Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/358/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: U. M., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, F., právne zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému: G.. U. M., A.. X.X.XXXX, trvale bytom P. A. XX, F., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, v konaní o vyporiadanie BSM takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.335,39 EUR, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 15.10.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 38.836,88 EUR + úroky z vkladu, predstavujúcu podiel žalobkyne z finančných prostriedkov na vkladných knižkách č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že manželstvo uzavreté so žalovaným dňa 21.11.1992 bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28C/83/2011 právoplatne rozvedené dňa 19.10.2011. Zo žaloby ďalej vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 30.11.2011 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) a to ohľadom vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom po podpise dohody sa objavil majetok, ktorý nebol zahrnutý v dohode a žalovaný sa na výzvy odmieta vyporiadať vo vzťahu k peniazom na vkladných knižkách.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že strany sporu dohodou vysporiadali celý ich majetok, žiaden ďalší majetok, ktorý by patril do BSM počas manželstva nenadobudli, ani neexistoval, žaloba bola podaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný potvrdil, že dňa 10.12.2008 vložil na vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX sumu 1.600.000,- Sk a dňa 11.12.2008 vložil na vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX sumu 740.000,- Sk. Dňa 30.12.2009 tieto finančné čiastky vybral z vkladných knižiek a to sumu 1.658.318,51 Sk a 766.972,41 Sk, pričom k tomuto dňu došlo aj k zrušeniu vkladných knižiek. Žalovaný ďalej uviedol, že suma 1.600.000,- Sk nikdy nebola jeho vlastníctvom, pričom to potvrdzuje čestné vyhlásenie G.. P. U., zo dňa 14.1.2015, z ktorého vyplýva, že v mesiaci december 2008 požičal žalovanému v hotovosti sumu 1.600.000,- Sk, ktorú mu žalovaný dňa 31.12.2009 vrátil, pričom dôvodom pôžičky, ktorú poskytol žalovanému bolo to, že mal záujem začať podnikať spolu s ním, avšak vzhľadom na zmenu podnikateľského a ekonomického prostredia v roku 2009 od tejto myšlienky upustil a požiadal žalovaného o vrátenie pôžičky. Ohľadom sumy 740.000,- Sk žalovaný uviedol, že túto sumu mu daroval jeho otec a v období od 1.1.2010 bola táto suma spolu s úrokmi spotrebovaná počas manželstva, pričom tieto prostriedky ani nikdy do BSM nepatrili. Žalovaný sa tiež vyjadril, že dňu zániku manželstva nemal

žiadne termínované účty. finančné prostriedky získané darom, resp. úroky z nich boli použité na chod domácnosti, na dovolenky, zakúpenie potrieb pre deti a taktiež časť tejto sumy bola použitá na vyplatenie sumy 47.000 EUR žalobkyni, čo vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že v roku 2008 mal zriadené tieto vkladné knižky a vedela odkiaľ tieto finančné prostriedky pochádzali, to znamená, že nepatria do BSM, preto tieto ani nechcela vysporiadať v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 30.11.2011. Žalovaný taktiež poukázal na článok VI spomínanej dohody, z ktorej vyplýva, že účastníci tejto dohody svojimi podpismi potvrdzujú, že voči sebe uzavretím tejto dohody majú vyporiadaný celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli počas manželstva.

3. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 28C/83/2011 zo dňa 19.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011.

4. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva zo dňa 30.11.2011 strany sporu uzavreli dohodu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá sa týkala vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí s tým, že z článku VI dohody vyplýva, že účastníci tejto dohody svojimi podpismi potvrdzujú, že voči sebe uzavretím tejto dohody majú vyporiadaný celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorí nadobudli počas manželstva. Taktiež účastníci svojimi podpismi potvrdzujú, že v budúcnosti si nebudú voči druhému účastníkovi tejto dohody uplatňovať žiadne nároky z titulu podnikateľskej činnosti druhého účastníka. Z článku VII predmetnej dohody vyplýva, že účastníci dohody zhodne prehlasujú, že jej obsahu porozumeli, že bola uzavretá na základe ich slobodnej vôle. Dohodu si prečítali a na znak súhlasu s jej obsahom ju aj podpísali vlastnoručnými podpismi. Podpísaním tejto dohody zmluvné strany zhodne prehlasujú, že neexistujú medzi nimi žiadne vzájomné dlhy a pohľadávky, vyplývajúce z citovanej dohody.

