Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/76/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o v súčasnosti plnoletého L. R., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Pribinova ul. č. 3, v čase maloletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov I. R., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Suchohrad č. 215, zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Pribinova ul. č. 3 a J. R., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom I. V., O. ul. č. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 5478/15B, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca pre plnoletého L. R., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 1.100,- Sk mesačne za obdobie do 13.02.2014 do 11.10.2015 na sumu 80 Eur mesačne, za obdobie od 12.10.2015 do 31.05.2016 na sumu 60 Eur mesačne a od 01.06.2016 do 30.06.2016 na sumu 90 Eur mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 13.02.2014 do 31.05.2016 vo výške 1046,40 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2016 vo výške 53,50 Eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám plnoletého L..

Súd zrušuje dňom 01. júla 2016 vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému L..

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. MA-8P 140/2004 zo dňa 20.02.2007 v časti výroku o výživnom pre v tom čase maloletého L..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2014 sa matka v tom čase maloletého Dominika a plnoletý X. R., nar. XX.XX.XXXX domáhali voči otcovi zvýšenia výživného pre v tom čase maloletého L. na sumu 250 Eur mesačne od 01.09.2013 a pre plnoletého X. na sumu 350 Eur mesačne počnúc podaním návrhu. Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 sa výrazne zmenili pomery na strane detí aj otca. Plnoletý X. sa odsťahoval od otca k matke do Q., avšak otec aj napriek tomu od matky naďalej žiadal poukazovanie výživného v súdom určenej výške, pričom otec matke neplatil ani výživné na v tom čase maloletého L.. Došlo tiež k podstatnému zvýšeniu výdavkov spojených so stredoškolským štúdiom plnoletého X. aj v tom čase maloletého L., pričom matka ich mesačné náklady vyčíslila na sumu 428 Eur u L. a 578 Eur u X.. Poukázala na tú skutočnosť, že jej

príjem nepostačuje na zabezpečenie všetkých potrieb detí, s úhradou ktorých jej pomáha aj jej matka. Uviedla, že je nezamestná a iba si privyrába brigádou v B. v Q. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 100 Eur.

2. Uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 8P/76/2014-11 zo dňa 15.05.2014 bol návrh plnoletého X. R., nar. XX.XX.XXXX, na zvýšenie výživného vylúčený na samostatné konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2015. Konanie o zvýšenie výživného pre plnoletého X. sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.: 6C/260/2014; konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že rešpektuje zvýšené náklady v súvislosti s potrebami v tom čase maloletého L., ale odo dňa podania návrhu. poukázal na skutočnosť, že musia byť zohľadnené aj jeho rodinné a materiálne pomery. Matkou uvádzané údaje otec nepovažuje za hodnoverné a je pripravený v prípade potreby svedeckými výpoveďami preukázať, že matka je zamestnaná v B., ktorý patrí jej matke, pričom jej príjem je cca. 600 Eur mesačne. Ak by to aj nebola pravda, matka nemá dôvod riadne sa nezaujímať o prácu. Vek, zdravotný stav ani starostlivosť o deti jej v tom nemôžu brániť. Tvrdenie, že si matka požičiava od svojej matky, otec požadoval preskúmať súdom, a to predložením dokladov o zárobku starej matky, pretože podľa údajov uvedených v návrhu by táto musela matke požičiavať sumu takmer 800 - 900 Eur mesačne. Otec tiež uviedol, že matka podľa dostupných údajov žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorého príjem by sa mal pohybovať vo výške cca. 900 Eur.

4. Na pojednávaní dňa 13.10.2015 matka svoj návrh zmenila tak, že žiadala o zvýšenie výživného pre v tom čase maloletého L. zo sumy 1.100,- Sk mesačne aspoň na sumu 100 Eur mesačne, a to od nástupu L. na strednú školu; otec ani s takto upraveným návrhom nesúhlasil, bol ochotný prispievať na jeho výživu výživným zvýšeným na sumu 50 Eur mesačne.

5. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žiada, aby súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Poukázal pritom na svoje reálne príjmy, zdravotný stav, na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k plnoletému X. a k maloletej dcére X., na náklady otca spojené s bývaním, ktoré by mu súd mal zohľadniť. V prípade, že by súd rozhodol o zvýšení výživného, otec navrhol, aby o ňom súd rozhodol až od podania návrhu. Otec tiež poukázal, že výška výdavkov, ktoré vyčíslila matka na toho času už plnoleté deti, ktoré sa pohybujú vo výške cca 1000 Eur, je pri príjmoch, ktoré matka preukázala, nehodnoverná. Vzhľadom na vyhlásenie matky, že majiteľkou baru, v ktorom pracuje, je jej matka, ktorá nemá možnosť poskytovať jej vyšší príjem, je tiež málo pravdepodobné, že by jej vedela poskytovať pôžičky.

