Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-102-2016.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/102/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanej Z. Š., X.. XX. XX. XXXX Y. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2016, takto
rozhodol:
Obžalovaná: Z. Š.,
X.. XX. XX. XXXX Y. K., V. L. K., B. XXX/X, B. C. j e v i n n á, ž e dňa XX. XX. XXXX S. XX.XX h viedla ako vodička osobné motorové vozidlo zn. Citroën C3,evidenčného čísla RA650AJ, po ceste III. triedy č. 2845 po ulici Ž. Y. K., pričom v križovatke s cestou II. triedy č. 532 k ulici M. R. Štefánika v kilometri 36,75 porušila pravidlá cestnej premávky uvedené v § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v platnom znení závažným spôsobom tým, že po zastavení na dopravnej značke P2 - stoj daj prednosť v jazde, pokračovala v jazde cez križovatku priamym smerom na cestu III. triedy č. 2845 na ulicu Tomášikovu, pričom pri prejazde križovatkou nedala prednosť v jazde cyklistke B. J., ktorá išla po ceste II. triedy č. 532 na ulici M. R. Štefánika označenej dopravnou značkou P8 - hlavná cesta, v smere od Lubeníka na Muráň na dámskom bicykli, v dôsledku čoho došlo k stretu dámskeho bicykla jeho predným kolesom do pravej zadnej časti osobného motorového vozidla Citroën C3 a pri páde z bicykla na cestu utrpela B. J. podvrtnutím členka trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunutím úlomkov s čiastočným vykĺbením nohy v ľavom členku a tržno-pomliaždenú ranu ukazováka ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť nie menej ako 112 dní,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o je j s ú d u k l a d á podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej strane
- B. J., X.. XX. XX. XXXX Y. H.X., V. L. J.. G. XXXX/XX, K., škodu vo výške 2 489,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvinenú Z. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne- poškodenej, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckého posudku, tak isto výsluchom znalca, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň šla po dcéru do škôlky, keď bole na Železničnej ulici na stopke zastala, videla prichádzajúcu cyklistku po Štefánikovej ulici, ale bola v pravom odbočovacom pruhu, a preto si myslela, že súčasne prejdú na Tomášikovu ulicu, aj keď nedávala znamenie o zmene smeru jazdy. Až keď bola za polovicou križovatky, všimla si, že cyklistka neodbočuje, a potom do nej narazila predným kolesom bicykla do zadnej časti auta. Na najbližšom parkovisku zastala a išla jej pomôcť. Potom prišla sanitka, a zavolala políciu. Obžalovaná má príjem okolo 500 eur v čistom. V prípravnom konaní obžalovaná Z. Š.Á. vypovedala zhodne ako na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa poškodená B. J. v prípravnom konaní si riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2 489 eur z titulu bolestného tak, ako výška bolestného vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Dušan Hrubala, Csc. znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia číslo 20/2015 zo dňa 12. 02. 2016, keďže pri dopravnej nehode utrpela trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunutím úlomkov s čiastočným vykĺbením nohy v ľavom členku a tržno-pomliaždenú ranu na ukazováku ľavej ruky, ktoré prvé zranenie znalec posúdil ako ťažké a druhé zranenie ako ľahké. Svedkyňa poškodená B. J., ktorá obžalovanú pozná zo školy a zo susedstva, no nemá s ňou bližší vzťah, a ktorá bola účastná dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tri metre po prechode od Lidla potom ako sa presvedčila, že nejdú autá, nastúpila na bicykel, na ktorého pravom riadidle mala jednu tašku o váhe max. tri kilogrami a na ľavom riadidle mala omotanú plátenú tašku s peňaženkou. Vtedy bola v pravej časti jazdného pruhu. Keď bola pri dverách do tržnice, potom ako sa presvedčla, že nejde za ňou žiadne vozidlo, tak plynule prechádzala do ľavého pruhu. Pri prechádzaní z pravého pruhu do ľavého pruhu nevedela, či dala znamenie o mene smeru jazdy. Keď bola na prechode, ktorý je tesne pred križovatkou, už sa nachádzala v pravej časti ľavého pruhu, ktorý pokračuje smerom rovno. Keď bola na úrovni ostrovčeka, bola už v strede ľavého pruhu, všimla si ako vozidlo obžalovanej stojí na stopke, aj keď videla, že sa to vozidlo pohýna do