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2014 však žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 38.836,88 EUR + úroky z vkladu, ktoré majú predstavovať jej podiel z finančných prostriedkov na vkladných knižkách. Ako prílohu žaloby predložila fotokópiu vkladnej knižky vedenej v Istrobanke pod č. účtu XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že dňa 11.12.2008 bola na túto vkladnú knižku vložená suma 740.000,- Sk, pričom sa jednalo o vklad viazaný na jeden rok a obdobne na vkladnú knižku č. účtu XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX bola vložená suma 1.600.000,- Sk s dobou viazanosti na jeden rok. Žalovaný potvrdil, že uvedené vklady realizoval, pričom sumu 740.000,- Sk mu daroval jeho otec a suma 1.600.000,- Sk predstavovala vklad svedka G.. U. pre budúce podnikanie, resp. sa malo podľa čestného prehlásenia zo dňa 14.1.2015 vyhotoveného týmto svedkom jednať o pôžičku. Žalovaný k obom sumám zhodne uviedol, že tieto mu boli poskytnuté za účelom plánovaného budúceho podnikania, ktoré by bol realizoval spoločne so svedkom G.. U., avšak keďže po analýze potencionálneho podnikania, ktoré malo spočívať jednak vo výrobe kovových roštov, ako aj ich predaji, zistil, že na takýto rozsah podnikania by nemali dostatok finančných prostriedkov, preto od tohto zámeru ustúpil a začal podnikať iba v oblasti predaja kovových roštov, pričom Ing. Jakubovovi finančné prostriedky vrátil dňa 31.8.2009.

6. Čo sa týka sumy 740.000,- Sk, tak otec mu viackrát v priebehu roka 2008 dal nejaké peniaze, mohlo sa jednať maximálne o sumu 700.000,- Sk, pričom na konci roka dal dokopy sumu 740.000,- Sk, ktorú vložil na termínovaný vklad. Zároveň uviedol, že peniaze boli spotrebované, nejaká časť bola použitá aj na výplatu BSM pre manželku, pričom to mohla byť asi polovica z týchto peňazí a druhá polovica bola použitá na bežnú potrebu domácnosti, účty, stravu a pod..

7. Z výsluchu svedka F.. U. M. (otec žalovaného) vyplynulo, že pokiaľ jeho syn potreboval nejaké peniaze, tak mu ich dal a neriešil na aký účel ich potrebuje, pričom niekedy v máji r. 2008 mu poskytol sumu 740.000,- Sk. Svedok uviedol, že synovi poskytol peniaze v pättisícových bankovkách a jednalo sa o 148 bankoviek. Svedok zároveň uviedol, že niekedy v roku 2011 mu spolu s manželkou poskytli ešte sumu 20.000 EUR, ku ktorej sa žalovaný vyjadril, že tieto peniaze vráti, avšak doposiaľ ich nevrátil.

8. V súvislosti s poskytnutou sumou 1.600.000,- Sk svedok Ing. Marek Jakubov, PhD., vypovedal, že so žalovaným sa pozná dlhodobo, boli dá sa povedať dennodenne spolu, keďže mali vedľa seba kancelárie, pričom on pracoval v oblasti kovovýroby a žalovaný skôr v oblasti predaja. Keďže mali obaja určité skúsenosti a kontakty, po určitom čase dospeli k záveru, že by mohli spoločne podnikať a za tým účelom poskytol žalovanému, pokiaľ si pamätá, sumu 1.640.000,- Sk, o čom spísali dohodu o pôžičke a tiež

bol vystavený príjmový doklad, avšak tieto doklady už nemá k dispozícii, keďže pôžička bola vrátená a považoval za zbytočné skladovať tieto doklady. Svedok pôvodne uviedol, že peniaze mu boli vrátené na Silvestra v r. 2008, avšak vzhľadom na rozpor v súvislosti s ním vystavením čestným prehlásením zo dňa 14.1.2015 už uviedol, že peniaze boli vrátené na Silvestra v roku 2009, pričom od toho času uplynula dlhá doba a presne si to už nepamätá. V rámci výsluchu pred súdom svedok taktiež spontánne vypovedal, že pri odovzdávaní peňazí neboli prítomní žiadni svedkovia, pričom peniaze boli odovzdané uňho doma na adrese Čaklov č. 269.

