Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/493/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard haussmann 1, 7909 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 54209790, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej : U. O., G.. X.XX.XXXX, E. K. K. XX, C., o zaplatenie 572,12 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

1/ Žalovaný j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 505,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 146,04 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 359,01 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 50,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

3/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 76,56%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobu došlou súdu 13.8.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 572,12 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40% ročne zo sumy 149,70 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56% ročne zo sumy 359,01 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 168,46 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 403,66 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 34,-Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 111,77 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 161,80 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 12 mesačných splátok vo výške 15,76 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2013. V bode 2.1.Časti 3.úvervoej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať úver formou dohodnutých mesačných splátok. Túto svoju povinnosť si riadne neplnila. Z poskytnutého úveru uhradila do podania žaloby len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 15,76 Eur. Na predžalobné výzvy nereagovala, preto listom zo dňa 4.8.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Jeho pohľadávka vyplývajúca z tejto Zmluvy v sume 168,46 Eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 149,70 Eur, z dlžných úrokov 15,19 Eur a z dlžného poistného 3,57 Eur. Dlžnú istinu úveru 149,70 Eur žiada žalovanou vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40% ročne od 5.8.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 168,46 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia.

2/ Dňa 21.12.2013 uzavrel so žalovanou ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 359,01 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a žalovaná sa súčasne zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami splatiť formou 10 mesačných splátok vo výške 41,22 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.1.2014. Žalovaná ani tejto svoj záväzok riadne a včas neplnila, následkom čoho v zmysle bodu 4.1.Časti 3 Úverovej zmluvy vyhlásil dňa 4.8.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Na tomto úvere vykazuje neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 403,66 Eur, z toho sumu 359,01 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 35,34 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru a sumu 9,31 Eur z titulu dlžného poistného. Okrem uvedeného žiada od žalovanej aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne (zo sumy 359,01 Eur) od 5.8.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 403,66 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia.

3/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná ako strana sporu uviedla, že je ochotná zaplatiť sumu požadovanú žalobcom, len žiada, aby mohla túto dlžobu vyrovnať v splátkach vo výške okolo 50,-Eur mesačne. Túto svoju žiadosť odôvodnila tým, že zarába 480,-Eur čistého mesačne, z ktorej prispieva na výdavky spoločnej domácnosti svojej starej mame sumou 150,-Eur mesačne a okrem toho prispieva na potreby 11 ročnej sestry, hlavne súvisiace so školou. Ďalej uviedla, že na úvere vo výške 161,80 Eur zaplatila iba prvú splátku v sume 15,76 Eur. Na druhom úvere vyzdvihnutej v sume 359,01 Eur nezaplatila ani jednu splátku.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj výpisom žalobcu z obchodného registra, Zmluvami uzavretými medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovanou č. XXXXXXXXXXXXXXX dňa 23.11.2013 a č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2013, oznámeniami žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov zo dňa 12.8.2014, dokladom o doručení oznámení žalovanej, potvrdením o prijatých splátkach a o odfinancovaní peňažných prostriedkov k obom zmluvám, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre obe spotrebiteľské úvery, oznámením o cezhraničnom zlúčení spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 so spoločnosťou BNP PARIBAS PJERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard haussmann 1, 7909 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 54209790, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5/ Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaná uzatvorili dve Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu. Prvá zmluva bola uzatvorená dňa 23.11.2013 na zakúpenie tovaru (Samsung GALAXY POCKET) v predajnej cene 179,80 Eur, pričom žalovaná priamou platbou uhradila predajcovi sumu 18,- Eur. Výška úveru činila 161,80 Eur, ktorú sumu spolu s dohodnutým fixným úrokom 23,40% sa žalovaná zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 15,76 Eur. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v zmluve určili 26,04%-mi, priemernú hodnotu RPMN 50,91%-mi. Prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2013, nasledujúce splátky v 15. deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 15.11.2014, celková čiastka k splateniu činila 183,-Eur, poplatok za Základný súbor poistenia 3,33%. Svoju povinnosť riadne a včas splácať úver žalovaná neplnila, preto žalobca listom zo dňa 12.8.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.8.2014 a zároveň ju vyzval dlžnú sumu vo výške 168,46 Eur zloženej z úverovej istiny 149,70 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 18,76 Eur zaplatiť do 14 dní od doručenia oznámenia. Doporučená listová zásielka obsahujúca toto oznámenie bolo vrátené žalobcovi dňa 4.9.2014 z dôvodu jej neprevzatia žalovanou v odbernej lehote. Na tomto úvere žalovaná zaplatila iba prvú splátku v sume 15,76 Eur, a to dňa 16.12.2013.

