Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/251/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou, v sporovej veci žalobkyne: K. E., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXX/X, F. B., právne zast.: JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanému: R. E., N.. XX.XX.XXXX, D..: Q.. Š.C. R., A. W. X, K., o vyporiadanie BSM takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že do BSM žalobkyne a žalovaného patrí:

- zostatok úveru „Hypopôžička“. Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura,

- zostatok úveru „Flexihypotéka“ Č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 27.067,98 eura,

- cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, postaveného na parc. Č.. XXXX/X M. K..Ú.. X., Y.: X., okres Dunajská Streda, vedeného na R. Č.. XXXX o výmere 90m2 vo výške 48.420,80 eura.

II. Súd vyporiadava BSM žalobkyne a žalovaného nasledovne:

Žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 48,80%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2014 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré medzi žalobkyňou a žalovaným vzniklo počas trvania ich manželstva. V žalobe uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/88/2011-14 z 18.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2012. Uviedla, že medzi aktíva ich BSM patrí utŕžená kúpna cena za nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý začali so žalovaným stavať počas manželstva, a ktorý žalovaný sám predal po rozvode manželstva v roku 2013. Ďalej uviedla, že ich BSM zaťažuje i pasívum a to zostatok úveru „Hypopôžička“ z VÚB, a.s., ktorý ku dňu rozvodu predstavoval

18.966,47 eura. Od rozvodu manželstva na tento úver žalovaný zaplatil ešte 2.047,20 eura, následne od februára 2013 ho prestal platiť úplne a odvtedy ho po výzve banky splácajú jej rodičia, ktorí sú ručiteľmi predmetného úveru, pričom na rodinný dom jej rodičov je zriadené záložné právo. BSM navrhla vyporiadať tak, že žalobkyňa prevezme zostatok úveru „Hypopôžička“ z VÚB, a.s. a žalovaný jej titulom vyporiadacieho podielu zaplatí sumu, ktorá bude zistená v priebehu súdneho konania. Neskôr žalobkyňa zmenila žalobný návrh a v konečnom žiadala určiť, že do masy BSM patrí nehnuteľnosť

- rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X M. K..Ú.. X., C..Č.. M. N. R. Č.. XXXX ako rodinný dom B..Č.. XXXX N. W..Č.. XXXX/X, zostatok úveru „Hypopôžičky“ od VÚB, a.s. vo výške 20.304,86 eura a zostatok úveru „Flexihypotéky“ od VÚB, a.s. vo výške 27.067,98 eura (o ktorom na pojednávaní žalobkyňa uznala, že bol čerpaný za trvania manželstva a patrí teda do BSM). BSM žiadala vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť a zostatok úveru „Hypopôžičky“ preberie žalobkyňa. Žalovaný jej na vyrovnanie jej podielu zaplatí sumu 24.345,39 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania. Zostatok z prvého úveru sa žalobkyňa rozhodla prevziať, nakoľko jej bytostne záleží na splácaní tohto úveru, keďže je ním zaťažený dom jej rodičov. To, že žiadala určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný dom a že pri vyporiadaní súd prikáže do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť žalovanému zdôvodnila žalobkyňa tým, že ona súhlas k predaju nehnuteľnosti nedala, kúpnu cenu s kupujúcim nedohodla. Nešlo o bežnú vec, pričom podľa Občianskeho zákonníka ak nejde o bežnú vec, súhlasiť musia obaja manželia. Tento právny úkon žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný, preto považuje za potrebné zahrnúť do masy BSM celú nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu v hodnote 62.217,01 eura.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že do ich manželstva so žalovanou si priniesol majetok vo výlučnom vlastníctve a to pozemok W..Č.. XXXX M. K..Ú.. X.Í., na ktorom začali stavať rodinný dom, pričom so stavbou začali až po získaní stavebného povolenia 03.02.2011, preto finančné prostriedky z prvého úveru neboli použité na stavbu domu, ale boli použité na úpravy na dome rodičov žalobkyne. Splátky tohto úveru platil výlučne žalovaný, keďže žalobkyňa nepracovala. Následne uzatvorili ďalšiu úverovú zmluvu na 30.000,- eur v roku 2011. Neskôr sa zhoršilo ich spolužitie, manželka sa odsťahovala a so stavbou domu začal žalovaný sám, pričom použil prostriedky z druhého úveru a peniaze od jeho rodičov, ktoré dostal do daru. Po rozvode manželstva žalovaný predmetný dom predal dôvodiac, že pozemok bol v jeho výlučnom vlastníctve a na stavbu domu použil druhý úver, ktorý splácal a napokon aj vyplatil výlučne sám a tiež vlastné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. S návrhom na určenie masy BSM ako ani s návrhom na vyporiadanie BSM predostretým žalobkyňou nesúhlasil. Neskôr prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu predniesol, že je ochotný žalobkyni dať jednu tretinu z hodnoty predanej nehnuteľnosti, avšak požaduje nahradiť jednu polovicu z ním vyplateného úveru (t.j. z „Flexihypotéky“). Navrhovanú disparitu odôvodňoval tým, že žalovaná sa ničím nezaslúžila o nadobudnutie majetku a do manželstva nevniesla žiadnu hodnotu. Prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu neskôr písomne doplnil a modifikoval svoje vyjadrenie v tom smere, že so žalovanou žili pôvodne v dome jej rodičov, ktorý bol zdevastovaný, a títo požiadali žalovaného, aby si zobral úver, s tým, že oni budú ručiť svojim domom a z úveru zrekonštruujú ich nehnuteľnosť, preto suma z prvého úveru vo výške 19.500,- eur bola použitá na zhodnotenie nehnuteľnosti rodičov žalobkyne a nemôže byť predmetom BSM. V tomto smere žiadal žalovaný vykonať znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty vykonaných opráv a rekonštrukcie na dome rodičov žalobkyne. Neskôr už na tomto návrhu netrval, keď na ostatnom pojednávaní uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania už nepredniesol. Žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného nevložila do stavby ani cent, ničím sa nepričinila o zväčšenie súkromného majetku žalovaného, ničím sa nepričinila ani o nadobudnutie spoločného majetku, nechala sa žalovaným vydržiavať, chovať a šatiť, nikde nepracovala.

3. Súd sa oboznámil so žalobou, s písomným vyjadrením k žalobe, s návrhom na zmenu žaloby i s návrhmi na vyporiadanie BSM predostretými oboma stranami počas konania, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov E. a W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - najmä s rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva sp.zn. 12P/88/2011, s kolaudačným rozhodnutím, s katastrálnou mapou K..Ú.. X., so zmluvou o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX a Dodatkom č. 1 k nej (č.l. 10 a nasl.), so Zmluvou o zriadení záložného práva č. D. XXXXX-XX, s listami Spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. adresovanými rodičom žalobkyne ako ručiteľom úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX, s dokladmi preukazujúcimi platenie splátok tejto pôžičky otcom žalobkyne - ručiteľom vo výške 170,60 eura mesačne, s potvrdením o zostatku úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX k 06.02.2012 (č.l. 33), s podstatnou časťou spisového

materiálu OÚ v Dunajskej Strede, katastrálny odbor čísla: D.-XXXX/XX, M.-XXXX/XX P. M.-XXXX-XX P. Y. M. K., K. Y. Č.: M.-XXXX/XX, M.-XXXX/XX P. M.-XXXX/XX, s potvrdením banky ako aj s výpismi z účtov preukazujúcimi čerpanie druhého úveru, jeho predčasné splatenie i jeho zostatok ku dňu rozvodu (č.l. 191, 192), s potvrdeniami od spoločnosti Quatro, a.s., s listinami predloženými žalobkyňou o jej zdravotnom stave, absolvovanom štúdiu, o jej evidenciách ako uchádzačky o zamestnanie, atď. (č.l. 449-490 spisu), so znaleckým posudkom č. 11/2013, so znaleckým posudkom č. 95/2011, s výpisom z R. Č.. XXXX K..Ú.. X., s rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/156/2012, ako aj s ďalším podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

4. Žalobkyňa a žalovaný boli manželmi od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. Po rozvode manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, preto žalobkyňa dňa 04.06.2014 podala na tunajší súd návrh na vyporiadanie ich BSM. Manželia spolu začali stavať rodinný dom v obci Gabčíkovo a to na pozemku patriacom do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko tento ho získal darovaním v roku 2009.

5. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v roku 2009 manželia požiadali o prvý úver, pretože chceli získať prostriedky na stavbu domu, v ktorom by začali nový život, samostatne bez rodičov. Jednalo sa o montovaný dom, ktorého základy začali stavať v októbri 2009, neskôr stavba nejaký čas stála. Žalobkyňa tvrdila, že v čase rozvodu ich manželstva (február 2012) už dom určite stál ako hrubá stavba. O čerpaní druhého úveru ako ani o predaji domu žalobkyňa nemala vedomosť. Od mája 2013 prvý úver spláca otec žalobkyne po 170,60 eura mesačne, nakoľko začali chodiť prvé upomienky a na rodičovskom dome je zriadené záložné právo. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa prostriedky z prvého úveru použili na rekonštrukciu domu jej rodičov, nakoľko tento sa rekonštruoval postupne a z peňazí jej otca, ktorý v tom čase ešte pracoval. Plastové okná na dome rodičov boli vymenené v roku 2003, z pôžičky od spoločnosti Quatro, o čom žalobkyňa predložila listinný dôkaz.

6. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že BSM žiada vyporiadať tak, že prvý úver, t.j. „Hypopôžička“ pripadne do výlučného záväzku navrhovateľky, s tým, že žalovaný jej uhradí 9.750,- eur (polovička bankou vyčísleného zostatku ku dňu rozvodu), z ktorej sumy sa odpočíta suma 2.047,20 eura, ktorú po rozvode ešte uhradil žalovaný. Neskôr v písomnom podaní už žiadal tento úver nezahrnúť do masy BSM, dôvodiac tým, že pri zmene v osobe dlžníka je potrebný súhlas banky. Druhý úver, tzv. „Flexihypotéka“ bol celý uhradený žalovaným v celkovej výške 43.890,72 eura, preto žalovaný od žalobkyne požaduje sumu 21.945,36 eura (polovica ním vyplatenej sumy). Žalovaný tvrdil, že celú sumu úveru použil na stavbu domu. Zo sumy utŕženej za predaj nehnuteľnosti považuje žalovaný za spravodlivé, aby žalobkyni vyplatil len 1/3 z ceny 41.075,- eur, t.j. sumu 13.700,- eur, dôvodiac, že žalobkyňa sa ničím nepričinila na obstarávaní spoločnej domácnosti, nepracovala a nechala sa živiť. K sume 41.075,- eur ako cene za dom dospel žalovaný tak, že keďže predal dom i s pozemkom za sumu 50.000,- eur (podľa listinných dôkazov bola kúpna cena 53.000,- eur - pozn. súdu), je potrebné z tejto ceny odpočítať cenu za pozemok. Tvrdil, že podľa realitnými kanceláriami uvádzaných cien je cena za 1 m2 pozemku v meste Gabčíkovo vo výške 35,- eur, pri výmere pozemku 255m2 je to 8.925,- eur. Toto svoje tvrdenie však žalovaný ničím nepodložil, nepreukázal. Takto potom žiadal, aby mu žalobkyňa vyplatila sumu 542,20 eura titulom úplného finančného vyrovnania. Žalovaný ďalej tvrdil, že v máji 2013 kúpil byt v Komárne za 33.000,- eur, kúpnu cenu zaplatil z pôžičky od nebankového subjektu vo výške 16.000,- eur, zvyšok mal požičané od rodičov. V roku 2014 tento byt predal za cenu 26.500,- eur, nakoľko nedokázal splácať pôžičku od nebankového subjektu.

7. Z rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12P/88/2011 vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo uzatvorené dňa 17.05.2008 a právoplatne bolo rozvedené dňa 06.02.2012. Návrh na rozvod podal žalovaný dôvodiac, že ich manželstvo nefunguje, rozpory pramenili z odlišných pováh manželov a z nadmerného zasahovania rodičov žalobkyne do ich manželstva. Už v návrhu uviedol, že žalobkyňa sa od januára 2010 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k jej rodičom. Napriek tomu začali stavať rodinný dom v záujme vytvoriť si vlastné bývanie. Žalobkyňa sa v rozvodovom konaní vyjadrila, že ich manželstvo bolo spočiatku v podstate harmonické, neskôr sa vyskytli problémy najmä pre jej nezhody s matkou žalovaného, hádky boli väčšinou v neprítomnosti žalovaného, vtedy rapídne schudla, ešte viac sa zhoršil jej nedobrý zdravotný stav. Neskôr sa ukázalo, že žalobkyňa nemôže mať pre svoj zdravotný stav deti, bola chorľavá, mala problémy so srdcom. Ani ona už nemienila zotrvať v manželstve.

8. Svedok K.T. E., otec žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že po tom, ako žalovaný so žalobkyňou nedostali úver, požiadal ho žalovaný, či by mu nepomohol a nezaložili s manželkou ich dom, s tým, že podľa pôvodnej dohody, keď bude stáť hrubá stavba, mala byť ťarcha prepísaná na nový dom, t.j. na dom, ktorý žalobkyňa so žalovaným stavali. Na stavenisko ho žalovaný nevpustil ani raz, no žalovaný hovoril, a to ešte pred rozvodom, že hrubá stavba už je hotová. Po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného, žalovaný zrejme prestal splácať prvý úver a prišli im upomienky, preto ako ručitelia spolu s manželkou postupne dodnes splácajú úver, aby neprišli o svoj vlastný dom. Svedok poprel, že by akákoľvek suma z prvého úveru žalobkyne a žalovaného bola použitá na rekonštrukciu jeho vlastného domu, nakoľko túto rekonštrukciu vykonával sám a postupne, po častiach. Zateplenie svojho domu robil cez leto v roku 2008, resp. 2009 výlučne z vlastných prostriedkov, o čom predložil doklady i fotodokumentáciu. Rovnako predložil potvrdenia o mesačných splátkach prvého úveru, tzv. „Hypopôžičky“.

9. Svedok P. W. na pojednávaní uviedol, že od žalovaného kúpil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 53.000,- eur spolu za dom i s pozemkom, pričom ohľadne kúpy rokoval výlučne so žalovaným. V čase, keď nehnuteľnosť kúpil, bola v nej sanita, dlažby, parkety ako aj kuchynská linka. On sám neskôr dorobil oplotenie, vymaľoval interiér, dal vonkajšiu omietku a farbu. Na zaplatenie kúpnej ceny si vzal úver z Tatrabanky, pričom bola podpísaná i záložná zmluva, došlo i k oceneniu nehnuteľnosti znalcom, presné meno si však už svedok nepamätal.

10. Z potvrdenia VÚB, a.s. vyplýva, že úver tzv. „Hypopôžička“ číslo L. XXXXX-XX poskytnutý vo výške 19.500,- eur (zmluva z októbra 2009), bol čerpaný a k 06.02.2012 bol jeho zostatok vo výške 18.966,47 eura (č.l. 33 spisu).

11. Z potvrdenia VÚB, a.s. ako aj z výpisov z účtu vyplýva, že úver tzv. „Flexipôžička“ číslo XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX poskytnutý vo výške 30.000,- eur (zmluva z 15.07.2011) bol čerpaný, následne predčasne ukončený a vyplatený žalovaným k 18.04.2013. Zostatok úveru k 06.02.2012 bol nasledovný - istina: 27.000,- eur, úroky 64,68 eura, poplatky 3,30 eura, t.j. spolu 27.067,98 eura (č.l. 191, 192).

12. Zo znaleckého posudku č. 11/2013 vyhotoveného znalkyňou J.. Q. N. dňa 18.02.2013 vyplýva, že všeobecná hodnota stavby je 62.217,01 eura, hodnota pozemku je 5.882,85 eura, t.j. všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti je 68.099,86 eura.

13. Z výpisu z LV Č.. XXXX, K..Ú.. X. zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že vlastníkom pozemkov W..Č.. XXXX/ X a XXXX/X o výmere 165 a 90 m2 bol výlučne žalovaný. Rovnako z LV Č.. XXXX zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol na R. Č.. XXXX ako výlučný vlastník rozostavanej stavby na parc. Č.. XXXX/X zapísaný iba žalovaný.

14. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor č. spisu D.-XXXX/XXXX vyplýva, že stavebné povolenie bolo vydané dňa 03.02.2011, ako stavebník je označený len žalovaný. Zo znaleckého posudku č. 95/2011 vyhotoveného 16.05.2011 (za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre účely zriadenia záložného práva) znalcom J.. Q. B. vyplýva, že všeobecná hodnota rozostavaného rodinného domu s pozemkom je 28.660,22 eura.

15. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že dňa 17.05.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: M. K..Ú.. X. N. R. Č.. XXXX pozemok W..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 165m2, pozemok W..Č.. XXXX/X

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90m2 a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku W..Č.. XXXX/X o výmere 90m2 v prospech P. W. na základe kúpnej zmluvy z 24.03.2013, ktorou žalovaný predal predmetnú nehnuteľnosť P. W. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 53.000,- eur.

16. Zo spisu Okresného úradu v Dunajskej Strede, katastrálny odbor Č.. B. M.-XXXX/XX vyplýva, že dňa 02.05.2013 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: M. K..Ú.. X. N. R. Č.. XXXX W. W..Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 165m2, pozemok W..Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90m2 a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku W..Č.. XXXX/ X o výmere 90m2 v prospech Tatra banka, a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k úveru Č.. XXXXXXXXXX medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom, žalovaným ako záložcom a svedkom Patasim ako dlžníkom.

17. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že žalovaný kúpil dňa 09.05.2013 v Komárne byt za kúpnu cenu 33.000,- eur, z ktorej časť vo výške 16.000,- eur hradil z úveru od spoločnosti K.I.S. Invest, s.r.o., IČO: 36 530 191.

18. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že byt, ktorý žalovaný kúpil dňa 09.05.2013 v Komárne za kúpnu cenu 33.000,- eur žalovaný predal Vande Derajovej dňa 06.10.2014 za kúpnu cenu 26.500,- eur.

19. Zo spisu Okresného úradu v Komárne, katastrálny odbor č. spisu M.-XXXX/XX vyplýva, že dňa 10.12.2014 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: vyššie spomínaný byt v Komárne (M. K..Ú.. K., N. R. Č.. XXXX, A. Č.. XX, M. M. Č.. X, N. X. W., B..Č. B.: XXX N. W. T.. E. K. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu) v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom.

20. Z ďalších predložených a súdom zadovážených listín vyplýva, že žalovaný dňa 22.03.2010 požiadal o vydanie stavebného povolenia, ku ktorej žiadosti priložil výpis z R. Č.. XXXX zo dňa 11.12.2009, z ktorého vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX o výmere 255m2 - záhrady. V časti „B“ tohto LV je uvedený titul nadobudnutia: darovacia zmluva M.-XXXX/XX. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 03.02.2011 na meno stavebníka - žalovaného, právoplatnosť nadobudlo dňa 01.03.2011. Z geometrického plánu vyhotoveného dňa 18.03.2011 a úradne overeného dňa 28.03.2011 vyplýva, že sa ním zameriava rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X. Z návrhu na kolaudáciu stavby vyplýva, že tento podával výlučne žalovaný a doručil ho Stavebnému úradu dňa 18.03.2013. Rozostavaná stavba bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod D.-XXXX/XXXX.

21. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6P/156/2012-45 zo dňa 26.02.2013 (právoplatný dňa 06.04.2013) vyplýva, že súd zamietol návrh žalobkyne na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nakoľko žalovaný v tom čase bol v rovnakej sociálnej situácii ako žalobkyňa, preukázal, že v tom čase nebol schopný prispievať na jej výživu, keďže od januára 2013 nepracoval, prácu si hľadal sám, evidovaný na úrade práce nebol, nemal žiaden príjem.

22. Z listín predložených žalobkyňou o jej zdravotnom stave, absolvovanom štúdiu, o jej evidenciách ako uchádzačky o zamestnanie, atď. (č.l. 449-490 spisu) vyplýva, že táto riadne ukončila stredoškolské štúdium, snažila sa pracovať a hľadala si prácu, bola určité obdobia aj evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, avšak pre svoj nedobrý zdravotný stav nemôže vykonávať náročnú a namáhavú prácu. V súvislosti s jej diagnózami bola viackrát hospitalizovaná. T.č. poberá sociálne dávky avšak v rámci aktivačných prác pracuje na Mestskom úrade v Dunajskej Strede ako archivárka.

23. Z čestného prehlásenia z 05.09.2016, ktoré predložil splnomocnený zástupca žalovaného na ostatnom pojednávaní vyplýva, že ním osoba menom B. E. prehlasuje, že jej žalovaný dňa 23.04.2013 poslal na jej bankový účet sumu 15.700,- eur z dôvodu nákupu materiálu na rodinný dom B..Č.. XXXX M. X.. Materiál potrebný k stavbe rodinného domu pre žalovaného zabezpečovala z dôvodu, že pracuje v rodinnej firme zaoberajúcej sa predajom o.i. elektroinštalačného a stavebného materiálu. Hodnota materiálu bola 15.700,- eur a bola použitá na stavbu predmetného domu.

24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

26. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

27. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené ku dňu 06.02.2012 rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 12P/88/2011. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo, preto sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 04.06.2014 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Ako aktíva žiadala v konečnom návrhu vyporiadať rozostavanú nehnuteľnosť, ako pasívna oba úvery a to „Hypopôžičku“ a „Flexihypotéku“. Nehnuteľnosť žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, a zaviazať ho vyplatiť jej polovičku hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom J.. Q. N., keďže ako sama uviedla, voči sebe predaj nehnuteľnosti považuje za neplatný, keďže sa nejedná o bežnú vec a ona k predaju nedala súhlas, vôbec o ňom nevedela a teda ani nemohla súhlasiť s kúpnou cenou 53.000,- eur. Zostatok „Hypopôžičky“ ku dňu rozvodu navrhla prevziať, nakoľko má bytostný záujem na riadnom splatení tohto úveru, keďže jej rodičia ručia svojou nehnuteľnosťou a nechce, aby prišli o strechu nad hlavou. Žalovanému žalobkyňa zaplatí polovicu zostatku „Flexihypotéky“ ku dňu rozvodu manželstva tak, ako bol vyčíslený bankou a žalovaný jej vyplatí polovicu hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku a polovicu dlhu z „Hypopôžičky“ ktorý banka k 6. júnu 2013 vyčíslila na 20.304,86 eura.

30. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyne a žalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva, t.j. ku dňu 06.02.2012 patrí:

- cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, postaveného na W.. Č.. XXXX/X M. K..Ú.. X., Y.: X., Y. F. B., M. N. R. Č.. XXXX Y. M. XXm X vo výške 48.420,80 eura. Je nepochybne preukázané, že so stavbou rodinného domu žalobkyňa a žalovaný začali počas trvania ich manželstva. Tvrdenie žalovaného v tom smere, že začal stavať až po tom, ako vybavil v júli 2011 druhý úver „Flexihypotéku“ bolo vyvrátené jednak výpoveďou žalobkyne, svedka E., nekorešponduje ani s jeho vlastným vyjadrením v rozvodovom konaní, no najmä z geometrického plánu vyhotoveného dňa 18.03.2011 vyplýva, že sa ním zameriava rozostavaná stavba na W..Č.. XXXX/X. Z uvedeného je zrejmé, že v marci 2011 už existovala rozostavaná stavba. Taktiež z príloh (fotodokumentácie) znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vyhotoveného 16.05.2011 znalcom J.. Q. B. vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti - rozostavanom rodinnom dome už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy) ako aj väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, z čoho možno vyvodiť, že už v máji 2011 sa jednalo po vec, a preto musí byť súčasťou masy vyporiadavaného BSM. Pritom nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (primerane porovnaj: rozsudok NSSR 3Cdo/201/96).

31. Žalobkyňa v písomnom podaní, ktorým požiadala o zmenu žalobného návrhu uviedla, že žiada určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný dom (a nie len utŕžená kúpna cena) a že pri vyporiadaní súd prikáže do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť žalovanému. Toto zdôvodnila žalobkyňa tým, že ona súhlas k predaju nehnuteľnosti nedala, kúpnu cenu s kupujúcim nedohodla. Nešlo o bežnú vec, pričom podľa Občianskeho zákonníka ak nejde o bežnú vec, súhlasiť musia obaja manželia. Tento právny úkon preto žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný, preto považuje za potrebné zahrnúť do masy BSM celú nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu v hodnote 62.217,01 eur podľa ceny stanovenej znaleckým posudkom Ing. Jolán Németh. K tomuto súd uvádza nasledovné: predaj spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu (porovnaj: rozsudok NSSR 2Cdo 50/2000, ZSP 59/2002). Avšak dovtedy, kým sa osoba

dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda v každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany. Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolával relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti uplatnenému právu uplatnenému niektorým z účastníkov. Účinky nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu (porovnaj: R 50/1985 (s. 232 a 233)). V predmetnom konaní súd nemal preukázané, že by sa žalobkyňa dovolala neplatnosti tohto úkonu tak, ako je to vyššie uvedené. Z písomného podania z 07.06.2016 (v spise na č.l. 428 a nasl.) vyplýva konštatovanie žalobkyne, že táto považuje predmetnú kúpnu zmluvu voči sebe za neplatnú. Toto bolo doručené zástupcovi žalovaného na pojednávaní dňa 08.06.2016. Nebolo však preukázané, že by sa žalobkyňa bola dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy) voči všetkým účastníkom právneho úkonu (najmä voči svedkovi P. W. - kupujúcemu). Rovnako nebolo preukázané ani, to že by žalobkyňa sa dovolávala neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou cestou, keď toto ani netvrdila, ani nepreukázala. Z týchto dôvodov potom súd považoval kúpnu zmluvu za platnú a teda aj kúpnu cenu (resp. výťažok z predaja) za aktívum patriace do BSM.

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celá nehnuteľnosť bola predaná za 53.000,- eur. Treba skonštatovať, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že samotný pozemok W..Č.. XXXX (neskôr W..Č.. XXXX/X P. XXXX/X) M. K..Ú.. X.Í., zapísaný na LV Č.. XXXX bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, keď toto jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, z tvrdenia žalovaného, pričom toto napokon nespochybňuje ani žalobkyňa. Preto je nevyhnutné odpočítať z kúpnej ceny za celú nehnuteľnosť (53.000,- eur) cenu pripadajúcu na pozemky, nakoľko táto nemôže patriť do BSM. Žalovaný v písomnom podaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu tvrdil, že podľa realitnými kanceláriami uvádzaných cien je cena za 1 m2 pozemku v meste Gabčíkovo 35,- eur, pri výmere pozemku 255m2 je to 8.925,- eur. Toto svoje tvrdenie však žalovaný ničím nepodložil, nepreukázal, žiadne dokazovanie v tomto smere súdu vykonať nenavrhol, a súd nemôže suplovať túto aktivitu strán v konaní. Preto pri stanovení hodnoty utŕženej kúpnej ceny patriacej do BSM súd vychádzal z tej úvahy, že v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou J.. Q. N. je stanovená všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 68.099,86 eura, z toho hodnota stavby je: 62.217,01 eura a hodnota pozemku je 5.882,85 eura, t.j. hodnota pozemku predstavuje 8,64% z hodnoty celej nehnuteľnosti. Pri kúpnej cene 53.000,- eur za celú nehnuteľnosť tak 8,64% z kúpnej ceny predstavuje sumu 4.579,20 eura (cena pozemkov) a 48.420,80 eura ostáva ako cena rozostavanej stavby (bez ceny pozemkov), ktorá je súčasťou BSM a teda musí byť medzi bývalými manželmi vyporiadaná.

33. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd ďalej dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyne a žalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva, t.j. ku dňu 06.02.2012 tiež patrí:

- zostatok úveru „Hypopôžička“ Č.. L. XXXXX-XX vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eura a

- zostatok úveru „Flexihypotéka“ číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, vedeného vo VÚB a.s., vedeného na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 27.067,98 eura.

34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný počas manželstva čerpali dva úvery. Prvý úver, tzv. „Hypopôžička“ od VÚB, a.s. z októbra 2009 bol na sumu 19.500,- eur. Druhý úver z júla 2011 „Flexihypotéka“ taktiež od VÚB, a.s. na sumu 30.000,- eur. Žalobkyňa od začiatku zotrvala na tvrdení, že prvý úver použili na začatie stavby domu. Žalovaný tvrdil, že naopak, prostriedky z tohto úveru boli použité na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalobkyne. Toto tvrdenie žalovaný nijak nepreukázal, naopak zo svedeckej výpovede svedka E.B. vyplynulo, že rekonštrukciu svojho domu - zateplenie realizoval sám a z vlastných prostriedkov a výmeru plastových okien realizovali z pôžičky od spoločnosti QUATRO, čo bolo v konaní preukázané i listinnými dôkazmi. Preto súd ustálil, že prvý úver tzv. „Hypopôžička“ bol čerpaný za trvania manželstva a ako pasívum teda zaťažuje BSM žalobkyne a žalovaného. Z potvrdenia banky vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bol zostatok tohto úveru vo výške 18.966,47 eura, ktorú sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. Ďalej bolo preukázané, že od rozvodu manželstva ešte žalovaný na tento úver zaplatil sumu 2.047,20 eura, následne už ďalej úver nesplácal. Pod hrozbou straty jediného obydlia pristúpili k splácaniu predmetného úveru rodičia žalobkyne po 170,60 eura mesačne, keďže ako bolo preukázané v konaní, ich rodinný dom je zaťažený

záložným právom na základe záložnej zmluvy k predmetnému úveru. Ďalej žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva čerpali ešte jeden úver, tzv. „Flexihypotéka“ a to v júli 2011, jednalo sa o sumu 30.000,- eur. V priebehu konania žalobkyňa uznala i tento úver ako pasívum zaťažujúce BSM, pričom v konaní vyšlo najavo, že žalovaný sám tento úver predčasne splatil a to dňa 18.04.2013 (t.j. po rozvode manželstva). Podľa potvrdenia banky nesplatená časť úveru ku dňu rozvodu manželstva predstavovala sumu 27.067,98 eura. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že prostriedky získané z tohto úveru žalovaný použil na stavbu rodinného domu. Z predloženého čestného vyhlásenia vyplýva, že i sporná suma 15.700,- eur prevedená na účet osoby menom B. E. bola podľa obsahu tohto potvrdenia použitá na nákup stavebného a elektroinštalačného materiálu. V ostatnej časti hodnoty úveru žalobkyňa jeho použitie nerozporovala, preto i túto sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. V konaní bolo taktiež preukázané, že byt v Komárne, ktorý žalovaný kúpil v máji 2013 financoval sčasti z úveru od nebankového subjektu, zvyšok tvrdil, že si požičal od príbuzných a že ho teda nefinancoval z „Flexipôžičky“ ani z utŕženej ceny za predaj rodinného domu v Gabčíkove.

35. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd rozhodol, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru (tzv. „Hypopôžičky“) uvedeného pod prvou položkou výroku I. tohto rozsudku vo výške 18.966,47 eura. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že rozhodnutie alebo dohoda manželov o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov (porovnaj: uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 1552/2005). Súd poukazuje aj na zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971 (R42/1972), že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahuje ustanovenie § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahom a účelom k nim najbližším a použiť ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Tu súd vychádzal z oznámenia banky o výške zostatku úveru ku dňu rozvodu manželstva ako aj z toho, že žalovaný ešte po rozvode manželstva na tento úver zaplatil 2.047,20 eura.

36. Ďalej súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.112,45 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zásadne vychádzal pri vyporiadaní BSM v tomto prípade z princípu parity, t.j. rovnosti veľkosti podielov, keď nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu tzv. disparity ako to požadoval žalovaný. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje len výnimočne. Základnou zásadou ust. § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, avšak každú výnimku teba vykladať reštriktívne. Súd nemal za preukázané, že by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý by odôvodňoval pristúpiť k určeniu podielov iným ako paritným spôsobom. Nebolo preukázané, že by sa nestarala o rodinu a pod., bolo len preukázané, že počas trvania manželstva nepracovala, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Sama predložila listiny preukazujúce, že nemôže vykonávať náročnú prácu, že má zdravotné problémy a hoci riadne ukončila stredoškolské štúdium, nedarilo sa jej nájsť si vhodnú prácu aj s poukazom na jej zdravotný stav. V čase rozhodovania súdu bola poberateľkou sociálnych dávok, avšak vykonávala tzv. aktivačné práce. To, že by žalobkyňa na žalovanom už počas manželstva parazitovala a nechala sa živiť žalovaný tvrdil až v konaní o vyporiadanie BSM, v rozvodovom konaní takéto tvrdenia z jeho strany neodzneli. Okrem toho skutočnosť, že jeden z manželov sa svojimi príjmami väčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku nemôže bez ďalšieho viesť k rozhodnutiu o disparite podielov. Všetky tieto okolnosti podľa názoru súdu potom nevytvárajú predpoklad k tomu, aby súd rozhodol inak, než na základe rovnosti podielov oboch manželov.

37. K sume 18.112,45 eura súd dospel nasledovne: súdom stanovená cena nehnuteľnosti (rozostavaného domu bez pozemkov) predstavuje sumu 48.420,80 eura. Súd vyššie popísal ako dospel k uvedenej cene, pričom iné dôkazné návrhy (či už odborné ohodnotenie alebo znalecké dokazovanie) zo strany strán v konaní navrhnuté ani produkované neboli. Celú utŕženú kúpnu cenu, ako bolo v konaní

preukázané, si ponechal žalovaný, preto s poukazom na vyššie uvedené (princíp parity) je povinný vydať žalobkyni polovicu zo sumy 48.420,80 eura, t.j. sumu 24.210,40 eura. Ďalej súd určil, že zostatok prvého úveru tzv. „Hypopôžičky“ vo výške 18.966,47 eura prevezme žalobkyňa. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť jej jednu polovicu z tejto sumy, t.j. 9.483,24 eura, od ktorej je potrebné ešte odpočítať sumu 2.047,20 eura, ktorú žalovaný zaplatil na tento úver po rozvode manželstva. Teda, žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 9.483,24 eura mínus 2.047,20 eura, t.j. sumu 7.436,04 eura. V konaní bolo preukázané, že druhý úver, tzv. „Flexipôžičku“ po rozvode manželstva splácal výlučne žalovaný, preto žalobkyňa je povinná zaplatiť mu jednu polovicu zo sumy zostatku úveru ku dňu rozvodu manželstva, ktorý predstavoval 27.067,98 eura, z čoho 1 predstavuje sumu 13.533,99 eura. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 13.533,99 eura, kým žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumy: 7.436,04 eura a 24.210,40 eura, t.j. spolu 31.646,41 eura. Keď sa od sumy 31.646,41 eura odpočíta suma 13.533,99 eura ostatne suma 18.112,45 eura, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného finančného vyporiadania a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Paričnú lehotu súd určil, resp. ponechal tak, ako to navrhovala žalobkyňa.

38. Vzhľadom k tomu, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, tunajší súd sa s ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na argumentáciu súdu irelevantná, nezaoberal.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. keď ustálil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná na 74,40% (žiadala priznať 24.345,39 eura) a neúspešná na 25,60% (súd jej priznal 18.112,45 eura), jej čistý úspech preto predstavoval 48,80%. V tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania žalovaným. O výške náhrady trov (vrátane trov štátu a súdneho poplatku) bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vyplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3