Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-27-2022.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. XX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. XX, maloleté deti v konaní zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., T. XX a otca: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B., M. P. XXXX/XX, maloleté deti dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti: A. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S., T. XX, o zrušenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 29. marca 2022 č.k. 53P/4/2021-346, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil spoločnú náhradu osobnú starostlivosť starých rodičov k maloletým deťom, nariadenú uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30P/108/2016-134 zo dňa 03.04.2017. Maloletú U. a maloletého N. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej U. a maloletého N. na každé dieťa sumou 170,- eur mesačne, ktoré bude zasielať vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Tým sa mení uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 30P/108/2016-134 zo dňa 03.04.2017 v časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 03.04.2017 č.k. 30P/108/2016-134 maloletá U. a maloletý N. boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom A. L. a T. L., pričom matka a otec boli zaviazaní k povinnosti prispievať na ich výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vopred na účet ÚPSVaR Žilina s účinnosťou od 11.05.2016. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, keď pominuli dôvody, na základe ktorých boli maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom zverené. Došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže matka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody žije s maloletými deťmi v byte jej rodičov, podľa zistení kolízneho opatrovníka táto sa o deti riadne stará, pripravuje sa s nimi na vyučovanie, chodí s nimi k lekárovi, zabezpečuje všetky potreby, keď matka pracuje v riadnom pracovnom pomere, snaží sa zabezpečovať finančné prostriedky aj pracovnou činnosťou na základe dohody o vykonaní práce a požiadala Mesto S. o pridelenie nájomného bytu, ktorej žiadosti bolo vyhovené a byt jej má byť pridelený od 01.04.2022. Kolízny opatrovník hodnotí starostlivosť matky o
maloleté deti na vysokej úrovni a vzhľadom na výdavky matky v súčasnosti aj do budúcna, ktoré sa je zvýšia zabezpečením vlastného bývania, navrhoval určiť výživné na sumu 200,- eur mesačne na U. a 150,- eur na N.. V súčasnej dobe maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti u starých rodičov, v štvorizbovom byte, v ktorom majú zriadenú detskú izbu. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že bolo dôvodné zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletými deťmi vykonávanú starými rodičmi v zmysle § 47 ods. 1 zákona o rodine a zároveň bolo dôvodné v zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine zveriť obidve maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
3. Pri určení vyživovacej povinnosti otca a určenia rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z podmienok § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním
- z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky predstavuje 717,- eur, za obdobie od januára do novembra 2021 na základe dohody o pracovnej činnosti matka dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 35,07 eur. Otec na pojednávaní uviedol, že žije a pracuje v Holandsku od roku 2015 cca 7 rokov. Pracoval ako mäsiar, potom pracoval v oblasti zeleniny, súčasne pracuje stále v oblasti zeleniny. Má prenajatý byt, pričom za nájom platí sumu 450,- eur + za elektriku, vodu, plyn 200,- eur mesačne. Ročne platí výdavky na stočné, odpad na osobu 320,- eur. V Holandsku mal úraz, 2 roky bol doma, podrobil sa štyrom operáciám a náklady vyšli 15.200,- eur, zo strany štátu mu bol priznaný dôchodok vo výške 1.300,- eur, ktorý musí vracať v splátkach po 200,- eur mesačne. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca zistil, že tento za rok 2020 predstavoval 15.487,- eur, po prepočte priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu cca 1.291,- eur. Otec bol súdom vyzvaný, aby uviedol a preukázal jeho priemerný mesačný čistý príjem za posledných 12 mesiacov. Otec predložil potvrdenie o príjme iba za rok 2020, ku ktorému sa vyjadril na pojednávaní, že predstavoval sumu 15.487,- eur. Za rok 2021 príjem nepreukázal, preukazoval iba príjem za týždeň od 17.01.2022 do 23.01.2022 vo výške 243,83 eur, za týždeň od 24.01.2022 do 30.01.2022 vo výške 352,27 eur. Otec sa na pojednávaní výslovne vyjadril, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 1.200 - 1.300,- eur mesačne. Pokiaľ bola súdom naposledy určená vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti na základe rozsudku Okresného súdu Žilina z 03.04.2017 č.k. 30P/108/2016-134 a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 30 % zo sumy životného minima, v tom čase bol zisťovaný zamestnávateľ otca cez Sociálnu poisťovňu, pričom bolo zistené iba, že naposledy pracoval na dohodu o vykonaní práce do 25.05.2015, otec sa pojednávania nezúčastnil, nepodarilo sa zistiť jeho príjmy a výdavky, písomne sa vyjadril, že sa zdržiava dlhodobo mimo SR. Pokiaľ otec uvádzal výdavky vznikajúce a deklarované v Holandsku, po prepočte (ktoré viaceré nepreukázal) tieto predstavovali sumu cca 1.727,- eur, čo značne prevyšuje otcom deklarovaný príjem vo výške 1.200 - 1.300,- eur mesačne.
4. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom sa podstatne zmenili pomery aj na strane maloletých detí, ktoré v súčasnej dobe sú žiakmi druhého stupňa základnej školy, v dôsledku čoho u nich výdavky podstatne vzrástli, ktoré predstavujú cca na každé dieťa 200,- eur mesačne. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že pokiaľ matke boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, okrem osobnej starostlivosti matka poskytuje aj iné vecné plnenia a zabezpečuje bytové potreby, na ktoré bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadať a aj alikvotnú čiastku výdavkov na bývanie zahrnúť do sumy výživného. Vo vzťahu k výdavkom uvádzaným otcom poznamenáva, že charakter a výška výdavkov nemá slúžiť zo strany povinného rodiča na preukázanie toho, že nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti ku svojim deťom, ale je zároveň aj obrazom jeho životnej úrovne, teda čo si všetko môže dovoliť. Otec dlhodobo doteraz prispieval iba sumou 27,13 eur mesačne na výživu na každé dieťa. Preto dospel k záveru, že suma určeného výživného vo výške 170,- eur na každé dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam a možnostiam otca ako povinného. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné na sumu 250,- eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh zamietol.
5. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine styk otca s maloletými deťmi neupravoval, nakoľko otec styk nežiadal upraviť. Navyše otec o deti sa dlhodobo nezaujíma, nekontaktuje ich, dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, nie je s nimi v žiadnom kontakte.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. V súčasnosti vykonáva zárobkovú činnosť v Holandsku, kde dosahuje mesačný príjem v rozmedzí od 1.300 - 1.500,- eur, avšak s tým sú spojené aj neúmerne vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním základných
životných potrieb. Súdom prvej inštancie výška určeného výživného spolu na 340,- eur ohrozuje jeho možnosť vykonávať zárobkovú činnosť a v konaní neboli jednoznačne preukázané odôvodnené a nevyhnutné výdavky na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať ho k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí každému v sume 100,- eur mesačne.
7. A. L. a T. L. k odvolaniu otca sa vyjadrili v tom zmysle, že nemajú návrhy na dokazovanie, ani listinné dôkazy do spisu.
8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadala rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
9. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca sa vyjadril len v zmysle, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako správny potvrdil.
11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina z 03.04.2017 č.k. 30P/108/2016-134 súd zveril maloletú U. U. a N. U. do spoločnej náhradnej starostlivosti manželom A. L. a T. L. s tým, že matka a otec boli zaviazaní k povinnosti prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na účet ÚPSVaR Žilina s účinnosťou od 11.05.2016. Dôvodom posledného rozhodovania súdu o náhradnej osobnej starostlivosti bola skutočnosť, že matka nastúpila na výkon trestu odňatia slobody a otec sa dlhodobo o maloleté deti nezaujímal, nachádzal sa v zahraničí. Od posledného rozhodovania súdu došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko matka po návrate z výkonu trestu odňatia slobody v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, spolu s nimi býva v štvorizbovom byte jej rodičov, kde podľa zistenia kolízneho opatrovníka má vytvorené bytové podmienky, naviac matke bolo s účinnosťou od 01.04.2020 Mestom S. vyhovené žiadosti na pridelenie nájomného bytu. Podľa zistení kolízneho opatrovníka matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, v súčasnosti je táto zamestnaná, doplňuje si vzdelanie navštevovaní Strednej súkromnej odbornej školy v Bytči, absolvovala kurz opatrovateľky a kurz obsluhy vysokozdvižného vozíka a snaží sa zabezpečovať prostriedky na osamostatnenie a prevzatie starostlivosti o maloleté deti. Za daných okolností správne súd prvej inštancie dospel k záveru, keď rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, keďže matka v plnej miere, riadne a zodpovedne zabezpečuje osobnú starostlivosť a snaží sa vytvárať plnohodnotné podmienky pre riadny fyzicky a duševný vývin maloletých detí.
12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a vyslovenými právnymi závermi súdu prvej inštancie o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na základe rozhodnutia súdu, pokiaľ obidve maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, aj o určení jeho rozsahu. Správne súd prvej inštancie na základe podmienok § 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádzal zo skutkových zistení, že pokiaľ otec bol naposledy zaviazaný k vyživovacej povinnosti na maloleté deti na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 03.04.2017 č.k. 30P/108/2016-134, ktorým otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima, súd nevedel zistiť príjem otca, keďže tento sa dlhodobo nachádzal v zahraničí a pojednávania sa nezúčastňoval. Pri skúmaní možnosti, schopnosti a majetkových pomerov otca v súčasnej dobe (teda, či nastala od posledného rozhodnutia podstatná zmena pomerov) zistil, že otec je dlhodobo zamestnaný v Holandsku, vo vzťahu ktorému tvrdeniu bolo predložené potvrdenie o príjme od jeho zamestnávateľa za rok 2020, podľa ktorého príjem otca za uvedený rok predstavoval sumu 15.487,- eur, po prepočte priemerný mesačný čistý príjem cca 1.291,- eur. Otec svoj príjem za rok 2021 v priebehu konania na súde prvej inštancie už nedokladoval, poukazoval iba na dosahovanie výšky príjmu v určitom období roku 2022. Je zrejmé, že súd pri vykonávaní výsledkov vykonaného dokazovania má sťažený postup, pokiaľ povinný rodič vykonáva zárobkovú činnosť v zahraničí. Súd prvej inštancie nemal vytvorený zákonný podklad k tomu, aby uvedenú skutočnosť o tvrdeniach otca o dosahovaní výšky príjmu v zahraničí si mohol relevantným spôsobom preveriť. Je preto povinnosťou
toho rodiča, ktorý uvádza vo vzťahu k svojím zárobkovým pomerom skutkové tvrdenia, aby tieto v priebehu konania v rámci vykonaného dokazovania nielen deklaroval, ale aj jednoznačne preukázal. Pokiaľ otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uvádzal, že jeho priemerný mesačný príjem v Holandsku predstavuje cca 1.200 - 1.300,- eur, v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uvádzal dosahovanie priemerného mesačného čistého príjmu v rozsahu 1.300 - 1.500,- eur mesačne. Súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nevychádzal len z výsledkov vykonaného dokazovania ohľadom dosahovania príjmu - priemerného mesačného čistého príjmu matky vo výške 717,- eur mesačne a deklarovaného príjmu otca, ale aj z ostatných podmienok § 62 ods. 4, 5 zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa (od roku 2012) o maloleté deti nezaujíma, pričom súd správne prihliadal aj na skutočnosť, že otec doposiaľ dlhodobo prispieval na výživu maloletých detí iba sumou 27,13 eur mesačne na každé dieťa. Okrem takto nízkeho plnenia si vyživovacej povinnosti, otec sa žiadnym iným spôsobom na výchove a výžive maloletých detí nepodieľa. Okrem uvedeného súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých vyplýva, že kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia hodnotí starostlivosť matky o maloleté deti a zabezpečovanie ich potrieb na vysokej úrovni, pričom zhodne so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje najmä na enormnú snahu matky zabezpečiť si finančné prostriedky pracovnou činnosťou, nielen na základe práce v hlavnom pracovnom pomere, ale aj dohodou o brigádnickej činnosti, matka absolvovala/dokončila štúdium na strednej škole a prehlbuje si kvalifikáciu v rôznych pracovných odboroch. Za daných okolností na druhej strane pri absolútnom nezáujme otca o maloleté deti odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na tieto okolnosti bolo potrebné prihliadať, a preto odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, keď zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloletú U. a na maloletého N. vo výške 170,- eur mesačne.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonnými podmienkami rozhodol o zrušení spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o maloleté deti, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o určení vyživovacej povinnosti otca na obidve maloleté deti, ktoré skutkové a právne závery súd považoval za konzistentné, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z nich náhradu trov priznať.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)