Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/36/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci navrhovateľa V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX, K. H. XX, právne zastúpený JUDr. Ivo Babjak, advokát, Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému Zinc Euro, a.s., Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 a za účasti zamestnávateľa žalobcu SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO: 31 675 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. -21 zo dňa 1.3.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o uložení povinnosti zamestnávateľovi, o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu a vo výroku o trovách neodkladného opatrenia.

Zrušuje uznesenie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému a vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o povinnosti uhradiť súdny poplatok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zamestnávateľ žalobcu Službyt, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO: 31 675 361 je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Ukladá žalobcovi podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu proti žalovanému v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia vo veci samej. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.4.2021. Uplatnil si trovy konania. Prvoinštančný súd dospel k záveru aplikujúc ust. , , , , , , , , , , a , , že sú tu dané dôvody

pre vyhovenie uvedenému návrhu. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keď žalobca osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, keď nie je možné vyčkať na konečné rozhodnutie vo veci samej. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, žalobca musí aspoň osvedčiť danosť práva alebo ohrozenie tohto práva. Neodkladným opatrením sa neprejudikuje povinnosť strán sporu a nenahrádza konečné rozhodnutie o veci samej. Podľa prvoinštančného súdu žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že Rámcová zmluva - dlžník č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v , preto je bezúročná a bez poplatkov. Bez prejednania žalovaný dal podpísať navrhovateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021. Navrhovateľ o tejto dohode nevedel, bola urobená bez jeho súhlasu a bez poučenia, na aký účel má táto dohoda slúžiť. Žalovaný má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške 61,08 eura, v zrážke sú obsiahnuté aj úroky a poplatky, na ktoré žalovaný nemá nárok. Rámcová zmluva neobsahuje začiatok splácania úveru, navrhovateľ pôžičku hneď nezačal splácať. Dňa 23.7.2021 ho zamestnávateľ upozornil, že mu bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Navrhovateľ predložil Rámcovú dohodu - dlžník a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, obe pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021. Prvoinštančný súd preskúmal Rámcovú zmluvu - dlžník a zistil, že zmluva má spotrebiteľský charakter, z jej obsahu nevyplývajú obligatórne náležitosti podľa zmluvy. Prvoinštančný súd preskúmal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Z tejto dohody nemožno jednoznačne ustáliť, čo tvorí príslušenstvo pohľadávky žalovaného, a ani to, na koľko zrážok zo mzdy navrhovateľa sú v sume 61,08 eura má žalovaný nárok do uspokojenia jeho pohľadávky. Ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah navrhovateľ ovplyvniť nemohol. Táto skutočnosť dostatočne osvedčuje oprávnenosť obáv navrhovateľa, že žalovaný si môže jednostranne diktovať výšku celkového dlhu s prísl., resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov, ktoré majú vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy a de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi navrhovateľa vo forme zrážok zo mzdy bez toho, aby boli tieto nároky podrobené súdnej kontrole. Vydané neodkladné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie o veci samej, avšak len dočasne upravuje pomery účastníkov konania, čo je v danom prípade žiadúce. Do rozhodnutia súdu vo veci samej žalovaný neutrpí žiadnu ujmu. Na strane navrhovateľa vykonávaním zrážok zo mzdy by mohlo dôjsť k závažnému zásahu do jeho majetkových práv. Prvoinštančný súd poukázal na ust. , a dospel k záveru, že navrhovateľ sa podľa petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal jeho zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy, avšak zamestnávateľ nie je účastníkom konania. Preto, hoci navrhovateľ vo svojom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa petitu nenavrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia a vykonávania zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, možnosť vyplývajúcu z ust. prvoinštančný súd využil. K typickým výnimkám zo zásady ne ultra petitum patria totiž individuálne spotrebiteľské spory. Vo veci ide aj o individuálny spotrebiteľský spor. Súd považoval za spravodlivé nad rámec samotného návrhu uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 na výkon zrážok zo mzdy navrhovateľa. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné vnímať autonómne s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona. Nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinností voči navrhovateľovi, ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu. Vzhľadom na to, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami konania a navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože je tu zistenie, že právne účinky neodkladného opatrenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom neobmedzia, sledovaný účel nemožno zabezpečiť zabezpečovacím opatrením a naliehavá ochrana práv navrhovateľa bude zabezpečená, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Týmto neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto prvoinštančný súd nariadil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, počas ktorého konania bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a podľa a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania. O súdnom poplatku rozhodol podľa zákona č. 71/92 Zb. Navrhovateľ je od súdnych poplatkov zo zákona oslobodený, žalovaný pre neúspech je zodpovedný za úhradu tohto súdneho poplatku.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol, že v danom prípade sú dané odvolacie dôvody uvedené v ust. a . Žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný v odvolaní namietal, že zamestnávateľ žalobcu nie je účastníkom konania. Neodkladným opatrením nie je možné uložiť povinnosť inému, ako strane sporu. V minulosti v ust. bola možnosť uložiť predbežným opatrením povinnosť aj inej osobe. v ust. takúto možnosť nepripúšťa. Žalovaný namietal, že navrhovateľ sa v petite svojho návrhu nedomáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia a vykonávania zrážok zo mzdy. V tomto prípade nejde o situáciu, ktorá by patrila k výnimkám zo zásady ne ultra petitum. Iba samotný fakt, že navrhovateľ je spotrebiteľ, neznamená, že súd môže pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia aplikovať predmetnú výnimku a rozhodnúť nad rámec toho, čoho sa navrhovateľ svojim návrhom domáha. Navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov, ani hrozbu ujmy, ktorá by mu vykonávaním zrážok zo mzdy mala vzniknúť. Navrhovateľ do dnešného dňa neuhradil ani istinu úveru, dobrovoľne prestal plniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Preto žalovaný pristúpil k realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Navrhovateľ s dohodou o zrážkach zo mzdy súhlasil. Predložením dohody vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného uspokojenia pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy nevybočuje z právneho rámca platného v Slovenskej republike, je štandardným zabezpečovacím inštitútom. Aj ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a nemôže prekračovať limity stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany. Použitie dohody o zrážkach zo mzdy nevyžaduje, aby o výške plnenia existovalo súdne rozhodnutie. Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd rámcovú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aj keď to tak nie je. Predmetom rámcovej zmluvy je záväzok žalovaného vyhľadať pre žiadateľa o pôžičku, budúceho dlžníka zo zmluvy o pôžičke, jednotlivých investorov - veriteľov, fyzické osoby, ktoré požiadali prostredníctvom internetového portálu o sprostredkovaní možnosti poskytnúť pôžičku inej fyzickej osobe prostredníctvom internetového portálu a zároveň v mene a na účet tohto dlžníka uzatvoriť s jednotlivými veriteľmi zmluvu o pôžičkách za podmienok stanovených týmto dlžníkom prostredníctvom záväzného príkazu adresovanému žalovanému - záväznej žiadosti o pôžičku. Dlžník priamo prejavuje svoju výslovnú vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke s partnermi, ktoré sám výslovne zadefinuje. Teda úlohou žalovaného bolo vyhľadať pre navrhovateľa veriteľa s tým, že následne dôjde k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Rámcovou zmluvou nebol navrhovateľovi poskytnutý úver.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s rozhodnutím prvoinštančného súdu súhlasí. Nesúhlasil so žalovaným a jeho argumentáciou, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pretože Rámcová zmluva zo dňa 30.4.2020 je uzatvorená podľa . Uviedol, že v rámci Rámcovej zmluvy - dlžník č. XXXXXXXXXX je vyznačený aj veriteľ 2, okrem veriteľa 1 - žalovaného, pričom veriteľ 2 je vyznačený ako investor J., ktorý požičiava finančné prostriedky na základe zmluvy uzatvorenej podľa . Z tohto označenia nie je možné považovať veriteľa 2 za fyzickú, ale ani za právnickú osobu, pretože nespĺňa náležitosti fyzickej či právnickej osoby podľa , alebo , . V rámci sporového konania investor J. nie je ani ako fyzická či právnická osoba podľa , . Označenie takéhoto veriteľa je ďalší rafinovaný spôsob zo strany žalovaného, ako obísť a nasl. a o spotrebiteľských úveroch, alebo o ochrane spotrebiteľa. Rámcová zmluva - dlžník, uzatvorená dňa 30.4.2021 je typická formulárová spotrebiteľská zmluva, do jej textu nemohol navrhovateľ zasahovať. Naviac, takýto postup uzatvárania rámcovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, preto vzťah je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v časti uloženej povinnosti zamestnávateľovi, nie však v časti uloženej povinnosti žalovanému.

6. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Odvolací súd skúmal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľ žiadal vydať pred začatím konania vo veci samej a dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť uvedeného neodkladného opatrenia nariadeného prvoinštančným súdom voči platcovi mzdy navrhovateľa. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci zistil všetky nevyhnutné okolnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Zistil, že vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter a dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárový charakter. Žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy doručil zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 23.7.2021, ktorý má na základe tejto dohody vykonávať zrážky zo mzdy. Hrozí pritom ujma, ktorá môže mať vplyv na sociálnu situáciu navrhovateľa, pretože nároky žalovaného neboli preskúmané súdom a nie je jasná ani výška ani základ nároku a v danom prípade ani oprávnený subjekt pri úhrade splátok z dlhu. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel s navrhovateľom Rámcovú zmluvu - dlžník podľa , kde žalovaný pre navrhovateľa sa zaviazal vyhľadať investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s týmto investorom za podmienok stanovených v tejto zmluve. V rámci uzatvorenej Rámcovej zmluvy - dlžník zo dňa 30.4.2021 č. XXXXXXXXXX boli dojednané vzájomné zmluvné podmienky, ako aj zmluvné podmienky pôžičky, ktorú mal žalovaný obstarať pre navrhovateľa. V ten istý deň bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom 1 a veriteľom 2 neznámym investorom, označeným ID: U. na jednej strane a dlžníkom - navrhovateľom na druhej strane, Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, kde si veriteľ 1 a veriteľ 2 zabezpečujú vymáhanie svojich nárokov voči dlžníkovi od jeho zamestnávateľa. Ako to vyplýva z tejto dohody o zrážkach zo mzdy, má formulárový charakter, z obsahu tejto dohody nevyplýva, že by nadväzovala na individuálnu úverovú zmluvu alebo zmluvu o pôžičke. Nadväzuje priamo na Rámcovú zmluvu - dlžník, kde žalovaný si zabezpečuje touto Dohodou o zrážkach zo mzdy poplatok za obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke, teda poplatok za sprostredkovanie pôžičky, za správu pôžičiek a za spracovanie ZINC splátok, a neznámy investor ID: U. si zabezpečuje pohľadávku vo výške 1.000 eur na základe žiadosti o pôžičku č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2021 spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením týchto nárokov. Žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 23.7.2021 doručil zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti SLUŽBYT, s.r.o. so sídlom vo Svidníku, zamestnávateľ je povinný zabezpečené pohľadávky veriteľov podľa tejto dohody zrážať zo mzdy žalobcu. Tieto okolnosti neboli sporné pred prvoinštančným súdom a dostatočne vyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín, ktoré predložil k svojmu návrhu navrhovateľ. Správne preto prvoinštančný súd uzavrel, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah. Na základe týchto okolností, bez akýchkoľvek pochybností, možno konštatovať, že v súčasnom štádiu konania sú osvedčené základné okolnosti potrebné na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto štádiu konania prvoinštančný súd tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, neskúmal okolnosti dôležité pre konanie o veci samej, neskúmal okolnosti platnosti či neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaného na základe zmluvných vzťahov, ktoré má táto dohoda zabezpečovať. Skúmal len podmienky bezodkladnosti vydania neodkladného opatrenia a pravdepodobnosť ohrozenia jeho práva a oprávnených záujmov. Navrhovateľ vo veci nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil dôvody potrebné pre jeho vydanie. Prvoinštančný súd sa s týmito dôvodmi náležitým spôsobom vysporiadal a odvolací súd sa s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom stotožňuje, pretože akékoľvek realizovanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k súdnej kontrole nárokov uplatňovaných dodávateľom, je neprípustné. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Túto činnosť nevykonáva súd, ide o činnosť, ktorú by vykonával žalovaný ako podnikateľský subjekt. Nemusel by preukazovať existenciu dlhu, výšku dlhu, podmienky by si sám diktoval. Dlžník na základe takejto Dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť sa dodávateľovi brániť a zrážky zo mzdy zastaviť.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je preto potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie dodávateľovi bez preskúmania nároku, čo i len do základu, súdom. Preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci bol daný.

8. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie aj subjetku, ktorý nebol označený žalobcom za stranu sporu, teda zamestnávateľovi navrhovateľa. Je pravdou, že navrhovateľ uviedol ako stranu sporu len žalovaného, spoločnosť Zinc Euro, a.s., Poprad. Ako stranu sporu neuviedol zamestnávateľa, ktorý má na základe dohody o zrážkach zo mzdy realizovať zrážky zo mzdy. Podľa platí, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení sa otázkou uloženia povinnosti voči zamestnávateľovi žalobcu, ktorý pôvodne nebol označený ako strana sporu, náležitým spôsobom vysporiadal. Uviedol, prečo zamestnávateľa, aj keď neoznačeného účastníka konania, zaviazal na plnenie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a naviac udáva na podporu právneho názoru prvoinštančného súdu, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je autonómne konanie prepojené však na konanie o veci samej. Ust. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ktorá je stranou v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je možné však vylúčiť, aby nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, celkom odlišnej od strany konania, bolo umožnené. Túto osobu je potom potrebné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a táto strana má procesné práva a povinnosti. Takáto situácia nastáva najmä v spotrebiteľských vzťahoch. V prejednávanej veci navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ týmto označil za osobu, voči ktorej má byť účinné neodkladné opatrenie s cieľom okamžite zasiahnuť a upraviť pomery tak, aby zamestnávateľ žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, korá je sporná, nevykonával v prospech žalovaného zrážky. Zamestnávateľ navrhovateľa je totiž v pozícii súčinnostnej osoby, ktorá so žalovaným nie je v žiadnom právnom vzťahu. Neodkladným opatrením takejto súčinnostnej osobe sa obmedzí poskytovať súčinnosť žalovanému, ktorá súčinnosť je sporná. Preto voči zamestnávateľovi navrhovateľa je nariadené neodkladné opatrenie dôvodné.

9. Prvoinštančný súd uznesením uložil aj povinnosť žalovanému zdržať sa použiť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uloženie takejto povinnosti nežiadal. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyvodil z ust. , kde ide o typický prípad výnimky zo zásady ne ultra petitum, keďže ide o spotrebiteľský spor. Prvoinštančný súd však svoj postup vykonal v rozpore s ust. , pretože touto zásadou ne ultra petitum súd nie je viazaný len v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch, v ktorých súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa , čo v danom prípade nie je predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci sa žalobca domáha, aby zamestnávateľ mu nevykonával zrážky zo mzdy na základe takejto spornej dohody, a preto odvolacia námietka žalovaného, že prvoinštančný súd rozhodol nad rámec uplatňovaného nároku, je dôvodná. Nie je možné uložiť povinnosť žalovanému, ktorý z uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je subjektom, voči ktorému si žalobca uplatňuje neodkladné opatrenie. Súd nemôže poskytovať ochranu takým právam, ktorých sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha, aj keď ide o individuálny spotrebiteľský spor, pretože sa nejedná o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Je potrebné poskytnúť ochranu práva len v rozsahu, ktorým žalobca špecifikoval svoj nárok v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, zrušil postupom podľa . Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania a o zaplatení súdneho poplatku v bode II. a III. napadnutého uznesenia, keďže neexistovali dôvody pre jeho vydanie.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a podľa . V konaní pred odvolacím súdom mali obe sporové strany, teda žalobca aj žalovaný, rovnaký úspech, pretože čiastočne uložená povinnosť žalovanému bola zrušená a čiastočne bol rozsudok prvoinštančného súdu pre osvedčenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia potvrdený. Preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.