6/ Dňa 21.12.2013 strany sporu uzatvorili ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX na zakúpenie tovaru (XBOX 360) v nákupnej cene 398,90 Eur. Na kúpnej cene žalovaná zaplatila predajcovi 39,89 Eur a takto výška úveru činila 359,01 Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať po dobu 10 mesiacov vo výške 41,22 Eur mesačne. Prvá splátka bola splatná 15.1.2014, nasledujúce 15.deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 15.10.2014. Úroky dohodli fixnou sadzbou 23,56%, RPMN 26,27%, priemernú hodnotu RPMN 50,91%. Celková čiastka k zaplateniu činila 398,90 Eur. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná si zvolila Základný súbor poistenia za poplatok 3,33% mesačne. Na tomto úvere žalovaná nezaplatila žiadnu sumu. Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalobca oznámením zo dňa 12.8.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a

vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 403,66 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 359,01 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 44,65 Eur do 14 dní od doručenia oznámenia. Toto oznámenie bolo žalobcovi vrátené 4.9.2014 s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Tvrdenie žalobcu, že na prvom úvere žalovaná zaplatila iba sumu 15,76 Eur a na druhom úvere nevykonala žiadnu platbu, žalovanou spochybnené nebolo.

7/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 8/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 9/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 10/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 12/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnomdo 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 53 ods.1-3 Občianskeho zákonníka(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17/ Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. b) ) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18/ Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

19/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

20/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a),d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ; písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

22/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zmluvnými stranami uzavreté podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahové náležitosti takýchto zmlúv sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z predmetných zmlúv síce vyplýva výška jednotlivých splátok (15,76 Eur a 41,22 Eur), avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorených zmlúv je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmlúv, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzované zmluvy, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemajú. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a)

citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 9 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľská zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V posudzovaných zmluvách je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, v prípade Zmluvy zo dňa 23.11.2013 26,04% namiesto správnej výšky 34,27% a v prípade Zmluvy zo dňa 21.12.2013 26,27% namiesto správnej výšky 35,98% % aj z tohto dôvodu sú podľa § 11 ods.1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch aj z toho dôvodu sú obidva úvery bezúročné a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu prvej úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 161,80 Eur, z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 15,76 Eur. Z druhej zmluvy veriteľ plnil sumu 359,01Eur, na tomto úvere žalovaná žiadnu sumu nezaplatila. Pre uvedené súd žalobu považoval za dôvodnú iba sčasti, a to v prípade úveru zo dňa 23.11.2013 v sume 146,04 Eur (161,80 Eur - 15,76 Eur=146,04 Eur) a v prípade úveru zo dňa 21.12.2003 v celej výške, t.j. 359,01 Eur. V tejto časti žalobe vyhovel, žalovanú zaviazal k úhrade sumy505,05 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

23/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj zmluvné úroky vo výške 23,40 %, úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 149,70 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia a zmluvné úroky vo výške 23,56%, úroky z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 359,01 Eur od 5.8.2014 do zaplatenia podľa bodu 4 písm.a) Spoločných ustanovení k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom úvere tvoriacich neoddeliteľnú časť predmetných Zmlúv.

24/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

25/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%).

26/ Žalobca predčasnú splatnosť úverov vyhlásil listom zo dňa 12.8.2014 ku dňu 4.8.2014. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 5.8.2014 sa dostala žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne mala dlžnú sumu uhradiť do 15 dní odo dňa podania výzvy na poštovú prepravu, t.j. od 12.1.2015. Lehota na plnenie plynula od 13.1.2015 do 27.1.2015, preto od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.1.2015 bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne. Pokiaľ žalobca požaduje aj zmluvný úrok po splatnosti úverov, t.j. po 4.8.2014, súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že od splatnosti úverov je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky. Pri poskytovaní úverov veriteľ tým, že obetuje svoje finančné prostriedky požičané dlžníkovi, nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a zakladá nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednostranným zosplatnením vzniká

spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie určené § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z., keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov (identických ako v posudzovanej veci), v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“.(viď tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania). S poukazom na uvedené súd nárok žalobcu na zmluvné úroky od 5.8.2014 zamietol. Čo sa týka dojednania poistenia oboch zmlúv pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti v zmysle bodu 1. Časti 3 Spoločných ustanovení k ZsSÚ a ZoRSÚ súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetných úverových zmluvách dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistená, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,33% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže zo zmlúv nevyplýva, že žalovaná mala možnosť odmietnuť poistenie. Žalobca taktiež nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanej s obsahom Rámcových zmlúv o poistení č. CTM2022 a CTM 3032 uzavretými medzi žalobcom ako poistníkom a Poisťovňou Cardif Slovaika, a.s. ako poistiteľom a aktuálnymi všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s.. Súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 1 4lánku 3 Spoločných ustanovení bolo už súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok a za takéhoto stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po oboznámení sa s poistnými podmienkami a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti. Poistné podmienky nie sú ani súdu známe, nakoľko žalobca ich do konania nepredložil. Pre absenciu individuálneho dojednania podmienok poistnej zmluvy a možnosť žalovanej tieto ovplyvniť súd dospel k záveru, že k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy so žalovanou nedošlo a preto právnemu nároku uplatnenému žalobcom z poistnej zmluvy úspech nepriznal.

27/ Podľa § 232 ods.1-4) (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 50,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

29/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 88,28%- ný úspech, žalovaná 11,72%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 76,56% (88,28% - 11,72% = 76,56%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).