Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/169/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti žalovanému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. č. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom kancelárie Plavisko č. 7, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie sumy 56,-eur s príslušentvom,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2,98 eur od 03.07.2013 do 02.04.2014, zo sumy 29,17 eur od 28.07.2013 do 02.04.2014, zo sumy 29,17 eur od 28.08.2013 do 02.04.2014, zo sumy 29,17 eur od 28.09.2013 do 02.04.2014, zo sumy 29,17 eur od 28.10.2013 do 02.04.2014, zo sumy 29,17 eur od 28.11.2013 do 02.04.2014 a zo sumy 29,17 eur od 28.12.2013 do 02.04.2014, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 98,68 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 08.10.2014 v znení opravy zo dňa 10.10.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56,-eur s príslušenstvom. Po skutkovej a právnej stránke žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania odôvodnil tým, že dňa 03.08.2012 uzatvoril v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o úvere č. 503100049, na základe ktorej bol zo strany žalobcu žalovanému poskytnutý úver vo výške 350,-eur, ktorý sa žalovaný žalobcovi zaviazal vrátiť v 12- tich mesačných splátkach po 58,-eur, počnúc dňom 19.08.2012. V návrhu žalobca poukázal na to, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že 1/3 poplatku predstavuje úrok a 2/3 poplatku predstavujú náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku.

2. Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. vydal v rozhodcovskom konaní dňa 29.10.2014 rozsudok sp.zn. SR 09259/14, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 56,-eur, známy úrok vo výške 130,17 eur, známy úrok z omeškania vo výške 28,18 eur, poplatok vo výške 235,28 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 56,-eur od 03.04.2014

až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 291,28 eur od 03.04.2014 až do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 170,13 eur, poplatok za upomienky vo výške 40,-eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 228,62 eur.

3. Dňa 03.12.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. spisová značka SR 09259/14 zo dňa 29.10.2014 z dôvodov prezumovaných § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tunajší súd rozsudkom č.k. 9C/169/2014-72 zo dňa 22.04.2015 predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodov prezumovaných § 40 ods. 1 písm. j) a písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 zrušil. Rozsudkom č.k. 10Co/460/2015-122 zo dňa 25.02.2016 Krajský súd v Žiline rozsudok tunajšieho súdu, ktorého predmetom bolo zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, potvrdil.

4. Z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku súd v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval z úradnej povinnosti v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v pôvodnej žalobe podanej v rozhodcovskom konaní.

5. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, keď právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal bez jeho prítomnosti.

6. Súd vo veci okrem výsluchu žalovaného vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s fotokópiou Zmluvy o úvere č. 503100049 zo dňa 03.08.2012, fotokópiou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, fotokópiou Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 03.08.2012, Prílohou k zmluve o úvere č. 503100049, prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, návrhom na začatie rozhodcovského konania v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp.zn. SR 09259/14, rovnopisom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 09259/14 zo dňa 29.10.2014 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, fotokópiou opravy návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 10.10.2014 spolu s fotokópiou doručenky, fotokópiou výzvy na žalobnú odpoveď adresovanú navrhovateľovi zo dňa 08.10.2014, ako aj s Prehľadom splátok a pokút k Zmluve o úvere č. 503100049, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Dňa 03.08.2012 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o úvere č. 503100049, na základe ktorej bol zo strany žalobcu žalovanému poskytnutý úver vo výške 350,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 58,-eur počnúc dňom 19.08.2012 na účet veriteľa, pričom predmetný úver bol poskytnutý na iný účel, ako účel zamestnania, povolania a podnikania. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu poskytnutého úveru navýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,-eur, t.j. celkovo sumu 696,-eur. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, súd poukazuje na zjavný rozpor medzi fotokópiou zmluvy o úvere, ktorú predložil žalovaný spolu s návrhom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku (kde nie je uvedený údaj o RPMN) s fotokópiou zmluvy o úvere, ktorú zaslal tunajšiemu súdu Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., kde je uvedený údaj o RPMN vo výške 314,02 %. Z prehľadu splátok a pokút k predmetnej úverovej zmluve mal súd preukázané, že žalovaný požiadal po splatnosti prvých dvoch splátok (t.j. splátok splatných dňa 19.08.2012 a 19.09.2012) o odklad splátok, za čo mu bol vyúčtovaný poplatok vo výške 56,-eur a následkom odkladu splátok bol splátkový kalendár posunutý o 159 dní, keď splátky pod poradovým číslom 3 až12 sa stali splatné 20. deň príslušného mesiaca (splátka č. 3 dňa 27.03.2013, nasledujúce splátky 20. dňa príslušného mesiaca a posledná 12. splátka dňa 27.12.2013).

7. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že samotný žalovaný je v predmetnej zmluve označený identifikačnými údajmi ako fyzická osoba, keď je identifikovaný miestom bydliska a rodným číslom a taktiež z toho, že zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že uvedený úver mu nebol zo strany žalobcu poskytnutý za účelom zamestnania, povolania, resp. podnikania, ale práve naopak, na iný účel. Uvedené bolo potvrdené aj výpoveďou žalovaného,

ktorý poukázal na to, že peňažné prostriedky z predmetného úveru minul pri hraní na automatoch. Spor v súdenej veci je teda rozhodne spotrebiteľským sporom, t.j. sporom s ochranou slabšej strany, t.j. spotrebiteľa. S poukazom na to, že predmetná zmluva o úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu predmetnej zmluvy, pričom zistil, že v predmetnej zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, t.j. údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona, t.j. údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, z dôvodu čoho predmetný úver je potrebné považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Súd súčasne poukazuje na zjavný rozpor v zmluve o úvere, ktorú v rovnopise predložil žalovaný (viď obsah prílohovej obálky na čl. 25) s fotokópiou zmluvy o úvere predloženou súdu Stálym rozhodcovským súdom (čl. 54), keď v rovnopise predmetnej zmluvy o úvere predloženej žalovaným absentuje údaj o RPMN, zatiaľ čo vo fotokópii predmetnej zmluvy predloženej Stálym rozhodcovským súdom je tento údaj uvedený. Keďže zmyslom predmetného údaja je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o celkových nákladoch súvisiacich s poskytnutím predmetného úveru, nemožno uvedenie tohto údaja iba na jednom vyhotovení zmluvy (navyše vo vyhotovení, ktoré nebolo určené spotrebiteľovi) rozhodne považovať za splnenie podmienky prezumovanej § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď z rovnopisu predmetnej zmluvy o úvere predloženom žalovaným je zrejmé, že v čase uzatvárania a podpisovania predmetnej zmluvy tento údaj v zmluve nebol uvedený (ostatné údaje okrem podpisov zmluvných strán sú vypísané predtlačou, avšak táto predtlač absentuje práve pri údaji RPMN) a do zmluvy musel byť žalobcom dopísaný až dodatočne, po uzavretí predmetnej zmluvy. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že pokiaľ sa v spise Rozhodcovského súdu nachádza príloha k zmluve o úvere č. 503100049 označená ako štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedená okrem iného aj priemerná hodnota RPMN, táto príloha netvorí obsahovú súčasť zmluvy a nie je zo strany žalovaného podpísaná. Navyše neuniklo pozornosti súdu, že predmetná príloha k zmluve musela byť vyhotovená dodatočne a rozhodne nemohla tvoriť súčasť pôvodne uzavretej zmluvy, keď v uvedenej prílohe je uvedený termín konečnej splatnosti úveru dňa 27.12.2013, pričom zo samotnej zmluvy vyplýva, že predmetný úver mal byť pôvodne splatný už dňa 12.08.2013. Uvedený termín konečnej splatnosti úveru, t.j. deň 27.12.2013 je zhodný s dňom splatnosti, ktorý je uvedený v prehľade splátok a pokút na čl. 156 spisu, z čoho je zrejmé, že predmetná príloha k zmluve bola vypracovaná až po posune splátkového kalendára o 159 dní, ku ktorému došlo po splatnosti v poradí druhej splátky, čiže v období po dni 19.09.2012, a za ktorý odklad bol žalovanému zo strany žalobcu vyúčtovaný poplatok vo výške 56,-eur dňa 31.01.2013. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd súčasne konštatuje rozpor s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 350,-eur splatný v 12-tich mesačných splátkach, pričom dohodnutá odplata za poskytnutie predmetného úveru predstavovala navýšenie istiny úveru takmer o 100 %, a teda odplata nepochybne presahuje rozumnú a primeranú mieru zisku žalobcu ako podnikateľa.

8. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vznikol žalobcovi titulom poskytnutia predmetného úveru iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru, ktorú žalovaný žalobcovi pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania v celom rozsahu uhradil, a to splátkami vo výške 58,-eur dňa 13.09.2012 a 12.10.2012, splátku vo výške 56,-eur zo dňa 25.02.2013 a splátkou vo výške 178,-eur zo dňa 12.04.2014. Z uvedeného dôvodu nebol nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 56,-eur dôvodný.

9. Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne súd posúdil za dôvodný v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.09.2016 ohľadne splatnosti celého dlhu poukazoval na to, že predmetný dlh sa ako celok stal splatný v zmysle dojednania bodu 4 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,-eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami, alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite, súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok je v zjavnom rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného potom vyplýva, že k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dôjsť iba v prípade, ak dodávateľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, a teda k zosplatneniu celého dlhu nemôže dôjsť iba tým, že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením 4 po sebe idúcich splátok. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, a ani len tvrdené, že by žalobca upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia tohto práva. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v celej ku dňu 03.07.2013 nezaplatenej istiny, t.j. zo sumy 178,-eur, ale len z jednotlivých nesplatených splátok, ktorých splatnosť nastala po 03.07.2013 do 27.12.2013. Keďže žalobca sa so žalovaným dohodli na vrátení predmetného úveru v 12-tich mesačných splátkach, pričom žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie samotnej istiny, pripadá na jednu mesačnú splátku po zaokrúhlení suma 29,17 eur (uvedená splátka predstavuje podiel sumy 350,-eur a počtu dohodnutých splátok 12). Z uvedených dôvodov bol nárok žalobcu dôvodný iba v časti úrokov z omeškania zo sumy 2,98 eur (s úhradou tejto sumy bol žalovaný po vykonaní čiastočných úhrad ku dňu 03.07.2013 v omeškaní) od 03.07.2013 (t.j. prvý deň, od ktorého si žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania) do 02.04.2014, t.j. do dňa, kedy bola vykonaná úplná úhrada celej istiny poskytnutého úveru a následne v časti úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných splátok vo výške po 29,18 eur od 28. dňa v tom ktorom mesiaci počnúc mesiacom júl 2013 a končiac dňom december 2013 do 02.04.2014, kedy ako už bolo uvedené, došlo k úhrade celej istiny poskytnutého úveru (pokiaľ ide o termíny splatnosti predmetných splátok súd vychádzal z dohody o odklade splátok, ktorej existencia vyplýva z č.l. 156 spisu). Uplatnená výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 ods. 1 veta prvá a odseku 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorých výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd potom vyhovel žalobe iba v časti vyššie špecifikovaného úroku z omeškania a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 98,68 %, keď žalovaný mal vo veci neúspech iba v časti vo výroku tohto rozsudku špecifikovaných úrokov z omeškania (predmetné úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 6,76 eur) a úspešný bol v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (t.j. v časti nesplatenej istiny úveru vo výške 56,-eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 350,-eur od 04.08.2012 do 13.09.2012, zo sumy 292,-eur od 14.09.2012 do 12.10.2012, zo sumy 234,-eur od 13.10.2012 do 25.02.2013, zo sumy 178,-eur od 26.02.2013 do 02.04.2013 a zo sumy 56,-eur od 03.04.2014 do zaplatenia, poplatku vo výške 235,28 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 291,28 eur od 03.04.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania ku dňu 02.04.2014 vo výške 21,42 eur, trov mediačného konania vo výške 170,13 eur, poplatku za upomienky vo výške 40,-eur a trov rozhodcovského konania vo výške 264,44 eur), a teda bol v konaní úspešný v rozsahu 98,68 % (t.j. rozdiel úspechu žalobcu vo výške 0,66 % a úspechu žalovaného vo výške 99,36 %).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C.s.p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.