9. Z čestného prehlásenia, na ktorom bol úradne overený podpis dňa 14.1.2015 vyplýva, že svedok v mesiaci december roku 2008 požičal žalovanému v hotovosti sumu 1.600.000,- Sk, ktorá mu bola vrátená 31.12.2009, pričom dôvodom pôžičky bolo to, že mal záujem začať podnikať so žalovaným, avšak vzhľadom na zmenu podnikateľského a ekonomického prostredia v roku 2009, od tejto myšlienky upustil a preto požiadal žalovaného o vrátenie pôžičky, čo tento aj dňa 31.12.2009 urobil a požičanú sumu mu vrátil.

10. Žalobkyňa v rámci svojich prednesov, resp. písomných vyjadrení poukázala na to, že v mesiaci október roku 2008 bola z jej podnikateľského účtu vybraná suma 1.400.000,- Sk (23.10.2008) a v mesiaci december roku 2008 suma 400.000,- Sk (31.12.2008). Taktiež poukázala na výbery ďalších súm, ktoré boli presúvané na osobný účet žalovaného z dôvodu, aby boli tieto prostriedky lepšie zhodnotené, pričom manžel sa v tom vedel lepšie pohybovať, mal lepší prehľad a z tohto dôvodu boli dá sa povedať zisky z podnikania prevádzané na jeho osobný účet.

11. Na druhej strane z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že zisk z podnikania za rok 2006 predstavoval sumu 177.650,- Sk, za rok 2007 sumu 128.776,- Sk a až v roku 2008 to bola suma 463.450,- Sk a následne už bola v roku 2009 strata. Taktiež poukázal na to, že množstvo obchodných transakcií bolo uhrádzaných v hotovosti a z tohto dôvodu boli peniaze vyberané a vkladané podľa potrieb.

12. Strany sporu zhodne vyjadrili, že suma 560.000,- Sk, ktorá bola prevedená z osobného účtu žalovaného na podnikateľský účet žalobkyne, nebola použitá na úhradu faktúr, ale za túto sumu bolo zakúpené motorové vozidlo. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že dňa 13.5.2008 vložil žalovaný na jej vytvorený nový podnikateľský účet sumu 635.000,- Sk, pričom na jeho osobnom účte mal napr. ku koncu roku 2005 sumu cca 545.000,- Sk, ku koncu roku 2006 sumu 768.000,- Sk a ku koncu roku 2007 sumu 430.000,- Sk.

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, pričom z textu tejto dohody jasne vyplýva, že jej účastníci slobodne prejavili svoju vôľu a uzavretím tejto dohody si vysporiadavali celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli počas manželstva. Z tejto dohody nevyplýva, aby následne mala byť uzavretá ešte nejaká ďalšia dohoda týkajúca sa vysporiadania finančných prostriedkov, resp. aby mala byť táto otázka nejakým spôsobom riešená. Zo samotnej žaloby, ako aj z výsluchu žalobkyne ale vyplynulo, že predmetom dohody mali byť aj finančné prostriedky na vkladných knižkách, avšak keďže žalobkyňa si potrebovala akútne riešiť svoju bytovú otázku, túto dohodu podpísala s tým, že k vysporiadaniu finančných prostriedkov sa ešte vrátia. Táto skutočnosť, ako už bolo konštatované, však z predmetnej dohody nevyplýva a aj žalovaný tieto skutkové tvrdenia jednoznačne poprel a uviedol, že ku dňu zrušenia BSM neexistovali žiadne zostatky na vkladných knižkách, pričom tieto skutočnosti tvrdil aj v emailovej komunikácii, ktorá predchádzala uzavretiu dohody. Taktiež v emailovej komunikácii tvrdil, že ohľadom pôžičky so svedkom Ing. Jakubovom má k dispozícii zmluvu o pôžičke, ako aj príjmové a výdavkové doklady, ktoré však súdu nepredložil. Žalovaný teda jednoznačne tvrdil, že celý majetok patriaci do BSM bol vysporiadaný na základe dohody a už nie je čo vyporiadávať. Žalobkyňa si uplatnila sumu 38.836,88 EUR + úroky z vkladov, ktoré v žalobe bližšie nešpecifikovala, ale z prednesu právneho zástupcu vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré majú byť predmetom vyporiadania sú v sume 97.175 EUR (istina a úroky z vkladov na vkladných knižkách v sume 80.504,91 + zostatok na podnikateľskom účte žalovaného k 19.10.2011 v sume 16.670,78 EUR).

