojedinelý príjem dieťaťa, napríklad v čase letných prázdnin, ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. Pri trvaní vyživovacej povinnosti u dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje, a to až do jeho ukončenia. Na mieste je však aj oprávnená požiadavka včasnej realizácie daností a schopností dieťaťa, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej schopnosti napr. aj z dôvodu negatívneho postoja k štúdiu.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka požiadala o možnosť opakovať tretí ročník strednej školy, a to dokonca diaľkovo, z dôvodu, že si chce nájsť zamestnanie a pracovať, aby svojím príjmom prispela pri úhrade nákladov spojených s vytvorením spoločnej domácnosti s jej priateľom. Navrhovateľkinou jednoznačnou prioritou sa stala túžba nájsť si trvalé - nie dočasné zamestnanie, aby sa mohla osamostatniť od rodičov ( či už svojich alebo rodičov priateľa). Už počas tretieho ročníka si navrhovateľka zhoršila študijný priemer, mala viacero neospravedlnených hodín na základe čoho v celkovom hodnotení „neprospela“. Navrhovateľka už viackrát pracovala, dokonca aj počas školského roka, aj keď zatiaľ len brigádne, na úkor riadneho pokračovania v štúdiu. Výška príjmu, ktorý navrhovateľka dosahovala v dobe, keď pracovala je dostatočná, aby pokryla všetky svoje náklady a výdavky.

25. Podľa výpovedí strán sporu povinná v 1. rade - matka navrhovateľky, prispievala navrhovateľke výživným v sume 30 eur mesačne do doby, pokiaľ navrhovateľka riadne chodila do školy, napriek tomu, že je dlhodobo nezamestnaná. Otec navrhovateľky - povinný v 2. rade, taktiež pravidelne prispieva navrhovateľke výživným podľa svojich momentálnych finančných možností, dokonca sa dobrovoľne zaviazal navrhovateľke na prispievanie sumou 100 eur mesačne do budúcnosti, nakoľko mu situácia navrhovateľky nie je ľahostajná.

26. Na základe vykonaného dokazovania a výpovedí strán sporu má súd za to, že zaviazanie povinných v 1. a v 2. rade na platenie výživného pre navrhovateľku v sume 200 eur mesačne (200 eur mesačne od každého) by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí najmä v tom, že navrhovateľka si neplnila svedomito a riadne svoje školské povinnosti napriek tomu, že štúdium na strednej škole malo byť jej prípravou na budúce povolanie a prioritou. Dôvod, prečo si svoje školské povinnosti neplnila a nezúčastňovala sa na dennom štúdiu bol

- ako sama uviedla - ten, že ju to v škole nebavilo a neprijal ju kolektív. To svedčí o jej ľahkovážnom prístupe k dennej forme štúdia. Navyše tak povinná v 1. rade ako aj povinný v 2. rade prispievali na výživu navrhovateľky pravidelne - podľa svojich možností a zárobkových pomerov, počas dočasného pobytu u rodičov priateľa bolo taktiež o jej výživu postarané.

27. To, že navrhovateľka momentálne nie je zamestnaná neznamená, že nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, naopak, už viackrát dokázala, že je schopná zamestnať sa a svojimi príjmami zabezpečiť úhradu nevyhnutných nákladov na bývanie a živobytie. Za účelom uprednostnenia osamostatnenia sa pred sústavnou prípravou na budúce povolanie zanedbáva svoje školské povinnosti, a dokonca sa rozhodla v štúdiu pokračovať diaľkovo, aby mohla pracovať.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zaviazanie povinných v 1. a v 2. rade na platenie výživného tak, ako to vo svojom návrhu žiadala navrhovateľka je v rozpore s dobrými mravmi a

navrhovateľka navyše nadobudla schopnosť sa samostatne sa živiť, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

V Leviciach, dňa 5.10.2016