Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Mgr. Silvia Sabová, Bajkalská 30, P. O. Box 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1. T. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XXX a 2. A. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XXX, o zaplatenie 10 589,67 Eur prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21. 12. 2015, č. k. 8C/96/2015-47 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Konanie v časti o zaplatenie 150 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Odporcovia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.349,67 eur, 5,05 % -ný úrok z omeškania ročne zo sumy 10.499,67 eur od 11. 03. 2015 do 11. 08. 2015, 5,05 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 10.424,67 eur od 12. 08. 2015 do 14. 09.2015, 5,05 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 10.349,67 eur od 15. 09. 2015 do zaplatenia, trovy konania vo výške, 635,00 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 150 eur splatných vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nesplnením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý záväzok dlžníkov.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a“ .

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca so žalovanými uzatvoril zmluvu o úvere dňa 23. 01. 2014 a na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere im poskytol finančné prostriedky vo výške 10 700 Eur. Nakoľko si žalovaní ako dlžníci riadne a včas platobné povinnosti v zmysle zmluvy o úvere neplnili, žalobca listom zo dňa 10. 03. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na úhradu sumy 10 589,67 Eur. Dlžná suma pozostáva zo sumy 9 925,92 Eur ako istiny a zo sumy 663,75 Eur ako úrokov z úveru a poplatkov. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu a po vykonanom dokazovaní považoval za dôvodný nárok žalobcu v sume 10 349,67 Eur. Táto čiastka pozostáva z istiny úveru 9 925,92 Eur a z úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 573,75 Eur. Po odpočítaní platby zo strany žalovaných vo výške 150 Eur, nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaný dostali do omeškania a preto súd žalobcovi priznal aj zmluvne

dohodnutý úrok z omeškania (5,05 %). Na žiadosť žalovaných súd im povolil zaplatiť peňažný záväzok v mesačných splátkach vychádzajúc zo zlej sociálnej situácie žalovaných. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že dlh splácali, ale po tom, keď žalovaný v 2.rade prišiel o prácu prestali úver uhrádzať. Peňažný záväzok nie sú schopní splatiť naraz, lebo žalovaná v 1.rade je na materskej dovolenke a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevkov a prídavkov na dve deti vo výške 250 Eur, žalovaný v 2.rade začal vykonávať živnostenskú činnosť, ale momentálne nevie predpokladať jeho mesačný príjem. Žalovaní bývajú v rodinnom dome s dvoma mal. deťmi pochádzajúcimi z manželstva, pričom za poplatok za elektrinu uhrádzajú náklady 60 Eur mesačne. Ďalšie výdavky vynakladajú na zabezpečenie chodu domácnosti, na poplatok za telefón a za internet.

3. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na sumu 90 Eur predstavujúcu poplatky za upomienky z dôvodu, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, aby žalovaným nejaké upomienky zasielal.

4. Súd zamietol žalobu aj v časti žiadaných úrokov za úver vo výške 6,59 % zo sumy 9 925,92 Eur od 11. 03. 2015 do zaplatenia. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca využil svoje zmluvné oprávnenie a listom zo dňa 10. 03. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane úroku vypočítaného do dňa mimoriadnej splatnosti úveru. Odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré súd žalobcovi priznal. V danej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru 10. 03. 2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 10. 03. 2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/223/2014 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 a sp. zn. 4Co/83/2013.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a prevažne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 635 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku, v časti zamietnutého nároku o úroky za úver z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietajúc, že súd i napriek skutočnosti, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda nepríslušného právneho predpisu v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo zo zákona, z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Na úverovú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov je preto nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú začlenené práve do Občianskeho zákonníka, automaticky neznamená, že sa na právne vzťahy založené zmluvou o úvere, hoci aj spotrebiteľskou, majú aplikovať výlučne ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že na právny vzťah založený zmluvou, ako aj nároky z neho vzniknuté by mal súd posudzovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj príslušným ustanoveniam právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkov. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je však vylúčená. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu, keď nevzal do úvahy príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ § 497, § 502, § 503), ako aj ďalšie ustanovenia právnych predpisov, z ktorých vyplýva nárok na úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, teda nielen do doby splatnosti úveru. Ďalej uviedol, že nárok na úrok za úver nie je zmluvným dojednaním, zmluvnou podmienkou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej neprijateľnosť by mala byť posudzovaná a ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Nárok na úrok za úver totiž priamo vyplýva zo zákona a nevylučujú ho ani žiadne ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či už ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa. S platnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Napokon sú tu aj ďalšie ustanovenia, ktoré v prípade tvrdenia, podľa ktorého veriteľovi zaniká nárok na úrok za úver po splatnosti úveru, zhoršujú postavenie dlžníkov, nakoľko títo sú povinní platiť úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (§ 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka).. Úroky za úver predstavujú odmenu za užívanie istiny, nie sú súčasťou sankčného mechanizmu, a preto nezávisle od úrokov z omeškania možno ich požadovať aj po splatnosti

úveru. Súd nesprávne povýšil princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany nad princíp právnej istoty, čo je v právnom štáte neprípustné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil (III. výrok) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom výroku vecne správne.

9. Odvolateľ v odvolaní obhajuje dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy na daný právny vzťah s poukazom na úver ako absolútny obchod.

10. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať od 01. 01. 1992, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj tiež rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky.

12. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky (zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

13. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

14. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka.

18. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

20. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.

21. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súlade s ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý je taktiež vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešní žalovaní si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .