Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-350-2015.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/350/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Poruba pod Vihorlatom 072 32, IČO: 36 169 773, zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Haberovou, so sídlom Fialková 3593/5 Michalovce 071 01, proti žalovanému: BALU TRADING, s.r.o., so sídlom Prekážka 726/21, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 46 248 510, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Trnovským, so sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš 031 01, v spore o zaplatenie 8.960 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8.960 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 8. 9. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 15. 12. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 8.960 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 8. 9. 2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe výdajky zo dňa 24. 8. 2015 vydal žalovanému a žalovaný od žalobcu prevzal 28 kusov jalovíc za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 53.760 eur, ktorú žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 201510031 zo dňa 24. 8. 2015, so splatnosťou 7. 9. 2015. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil len čiastočne vo výške 44.800 eur. Výzva žalobcu zo dňa 7. 10. 2015 ostala bezúspešná. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému úrok z omeškania. 2. Proti platobnému rozkazu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 1. 2016 č. k. 9Cb/350/2015-19 (doručeného žalovanému 21. 1. 2015) podal žalovaný dňa 5. 2. 2016 odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie. V dôvodoch odporu žalovaný uvádzal, že požadoval od žalobcu, aby boli jalovice teľné. Z 28 jalovíc dodaných žalobcom 6 nebolo teľných, z toho 2 nemali maternicu, čo zistil veterinárny lekár. Žalobca nakupoval od žalovaného jalovice ako teľné za cenu 1.600 eur/kus a tým, že všetky jalovice neboli teľné uviedol ho žalobca do omylu. Priemerná trhová cena neteľnej jalovice/kus s hmotnosťou 500 kg je 1,22 eur za 1 kg živej váhy, t. j. 610 eur. Štandardná je zrážka 8 % za nakŕmenosť a výsledná suma neteľnej jalovice by bola 561,20 eur. 3. Štatutár žalobcu - predseda predstavenstva C.. U. U. vypovedal, že žalovaný mal záujem kúpiť vysokoteľné jalovice. Na výber sa dostavil aj zástupca tureckej strany, ktorý vybral 30 kusov jalovíc. Dve jalovice boli z výberu vyradené. Žalovaný ich požiadal o odber vzoriek krvi dobytka, ktorý dal žalobca urobiť. Dňa 24. 8. mal žalobca doplniť klinické testy a mená otcov jalovíc. K jaloviciam bol vyhotovený sprievodný doklad a z dvora odišli po úhrade ceny bez DPH. Žalobca bol oslovený žalovaným na prepracovanie faktúry pre tureckú firmu, čo nebolo možné a nemohli vystaviť faktúru cudzej firme bez DPH, lebo jalovice dodávali žalovanému. Jalovice vyberal zástupca žalovaného, ktorý sa vyjadril, že to má na starosť. Aj výdajku podpísal tento zástupca žalobcu. Jalovice nemali urobenú preukaznú skúšku na teľnosť, ktorá sa robí po 60 dňoch od pripustenia. Zástupca firmy žalovaného pán E. starší trval na
tom, aby boli dodané bez preukaznej skúšky. Išlo o jalovice, ktoré boli pripúšťané prvýkrát a žalovaný ich prevzal pred uplynutím lehoty na preukaznú skúšku (na vyšetrenie teľnosti). Žalobca uvádzal iba dátum pripustenia, druh (plemeno) a mená otcov jalovíc a pripúšťaných býkov. Jalovice sa oplodňovali umelo. Jalovice vybrané žalovaným boli označené farbou. Každá jalovica má vystavený pas od narodenia, kde sa zapisujú všetky závažné skutočnosti, aj pripustenie a vedie sa ako zdravotná karta. Pasy sa odovzdávajú spolu so zvieraťom pri predaji. Skúška teľnosti sa robí, lebo aj keď je jalovica pripustená, nemusí byť teľná. V pase zvieraťa sa uvádza údaj o teľnosti, iba ak je teľnosť preukázaná, inak sa uvádza iba pripustenie. Teľnosť v pase uvedená nie je. Nepriamo sa uvádza pri narodení teľaťa. Žalobca robí tzv. vyšetrovku v súvislosti s firmou, ktorá dodáva inseminačný materiál. Výdajku, ktorá je prílohou faktúry podpísal pán E. starší. Pri preberaní jalovíc bol za žalobcu C.. M. a zootechnik pán B.. Žiadna reklamácia zo strany žalovaného nebola. Žalobca posielal žalovanému zoznam jalovíc s uvedením dátumu pripustenia. Žalovaný musel vedieť o riziku, že ak k pripusteniu došlo v júli, spoľahlivo ho v auguste nie je možné potvrdiť. 