6. Dňa 08.06.2016 Dominik dosiahol plnoletosť, k návrhu matky na zvýšenie výživného sa v celom rozsahu pripojil na pojednávaní dňa 04.10.2016. Žiadal, aby súd rozhodol v zmysle návrhu matky a zvýšil výživné otca na sumu 250 Eur mesačne počnúc 01.09.2013, kedy nastúpil na strednú školu. Vzhľadom k tomu, že dosiahol plnoletosť, žiadal, aby súd rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 700 Eur za prevzatie a prípravu na pojednávanie vrátane prvej porady dňa 03.10.2016 a účasť právnej zástupkyne na pojednávaní vo veci samej 4.10.2016.

7. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 04.10.2016 sa otec plnoletého L. nedostavil, nevyužil svoje právo osobne konať pred súdom, hoci bol na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaný. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len C. m .p.) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

8. Zástupca kolízneho opatrovníka, ustanoveného Dominikovi na čas maloletosti, uviedol, že sa pripája k návrhu matky.

9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s rodným listom v súčasnosti plnoletého L., rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 6C/214/2000 zo dňa 11.11.2002, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. MA 8P/140/2004-39 zo dňa 20.02.2007, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava o vyplácaní dávky

nezamestnanosti otcovi a dávky nemocenského poistenia otcovi, sobášnym listom otca, výučným listom plnoletého L., rodným listom maloletej X. R., nar. XX.XX.XXXX, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku manželkou otca, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že manželstvo rodičov plnoletého Dominika bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. č. k. 6C/214/2000 zo dňa 11.11.2002, pričom v tom čase obe maloleté deti ( X. a L.) boli zverené do osobnej starostlivosti matky.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. MA 8P/140/2004-39 zo dňa 20.02.2007 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého L. zvýšeným výživným zo sumy 900,- Sk mesačne sumou 1.100,- Sk mesačne počnúc 01.09.2005 a zaplatiť zročné výživné vo výške 3.600,- Sk v mesačných splátkach po 400,- Sk spolu s bežným výživným počnúc 01.09.2007. Zároveň s účinnosťou od 01.01.2007 zveril v tom čase maloletého X. do starostlivosti otca, pričom matky sa zaviazala prispievať na jeho výživu výživným vo výške 1.400,- Sk mesačne, zročné výživné vo výške 2.800,- Sk sa zaviazala uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2007.

11. V tom čase bol otec zamestnaný s príjmom cca. 5.500,- Sk mesačne netto, bol rozvedený, žil s priateľkou, iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka bol a takisto rozvedená, bola nezamestnaná, neevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberala žiadne sociálne dávky ani dávky v nezamestnanosti. Takisto matka nemala inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý X. navštevoval 5. triedu základnej školy, pretrvával u neho zhoršený zdravotný stav a maloletý L. navštevoval 3. triedu základnej školy, bol zdravý. 12. V súčasnosti je matka stále rozvedená, spolu s plnoletým L. a plnoletým X.ije v rodinnom dome svojej matky, ktorý má dve samostatné bytové jednotky, pričom všetky poplatky za užívanie bytovej jednotky, v ktorej matka býva, táto hradí sama. Matka je v trvalom pracovnom pomere u svojej matky Q. A. - B., kde v roku 2015 dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 339 Eur a v roku 2016 vo výške 348,03 Eur. V období od 03.07.2013 do 28.02.2015 tu matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti.

