Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou, v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., Lieskovská cesta 4743, Zvolen 960 01, IČO: 36 635 529, zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen 960 01, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Premac, spol. s r.o., Stará Vajnorská 25, Bratislava 832 17, IČO: 17 316 138, zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Martin Modlitba, s. r. o., Záhradnícka 93, Bratislava 821 08, IČO: 36 863 963, o zaplatenie 15.768,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,48%.

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 98,74%.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 1,26%.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou zo dňa 15.03.2012 sa domáhal zaplatenia sumy 15.969,72 eur s príslušenstvom, titulom nároku za odber vody, na základe vystavenej faktúry č. 2012019 splatnej dňa 06.02.2012, v množstve 13.149 m3, za obdobie od 01.11.2011 do 20.01.2012 v mieste odberu, v areáli na Lieskovskej ceste 25 vo Zvolene. Zmluvný vzťah vznikol konkludentne a za uvedené obdobie bola žalobcovi vyfakturovaná suma 16.301,29 eur faktúrou č. 220203587 od dodávateľa Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. V areáli sa okrem žalobcu a žalovaného na podružných prípojkách nachádzajú aj ďalší odberatelia vody, ako je spoločnosť J. - E., s.r.o., odberateľ B. K.. Žalobca uhradil dodávateľskú faktúru dodávateľovi v sume 16.301,29 eur. Pri určení výšky spotreby žalovaného žalobca vychádzal z odpočtu na podružnom vodomere žalovaného.

2) Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22Cb/63/2012-230 zo dňa 11.02.2014 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 201,30 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Súdom priznaný nárok predstavuje obvyklú spotrebu vody za rozhodné obdobie.

3) Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/127/2014-270 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a výroku k náhrade trov konania, trov štátu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu za nedostatočné z dôvodu nedostatočného preukázania skutočnej spotreby vody žalovaným, kedy súd prvého stupňa nevzal do úvahy zistenia znalcov ohľadom zatopenej šachty, v ktorej sa nachádzala prípojka žalovaného ako i skutočnosť, že v mieste pripojenia na jar videli účastníci veľké zaplavené

plochy (strana 6 zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.12.2013). Zo strany 4 zápisnice toho istého pojednávania ako aj z reklamačného listu žalovaného tiež vyplýva, že odberateľom na vodovodnej prípojke bol tiež p. K., ktorého spotreba v konaní nebola posudzovaná, pričom mohla mať vplyv na výpočet spotreby a tým aj na výšku pohľadávky žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či tieto dve poruchové situácie ako aj podružný odber vody podnikateľom p. K. mohli mať vplyv na neprimerane vysokú nameranú spotrebu vody a teda či za takúto vysokú spotrebu zodpovedá práve žalovaný.

4) V posudzovanom prípade súd má za to, že medzi účastníkmi sporových strán bola uzatvorená inominátna zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej žalobca refakturoval žalovanému spotrebu vody. Refakturovaná spotreba zodpovedala skutočnej spotrebe vody nameranej podružným vodomerom v súlade s vystavenou dodávateľskou faktúrou dodávateľom vody Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s.. podľa ich cenníka. Súd vychádzal pri určení zmluvného vzťahu z predchádzajúcej obdobia, kedy žalovaný na základe vystavených faktúr žalobcom tieto uhrádzal. Žalobca žalobou sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 15.969,72 eur, čo zodpovedá spotrebe 13.149 m3 za obdobie od 01.11.2011 do 20.01.2012. Vysokú spotrebu žalobca odôvodňuje tým, že na vodovodnej prípojke žalovaného bola zistená porucha, tak ako to vyplýva zo skúšky zo dňa 19.01.2011 za účasti zamestnanca pána B. W. a konateľa pána Jána Mikulčíka žalobcu, konateľa spoločnosti J.-E. s.r.o. a vedúceho prevádzky žalovaného pána M.. Podružný vodomer žalovaného vykazoval správny odpočet spotreby.

5) Strany sporu zhodne uviedli, že spotreba pána K. nemohla mať vplyv na spotrebované množstvo a preto ani nenavrhli v tomto smere vykonať dokazovanie.