4. Štatutár žalovaného - konateľ U. E. vypovedal, že najskôr sa stretli so žalobcom sídle firmy, aby si dohodli cenu, plemeno, rodokmeň, technické parametre ako kŕmna zmes, pripúšťanie a podobne. Pri výbere jalovíc (selekcii) boli zástupcovia žalovaného a turecký partner. Vtedy nebolo možné urobiť skúšku na teľnosť, lebo kravy boli voľne pustené a pri skúške teľnosti musí byť krava fixovaná. Od žalobcu bolo vybraných 28 kusov, lebo z pôvodných 32 zvierat 4 nesplnili podmienky na export. On komunikoval so zootechnikom žalobcu, s ktorým dohodli podmienky odberu. So zootechnikom dohodol podmienky odberu, krvné testy a povinné prílohy zdravotného certifikátu. Krvné testy sa robili na preukázanie vírusu v krvi. Zvieratá boli naložené a exportované 24. 8. 2015 za prítomnosti pracovníka firmy žalobcu C.. L. E., ktorý bol na to splnomocnený. Pasy zvierat sa predkladali Štátnej veterinárnej správe, aby mohol byť vystavený certifikát umožňujúci vývoz zvierat mimo krajín Európskej únie. Pri vstupe do Turecka bolo zistené, že všetky jalovice nie sú teľné. Žiadali o vyšetrenie teľnosti tureckú stranu, čo nebolo možné pre komunikačné problémy. On so zmluvným veterinárom vycestoval do Turecka, kde uskutočnili vyšetrenie a zistili, že 6 jalovíc nebolo teľných, z toho 2 nemali ani maternicu. Reklamoval telefonicky, zavolal pánovi B. a oznámil mu túto skutočnosť. On mu povedal, že o tom nevedeli. Telefonicky reklamoval prvý alebo druhý septembrový týždeň v roku 2015 a oznámil, že šesť jalovíc nie je teľných. Návrat zvierat z Turecka nie je možný, lebo z tejto krajiny nie je povolený import hospodárskych zvierat. Pri reklamácii hovoril, že žalovanému vznikla škoda, ktorá je vyššia ako DPH a takýmto spôsobom si uplatňujú náhradu škody. Pán B. sa vyjadril, že to nie je jeho problém a konateľ žalovaného mu povedal, že si to uplatňujú tým, že nezaplatia DPH. Pri exporte nie je možné miešať teľné zvieratá s neteľnými, lebo je rozdiel, či sú určené na chov alebo nie. Teľné jalovice musia byť najmenej 390 a najviac 780 dní staré. Neteľné zvieratá by museli mať maximálne 13 mesiacov a hmotnosť 190 kg. Žalovaný ďalej tvrdil, že sa spojil s odborne spôsobilou osobou - zamestnancom žalobcu, ktorý sa k reklamácii vyjadril tak, že to nie je jeho starosť. 5. Zástupkyňa žalobcu argumentovala najmä tým, že žalovanému nič nebránilo, aby si dal urobiť vyšetrenia jalovíc pred ich prebratím. Reklamácia nemohla byť úspešná, lebo nebolo reklamované u štatutára, ale u zamestnanca, ktorý na to nebol splnomocnený (na rozdiel od splnomocneného zamestnanca žalovaného, ktorý preberal tovar za žalovaného). Žalovaný nereklamoval bez zbytočného odkladu. Faktúra bola splatná 7. 9. 2015 a žalovaný sa bráni reklamáciou - zodpovednosťou za vady až teraz. 6. Zástupca žalovaného argumentoval najmä tým, že to, čo žalovaný zaplatiť nechcel, je rozdiel medzi cenou teľnej kravy a kravy, ktorá teľná nie je. Žalovaný má záujem iba o kúpu teľných jalovíc. Reklamácia bola ústna u zamestnanca žalobcu za prítomnosti zamestnankyne žalovaného pani T.. Je možné, že existuje elektronická komunikácia, že zodpovednosť za vady bola uplatnená elektronicky. 7. Okrem výsluchu účastníkov - štatutárov strán sporu súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-52, najmä fotokópiou faktúry č. 2015 10 031 čl. 4, fotokópiou výdajky - prevodky - dodacieho listu k faktúre čl. 5, výpisom z účtu žalobcu čl. 6, fotokópiou výzvy na úhradu faktúry zo dňa 7. 10. 2015 čl. 7, výpismi z obchodného registra strán sporu zverejnenými na internete čl. 8-11, odporom proti platobnému rozkazu čl. 22-23, aktualizáciou výpisu z obchodného registra strán sporu zverejnenými na internete čl. 26-27, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 38, elektronickou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným čl. 41-42, čl. 43-SELECTION LISTčl. 44-46, fotokópiou veterinárneho zdravotného certifikátu na vývoz samičieho chovného hovädzieho dobytka z členských štátov EU do Tureckej republiky čl. 47-52. 8. § 261 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ďalej iba OBZ (1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
§ 340 OBZ
(1)Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2)Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
§ 365 OBZ
(1)Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
§ 369 OBZ
(2)Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky Nariadením.