13. Otec je v súčasnosti ženatý - dňa 13.08.2011 uzavrel manželstvo so I. J., nar. XX.XX.XXXX,. z ktorého manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá X. R.. Otec žije spolu so svojou manželkou, maloletou dcérou a manželkiným otcom v dome vo vlastníctve manželkinho otca, ktorému s manželkou prispievajú na polovicu nákladov na energie. Na rekonštrukciu domu si vzali dve pôžičky, ktoré splácajú sumami vo výške 105,12 Eur a 142 Eur mesačne. Otec ani jeho manželka nevlastnia motorové vozidlo. Od 01.07.2015 je otec zamestnaný v spoločnosti G. Q., s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 675,96 Eur, pričom v období od 12.10.2015 do 01.03.2016 a od 13.03.2016 do 22.05.2016 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské dávky v priemernej výške 474,27 Eur mesačne. V období od 01.12.2010 do 09.05.2014 bol otec zamestnaný v spoločnosti G. D. E., s.r.o., kde v mesiacoch september 2013 až apríl 2014 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 395 Eur, pracovný pomer bol ukončený dohodou na podnet otca. Od 05.05.2014 do 01.09.2014 otec pracoval v spoločnosti SILOKING Slovakia s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 523 Eur, pracovný pomer bol ukončený dohodou. V období od 01.09.2014 do 03.03.2015 bol otec zamestnaný v spoločnosti K.-C. Q. s.r.o., pričom pri odpracovaní celého pracovného mesiaca dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 613 Eur, pracovný pomer bol ukončený dohodou. V období od 04.03.2015 do 18.03.2015 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 134,90 Eur. Od 24.03.2015 do 30.06.2015 bol otec zamestnaný v spoločnosti V. C. eu, s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 684 Eur, pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu, že otec si našiel inú prácu. Manželka otca poberá od mesiaca apríl 2014 prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, do októbra 2014 bola ma materskej dovolenke a poberala materské vo výške 450 Eur mesačne a od mesiaca november 2014 je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Výdavky spojené s výživou maloletej X. predstavujú sumu cca. 200 Eur mesačne.

14. Na výživu plnoletého L. otec neprispieva, stretáva sa s ním iba zriedkavo.

15. Plnoletý L. od 01.09.2013 bol študentom Q. Q. H.A. v B., ktoré štúdium dňa 20.06.2016 ukončil vykonaním záverečnej skúšky, na základe ktorej získal výučný list v učebnom odbore stolár. Počas štúdia L. d do školy denne dochádzal, pričom počas prvých dvoch rokov štúdia každý prvý týždeň dochádzal do školy do B. a každý druhý týždeň absolvoval prax v mieste svojho bydliska a v treťom ročníku už prax absolvoval v B., pričom mesačné cestovné predstavovalo sumu cca. 40 Eur. V prvých dvoch ročníkoch

bol poplatok za ZRPŠ 20 Eur a v treťom ročníku 48 Eur, okrem normálnych školských potrieb mu bolo potrebné zakupovať pracovné oblečenie, obuv a pracovné nástroje. Školskú jedáleň nenavštevoval, stravu mu pripravovala matka, od ktorej tiež dostával vreckové vo výške 30 Eur mesačne. Od mesiaca júl 2016 je Dominik zamestnaný, pričom dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy. Jeho zdravotný stav je dobrý.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 26. Podľa § 217 ods. 2 C. s . p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 27. Podľa § 231 C. s. p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 28. Podľa § 121 C. m. p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 29. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä

existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). 30. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 31. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. 32. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre v súčasnosti plnoletého Dominika je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre v súčasnosti plnoletého L. uplynulo viac ako 9 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u L. - jednak nastúpil na druhý stupeň základnej školy, neskôr - od septembra 2013 - začal navštevovať strednú školu, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby, úmerne k jeho veku a charakteru štúdia primerane vzrástli.

33. Čo sa týka doby zvýšenia výživného, súd výživné nezvýšil od 01.09.2013, teda od nástupu v tom čase maloletého L. na strednú školu, ale zvýšil ho od 13.02.2014, teda odo dňa podania návrhu matkou, a to s poukazom na skutočnosť, že matka mala možnosť podať na súd návrh na zvýšenie výživného už v čase, keď došlo k zvýšeniu nákladov na v tom čase maloletého L., avšak neurobila tak, neuviedla ani také dôvody, ktoré by odôvodňovali posúdiť ich ako hodné osobitného zreteľa.

34. Čo sa týka výšky výživného a spôsobu ( doby) zvýšenia výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky ( resp. len matky, keďže otec neplatí ani v súčasnosti určené výživné, s maloletým L. sa nestretáva resp. iba minimálne a ničím mu neprispieva ani na jeho ostatné potreby, nielen na nutnú výživu) o L., zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k manželke, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke a k maloletej dcére X., zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že L. v období od septembra 2013 do júna 2016 navštevoval strednú školu. Súd tak súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o v súčasnosti plnoletého L. v čase jeho maloletosti osobne starala, je zamestnaná u svojej matky Q. A. - B. kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 348,03 Eur, pričom v čase predchádzajúceho zvýšenia výživného bola nezamestnaná, bez nároku na výplatu sociálnych dávok, resp. dávok v nezamestnanosti, zároveň ustúpila už osobná starostlivosť o obe deti ( vzhľadom k ich veku). U otca zaznamenal zmenu osobného stavu a zmenu v povinnosti otca prispievať na výživu svojej manželky a ich spoločného dieťaťa. Zohľadnil príjem otca, striedanie zamestnaní otca, zohľadnil dlhodobé práceneschopnosti otca - otec je v podstate nepretržite zamestnaný, príjem u jeho zamestnávateľov sa pohybuje okolo 670 - 680 Eur mesačne. Súd síce prihliadol na dve nové vyživovacie povinnosti otca ( manželka a ďalšie maloleté dieťa) ako aj na vyživovaciu povinnosť k najstaršiemu X., ktorý si sám už podal návrh na určenie resp. zvýšenie výživného, , avšak musí konštatovať, že otec nemôže svoje dieťa z nového vzťahu uprednostňovať pred deťmi zo vzťahov predchádzajúcich, takisto výdavky tohto dieťaťa sú neporovnateľne nižšie než výdavky starších ( v súčasnosti už dospelých ) detí. Takisto zohľadnil skutočnosť, že otec dlhodobo si neplní ani doteraz stanovenú povinnosť platiť výživné, pritom toto je v súčasnosti určené na hranici minimálneho výživného - všetka starostlivosť o maloletého ( t. č. plnoletého ) L. počas celej doby štúdia na strednej škole tak zostávala iba na matke. U matky súd nezohľadnil skutočnosť, že bola nezamestnaná, resp. že pracovala iba na základe uzatvorenej Dohody o pracovnej činnosti - matka nepreukázala žiaden závažný dôvod, ktorý by jej bránil sa zamestnať.

35. Pri takto zistenom stave, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach, zvýšil teda výživné pre L. od podania návrhu na sumu 80 Eur mesačne, v období jeho dlhodobej práceneschopnosti od 12.10.2015 do 31.05.2016 túto znížil na sumu 60 Eur mesačne a od 01.06.2016, kedy otec opätovne nastúpil do práce výživné opätovne zvýšil na sumu 90 Eur mesačne a vo zvyšku návrh matky a plnoletého L. zamietol. Takto určené výživné bude otec schopný platiť beztoho, aby ohrozil výživu svoju resp. na neho odkázaných osôb, jedná sa aj pri takto zvýšenom výživnom o výživné minimálne, ktoré nepostihuje ani základnú výživu dieťaťa. matka, aj ke´d bola nezamestnaná, bola už vzhľadom na vek dieťaťa povinná prispievať aj finančne na potreby dieťaťa - čiastočne si túto povinnosť plnila hradením nákladov na bývanie dieťaťa, čiastočne , ak by prispievala aspoň polovičnou sumou, mala zároveň k dispozícii príspevky štátu - prídavky na dieťa a daňový bonus, Dominik by tak mal pre

vlastnú potrebu sumu zodpovedajúcu životnému štandardu svojich rodičov. Nemohol preto súd vyhovieť poslednému zmeňujúcemu návrhu plnoletého L., ktorý navrhol zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne.

36. Keďže L. v júni 2016 ukončil štúdium na strednej škole, v tomto už ďalej nepokračoval a od mesiaca júl sa zamestnal a preukázal tak schopnosť sám si zaobstarať prostriedky na vlastnú výživu, súd vyhovel návrhu otca a ku dňu 01.07.2016 vyživovaciu povinnosť otca k L. zrušil.

37. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre v súčasnosti plnoletého L. za obdobie od 13.02.2014 do 31.05.2016 vo výške 1046,40 Eur [(13. - 28. február 2014 + 19 mesiacov + 1. - 11. október 2015) x 43,50 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 13.02.2014 do 11.10.2015 a doposiaľ určeným výživným + (12. - 31. október 2015 + 7 mesiacov) x 23,50 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 12.10.2015 do 31.05.2016 a doposiaľ určeným výživným] a za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2016 vo výške 53,50 Eur (rozdiel medzi výživným určeným od 01.06.2014 do 30.06.2016 a doposiaľ určeným výživným). Takto určené zročné výživné súd prikázal otcovi uhradiť za čas maloletosti L. k rukám matky a od plnoletosti dieťaťa k rukám samotného Dominika. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď právna zástupkyňa v súčasnosti plnoletého L. si uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 700 Eur, tento svoj návrh riadne nezdôvodnila - neuviedla, z akej sumy vychádzala pri výpočte sumy za jednotlivé úkony, súd teda nemohol posúdiť oprávnenosť požadovanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.