6) Žalovaný vystavenú faktúru odmietol uhradiť, počas celého konania namietal, že nameranú spotrebu podružným vodomerom nespotreboval. Za uvedené obdobie je technicky nereálny prietok. Zo znaleckého posudku vyplýva, že príčina nadmernej spotreby bola u žalobcu a vodomer žalobcu nebol vhodný pre meranie spotreby vody u viacerých končených odberateľov, spolu s podružným vodomerom žalovaného nespĺňal zákonom stanovené predpoklady určeného meradla, urobený odber nemožné považovať za správny. Žalobca nemohol ho využiť pre fakturačné účely. V žalobe si uplatňuje nárok za skutočnú spotrebu vody za obdobie od 01.11.2011 do 20.02.2012.

7) Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že v období od 01.11.2011 do 20.01.2012 žalovaný spotreboval vodu v objeme 13.149 m3 (nameraná na podružnom vodomere žalovaného).

8) Znalec vo svojom znaleckom posudku č. ZU-03/2013 uviedol, že počas 81 dní na základe technických parametrov potrubia vodovodnej prípojky (dimenzia, materiál) je hydrotechnickým posúdením možného prietoku a posúdením tlakových pomerov v sieti verejného vodovodu preukázané, že pretečené množstvo resp. odber v objeme 13.149 m3 nie je technicky reálne. Miestnym zisťovaním - obhliadkou nebolo preukázané, že by v rozhodnom období malo dôjsť k masívnemu úniku vody pozdĺž trasy vodovodnej prípojky, prenikaniu vody do pôvodných, dlhodobo nevyužívaných a alebo odstavených vodovodov v areáli žalovaného, prerušeniu dodávky vody z akéhokoľvek dôvodu do areálov odberateľov resp. k udalosti ktorá by mohla byť príčinou nadmernej spotreby.

9) So závermi znaleckého posudku žalobca nesúhlasil a navrhol aby súd vo veci nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý má určiť správnosť načítania spotreby na podružnom vodomere žalovaného. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26 Cdo 4203/2011 v ktorom Najvyšší súd ČR zaujal právny názor, podľa ktorého, že ak hlavný vodomer stratil podľa certifikácie platnosť vykonaná skúška pri troch opakovaných meraniach ukázala správnosť uvádzaných údajov. Preto súd má tiež vychádzať zo skúšky, ktorú urobil žalobca dňa 19.01.2011. Podľa zápisu zo zisťovania skutkového stavu žalobca v závere konštatuje, že zástupca žalovaného uskutočnil skúšku rozvodov vo svojom areáli firmy a zistil poruchu na svojom rozvode. Žalovaný odmietol zápis podpísať, nepovažoval takto uskutočnenú skúšku za hodnovernú. Žalobca listom zo dňa 07.10.2011 vyzval žalovaného, aby dal opraviť alebo vymeniť označený podružný vodomer. V samotnom zápise z 19.01.2012 sám žalobca uvádza, že odber vody firmy PREMAC nebolo možné vyčísliť odpisom z podružného vodomeru vzhľadom na to, že predmetný vodomer už v minulosti vykazoval poruchu merania, resp. odchýlku merania. Preto súd nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie k otázke správnosti merania podružného vodomeru, keď

sám žalobca v listoch uvádza, že tento v rozhodnom období vykazoval poruchu merania. Základ dôkazu žalobcu spočíva v tom, že má preukázať aké množstvo vody žalovaný odobral za ním uvádzané obdobie od 01.11.2011 do 20.01.2012.

10) Súd vo veci vykonal výsluch navrhovaných svedkov M. P. zamestnankyne žalobcu, ktorá vo výpovedi potvrdila, že žalobca mal asi v prvom štvrťroku neúmernú spotrebu vody a preto začali účtovať zálohové platby vychádzajúc z predchádzajúcej priemernej spotreby. Nepotvrdila, že v rozhodnom období videla nejaké záplavy. Svedok B. W., ktorý odpisoval vodu v mene žalobcu zhodne s výpoveďou M. P. uviedol zvýšenú spotrebu vody, potvrdil, že sa zúčastnil skúšky dňa 19.01.2012. Svedok B. M. zamestnanec žalovaného k stretnutiu dňa 19.01.2012 si v podrobnostiach nepamätal.

11) Tak ako vyplýva z predchádzajúceho obdobia priemerná spotreba vody pre žalobcu bola cca 100--120 m3 štvrťročne (prehľad znalecký posudok strana 18). Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. v liste zo dňa 27.06.2016 (č.l. súdneho spisu 331) dala prehľad vystavených faktúr za obdobie od 31.01.2011 do 23.01.2012 s tým, že niektoré boli vystavené na základe výpočtom podľa priemerného množstva vody a niektoré na základe fyzického odpočtu.

12) Žalobca má za to, že v rozhodnom období fakturoval žalovanému len zálohové platby a preto má právo požadovať od neho žalovanú sumu titulom vyúčtovania na základe vystavenej faktúry č. 220203587 zo dňa 23.01.2012 Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou.

13) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15) Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

16) Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

17) Žaloba bola doručená za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3), obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti subsumovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Žalobca tak musí v návrhu jasne stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie či ohrozenie svojho subjektívneho práva. Povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti má veľký význam pri aplikácii a interpretácii právnej normy zo strany súdu pri rozhodovaní veci. Uvedený skutkový dej musí súd subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy a následne vykonať aplikáciu a interpretáciu práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že uplatnený nárok predstavuje nárok za skutočnú spotrebu vody v období od 01.11.2011 do 20.01.2012 vyúčtovanú faktúrou č. 2012019. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Z výpovedí svedkov M. P., pána W. a z daňových dokladov vyplynulo, že žalovaný pred rozhodným obdobím vykazoval zvýšenú spotrebu vody, preto za predchádzajúce obdobie vystavovali zálohové faktúry (č.l. súdneho spisu 304-305). Podľa tvrdení žalobcu súd má vychádzať z výpovedí svedkov a zo zistenej spotreby na podružnom vodomere. Ustanovenie § 140 upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby nová právna úprava považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením. Ide o dispozičný úkon žalobcu. Súd v konaní nemôže sám rozhodnúť a zmeniť skutkové tvrdenia v žalobe. Žalobca návrh na zmenu žaloby ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ani podľa ust. § 140 nepodal. Súd vychádza z tvrdených skutočností uplatnených v

žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia ceny za skutočnú spotrebu vody za obdobie od 01.11.2011 do 20.01.2012, pričom jednoznačne zo znaleckého posudku vyplynulo, že za uvedené obdobie nie je technicky reálny prietok v objeme 13.149 m3.

18) Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd neposudzoval spotrebu pána K. a taktiež to, či poruchové situácie zatopenie šachty mohlo mať vplyv na tak vysokú nadmernú spotrebu vody. Súd nevzal do úvahy, že v mieste pripojenia na jar videli účastníci veľké záplavové plochy.

19) Šachta má v objem 2-3m3. Aj pri je opakovanom zatopení dôsledkom nemôže byť spotreba 13.149 m3. Sporové strany zhodne uviedli, že spotreba pána K. nie je relevantná vzhľadom na jeho predmet podnikania. Svedkovia B. W. a M. P. vo výpovedi nepotvrdili, že v rozhodnom období videli nejaké záplavy. Znalec na pojednávaní dňa 12.12.2013 k masívnemu úniku sa vyjadril, že úniku vody mohlo dôjsť ale len na strane vodárenskej spoločnosti, ale nie v iných častiach, pretože iné údaje neboli potvrdené.

20) Žalobca v konaní nepreukázal skutočnú spotrebu vody za ním tvrdené obdobie. Návrh na zmenu žaloby nepodal. Súd preto sa nemohol zaoberať ani tým, či mimo účtovaného obdobia boli nejaké záplavy a tieto mohli mať vplyv na nadmernú spotrebu. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Keďže vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu účtoval žalobcovi nadmernú spotrebu vody v porovnaní za predchádzajúce fakturačné obdobie.(č.l. súdneho spisu 331) žalobca bol oprávnený požadovať overenie správnosti merania vodomeru. Rovnaké právo nie je možné uprieť žalovanému. Za správnosť overenia podružného vodomeru nemožno považovať skúšku dňa 19.01.2011. Súd musí vychádzať z tej skutočnosti, že za požadované obdobie nie je technicky možný takýto prietok. Nie je povinnosťou súdu, aby súd nahrádzal dôkaznú povinnosť sporových strán a preukazoval skutočnú spotrebu. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval k zaplatenie 15.969,72 eur (100%). Rozsudkom č.k. 22Cb/63/2012-230 zo dňa 11.02.2014 žalobcovi bol priznaný nárok 201,30 eur (1,26%). Úspešný bol žalovaný v rozsahu 97,48% (98,74%-1,26%). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., priznané súdnemu znalcovi uznesením tunajšieho súdu č.k. 22Cb/63/2012-133 zo dňa 02.10.2013 súd rozhodol podľa výsledku konania (§ 255 . Neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 98,74% a žalovanému v rozsahu 1,26%.

22) Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 .

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.