§ 409 OBZ
(1)Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
§ 420 OBZ
(1)Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
§ 422 OBZ
(1)Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
§ 424 OBZ
Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.
§ 425 OBZ
(1)Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvom škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase (veta prvá).
§ 427 OBZ
(1)Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možností čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
§ 428 OBZ
(1)Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a/ kupujúci vady zistil, b/ kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorý je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c/ sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2)Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. (3)Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
9. Strany sporu sú podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ústnou formou uzavreli kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca v postavení predávajúceho zaviazal dodať žalovanému v postavení kupujúceho 28 kusov teľných jalovíc, k odovzdaniu ktorých došlo 24. 8. 2015. Medzi stranami sporu nebola sporná cena jalovíc, ktorú uplatnil žalobca voči žalovanému vystavením faktúry č. 201510031 zo dňa 24. 8. 2015, splatnú 7. 9. 2015 na sumu 53.760 eur s DPH
(28 kusov jalovíc po 1.600 eur zvýšenej o 20 % DPH, t. j. 44.800 eur + 8.960 eur DPH = 53.760 eur). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24. 8. 2015 zaplatil žalovaný žalobcovi na účet žalobcu 44.800 eur. Medzi stranami sporu neboli sporné podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, najmä určenie zmluvných strán; vymedzenie predmetu kúpy; záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy; kúpna cena a záväzok zaplatiť kúpnu cenu. Predmetom kúpy bolo 28 kusov teľných jalovíc. Dňa 24. 8. 2015 žalobca odovzdal žalovanému 28 kusov jalovíc, ktoré vybral žalovaný ako kupujúci u žalobcu ako predávajúceho. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že z 28 jalovíc bolo teľných iba 22. Šesť kusov jalovíc bolo neteľných, z toho dve nemali ani maternicu. Žalobca tvrdil, že táto skutočnosť bola zistená pri vstupe do Turecka, čo bolo následne potvrdené zmluvným veterinárnym lekárom žalovaného U.. P. X., ktorý vyšetril zvieratá v Turecku. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nebola vykonaná skúška teľnosti, lebo žalovaný ju nepožadoval. Žalobca tvrdil, že od pripustenia jalovíc do ich odovzdania kupujúcemu neuplynula potrebná doba 60 dní. Žalovaný tvrdil, že skúšku teľnosti nebolo možné vykonať pri výbere, lebo zvieratá boli voľne pustené. Žalobca vystavil a žalovanému odovzdal iba doklad o vykonaní oplodnenia jalovíc. Žalobca vedel, že žalovaný má záujem o teľné jalovice a žalovaný vedel, že u predávaných jalovíc nebola urobená skúška teľnosti a ani ju nežiadal. Uspokojil sa s tým, že jalovice boli pripustené (umelo oplodnené). Ak predávajúci nedodal tovar požadovaný kupujúcim, ktorý si vymienil, aby jalovice boli teľné považuje sa to za vady tovaru (§ 420 ods. 1, § 422 ods. 1 OBZ). Žalovaný tvrdil, že reklamácia prebehla telefonicky tak, že zavolal zamestnancovi žalobcu pánovi B. a oznámil mu, že 6 jalovíc nebolo teľných, z toho 2 nemali ani maternicu. Urobil to prvý alebo druhý septembrový týždeň roku 2015. Pracovníkovi žalobcu povedal, že žalovanému vznikla škoda, ktorá je vyššia ako DPH a takýmto spôsobom si uplatňujú náhradu škody. Zamestnanec žalobcu mu mal povedať, že to nie je jeho problém. Žalobca popieral uplatnenie zodpovednosti za vady zo strany žalovaného a v rámci svojej obrany tvrdil, že pán B. nie je osobou oprávnenou prijímať reklamácie, lebo nie je štatutár. Obranou žalobcu bolo, že tovar u žalobcu zo strany žalovaného reklamovaný nebol. Ak nebol tovar dodaný v kvalite požadovanej žalovaným bolo povinnosťou žalovaného ako kupujúceho vady tovaru bez zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi (predávajúcim), t. j. splniť notifikačnú povinnosť, ktorá je predpokladom úspešnosti v plnení nárokov z vadného dodania tovaru. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia zásadou profesionality, ak by žalovaný uplatnil zodpovednosť za vady riadne (kvalifikovane t. j. tak, aby bolo možné uplatnenie nároku preukázať) mohol sa vyhnúť následkom, ktoré má pre neho nepreukázanie ním tvrdenej obrany. Medzi žalobcom a žalovaným pri obchode konali štatutári alebo osoby poverené štatutárom (pracovník žalovaného C.. L. E.), ale nebolo preukázané, že by bol pán B. (pracovník žalobcu) osobou oprávnenou konať za žalobcu vo veci uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady z kúpnej zmluvy. Aj jeho reakcia tvrdená žalovaným po telefonickom oznámení vád, že „to nie je jeho problém“ tomu nasvedčuje. Žalobca neurobil žiadny preukázateľný úkon smerujúci ku kvalifikovanému uplatneniu zodpovednosti za vady u žalobcu. Súd neodročil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania predložením výtlačkov elektronickej komunikácie preukazujúcej písomné oznámenie vád žalovaným žalobcovi, lebo žalobca s istotou netvrdil písomné oznámenie vád, iba vyslovil, že tak mohol urobiť (absencia tvrdenia). Pojednávanie bolo už raz odročované z dôvodov na strane žalovaného a žalovaný mal dosť času sa pripraviť na pojednávanie (tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov smerujúcich k preukázaniu tvrdení). Obe strany sporu sú zastúpené advokátmi a súd voči nemá všeobecnú poučovaciu povinnosť. Žalovaný nepreukázal, že uplatnil zodpovednosť za vady (prvý alebo druhý septembrový týždeň) bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o vade dozvedel (v auguste 2015 po vstupe jalovíc na územie Turecka) oznámením vady podľa § 428 ods. 1 OBZ. Forma notifikačnej povinnosti nie je určená, ale voľbu nároku musí kupujúci urobiť písomne (§428 ods. 2 OBZ). Žalobca namietol v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas notifikačnú povinnosť (§ 428 ods. 2 OBZ). Právo zo zodpovednosti za vady (zľava z kúpnej ceny) nie je možné priznať kupujúcemu (žalovanému), lebo nesplnil povinnosť včas oznámiť vady predávajúcemu (žalobcovi) a ten vzniesol námietku nesplnenie notifikačnej povinnosti. Nebolo tvrdené a ani preukázané, že vady tovaru boli dôsledkom skutočnosti, o ktorej predávajúci vedel alebo musel vedieť podľa § 428 ods. 3 OBZ. Preto je žalovaný povinný zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny 8.960 eur. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka U.. P. X., na preukázanie vadného plnenia a rozdiel v cene teľnej a neteľnej jalovice, lebo vzhľadom na právne posúdenie veci by jeho výpoveď nezmenila rozhodnutie súdu. Splatnosť pohľadávky žalobcu titulom kúpnej ceny nebola medzi účastníkmi sporná, t. j. 7. 9. 2015. Dňom nasledujúcim po splatnosti od 8. 9. 2015 sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením zvyšku kúpnej ceny vo výške 8.960 eur a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť s istinou aj úrok z omeškania, ktorý nebol zmluvne dohodnutý, preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby W. k prvému dňu omeškania 0,05% zvýšený o 9 percentuálnych bodov (0,05 % + 9), až do zaplatenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, keďže mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.