15. Pri posúdení nároku žalobkyne súd samozrejme vychádzal z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výsluchu strán sporu, svedkov, ako aj predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa síce preukázala, čo žalovaný ani nepopieral, že koncom roku 2008 boli založené dve vkladné knižky, jedna na sumu 1.600.000,- Sk, druhá na sumu 740.000,- Sk, avšak nepochybným a jednoznačným spôsobom nepreukázala, že by tieto prostriedky existovali aj ku dňu zániku BSM a že zároveň patria do ich BSM. Na druhej strane žalovaný výsluchom svedkov, ktorých výpovede žalobkyňa síce hodnotila ako jednoznačne účelové, preukázal, že suma 1.600.000,- Sk predstavovala pôžičku, resp. vklad do podnikania svedka G.. U. a bola vrátená dňa a suma 740.000,- Sk predstavovala dar od otca žalovaného. V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov, súd síce konštatuje, že tieto sa môžu javiť ako účelové, avšak žalobkyňa žiadnym iným spôsobom nepreukázala, aby tvrdenia týchto svedkov boli nepravdivé, resp. aby preukázala, že týmito prostriedkami žalovaný ku dňu zániku BSM disponoval. Súd taktiež poukazuje na to, že do určitého obdobia disponovala svojím podnikateľským účtom výlučne žalobkyňa, ktorá z neho sama vyberala prostriedky a tieto vkladala na bežný účet žalovaného a skutočne aj z pohybov na jednotlivých účtoch vyplýva, že prostriedky boli viacnásobne vyberané a vkladané, avšak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že ku dňu zániku manželstva, teda zároveň zániku BSM strán sporu, existovali aj finančné prostriedky v sume 80.504,91 EUR. 16. Na druhej strane z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že finančný zostatok na podnikateľskom účte žalovaného ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 16.670,78 EUR (č.l. 314), z čoho polovica predstavuje sumu 8.335,39 EUR. Keďže žalobkyňa v konaní nepochybne preukázala skutočnosť, že ku dňu právoplatnosti rozvodu strán sporu bol zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v uvedenej sume a v konaní nebola preukázaná skutočnosť, aby ku dňu zániku BSM preukázateľne existovali aj iné finančné prostriedky, súd riadiac sa aj princípom tzv. formálnej pravdy v dokazovaní, v predmetnej veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.335,39 EUR, čo predstavuje polovicu zistených finančných prostriedkov, titulom vyporiadania finančných prostriedkov existujúcich ku dňu zániku BSM a žalovanému zároveň vzhľadom na výšku tejto sumy určil dlhšiu, 90-dňovú lehotu splatnosti uvedenej pohľadávky. Súd taktiež v prevyšujúcej časti nezamietol žalobu keďže spôsob vyporiadania BSM vyplýva z právneho predpisu a v tomto ohľade súd nie je viazaný návrhmi strán sporu.

17. Súd zároveň zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného ohľadom predloženia výpisov z podnikateľského účtu žalobkyne od roku 2006 do času, pokiaľ nebol tento účet zrušený, s poukazom

ustanovenia § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný netvrdil, že sa objavil nejaký ďalší majetok (napr. zostatok na účte) a za tým účelom je potrebné doplniť dokazovanie, ale iba potencionálne navrhol dôkaz, ktorý by mohol, byť v prospech jeho klienta, avšak súd ma za to, že žalovanému nič nebránilo konať starostlivo aj so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania tak, ako to realizovala žalobkyňa, ktorá v dostatočnom predstihu navrhla vykonanie dôkazov (predloženie výpisov z účtu). Navyše pokiaľ by sa v budúcnosti objavil nejaký majetok vzťahovala a by sa neho domnienka ustanovenia § 149 ods. 4 OZ.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že komplexné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je v záujme ich oboch a z tohto dôvodu si má každá zo strán sama znášať trovy konania. Navyše žalobkyňa, ktorá bola v konaní neúspešnejšia sa mohla domnievať, že do BSM môže patriť aj iný majetok (finančné prostriedky), čo však v konaní, okrem zostatku na podnikateľskom účte žalovaného, preukázané nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).