križovatky, stále si myslela, že zastane. Posledné, čo si pamätala pred nehodou bolo to, že obžalovaná sa pozerala priamo rovno, nie smerom k nej. Nepamätá si, do ktorej časti vozidla obžalovanej narazila, ani to, ako padla. Pamätala si len ako bola na zemi a nevedela sa postaviť. Prišli jej pomôcť dvaja muži, ako aj obžalovaná, ktorá jej ponúkla odvoz do nemocnice. Svedkyňa záverom dodala, že medzi ľavým a pravým pruhom nebola plná čiara, len šípky na ceste naznačujúce smer v ľavom pruhu rovno a v pravom pruhu doprava. O tom, že bola v ľavom pruhu bola presvedčená aj tým, že vozidlá odbočujúce zo Štefánikovej na Tomášikovu plynule prechádzali, hoci ona bola po nehode na zemi. Brzdila len pedálmi, lebo nezvykne brzdiť brzdou na riadidlách. Brzdiť začala, keď bola asi tri metre pred autom obžalovanej, nestihla však zastať. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Doprava Ing. Karolom Kötelešom, ktorý vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď sa zhodovala s obsahom jeho písomného znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku, v ktorom znalec analyzoval priebeh dopravnej nehody podľa policajných podkladov, ako aj z videí z priemyselných kamier z viacerých miest vyplýva, že obidvaja účastníci dopravnej nehody mali v čase zdrážky rýchlosti, ktoré neboli v príčinnej súvislosti so vznikom nehody. Z techického hľadiska možno konštatovať, že príčnou dopravnej nehody bola nesprávna techinka jazdy obžalovanej spočívajúca v nedaní prednosti poškodenej idúcej po hlavnej ceste. Ako miesto zrážky bola určená oblasť, kde mohlo k zrážke dôjsť asi o priemere jeden meter. Teda miesto zrážky sa nachádzalo na priamke, ktorá je predĺžením šípky v priebežnom jazdnom pruhu. Nedostatkom pri dopravnej nehode bolo to, že medzi jazdnými pruhmi sa nenachádzala žiadna hranica, teda z technického hľadiska nemožno hovoriť o jazdných pruhoch, ale len o pravej a ľavej polovici vozovky. Znalec ďalej uviedol, že cyklistka zrejme nestihla zabrzdiť, keďže pri štandardnej rýchlosti cyklistu 9 km/h pri reakčnom čase jedna sekunda, za ktorý cyklista prejde 2,5 m, v čase, keď si poškodená uvedomila, že auto pokračuje v jazde, mala na spomalenie len 0,5 m. K dopravnému značeniu cesty, po ktorej išla poškodená, znalc vypovedal, že hoci bola vozovka označená aj zvislým značením, a teda sa jedná o dva pruhy, stále trval na tom, že nepovažuje daný úsek vozovky za dvojpruhový, keďže neexistovala čiara, ktorá by pruhy rozdeľovala, preto celú cestu považoval za jednu vozovku, na ktorej rozlišoval pravú a ľavú časť vozovky. Šípky označujúce priebežný pruh a odbočovací pruh na ceste v čase nehodey viditeľné boli, a znalec uviedol, že tieto šípky sa obvykle umiestňujú do stredu jazdného pruhu. Znalec v znaleckom posudku neriešil miesto, kde cyklistka prechádzala z pravej časti vozovky do ľavej, pretože oddeľujúca čiara sa na vozovke nebola. Priebeh
jazdy cyklistky mohol byť taký, že na úseku 9 metrov mohla prejsť plynule z pravej časti vozovky na ľavú časť vozovky, no nie je to jednoznačné, taký dôkaz nie je. Nástupný ostrovček výhľad vodičky nezabraňuje, ale výrazne zhoršuje možnosť vidieť smerové šípky. Na prehraný videozáznam z kamery Knopp herňa 1 znalec uviedol, že ak poškodená brzdila, tak len veľmi mierne a vozidlá vedeli plynule prechádzať aj na Tomášikovu ulicu a s miernym oblúkom aj rovno. Z videozáznamu z videokamery Mestského úradu Revúca nie je zjavné, kde presne sa nachádzala cyklistka, keď bola na prechode, ale cca. päť metrov pred prechodom sa nachádzala na šípke nachádzajúcej sa v strede pravého odbočovacieho pruhu a jej tendencia bola odbočiť doľava. Miesto zrážky, kde bola krvná stopa sa nachádzalo medzi stredom vozovky a šípkou, ktorá označuje jazdu priamo. Zo Záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného ODI v Revúcej dňa 08. 12. 2015 vyplýva, že príčinou dopravnej nehody mala byť nespráva jadza obžalovanej cez križovatku, nezastavením, nedaním prednosti v jazde z vedľajšej cesty na značku Stoj, daj prednosť v jazde! vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, teda obžalovaná porušila § 20 ods. 1, § 137 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. Podľa Zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyhotovenej ODI v Revúcej dňa 08. 12. 2015 dopravná situácia na mieste bola nasledovná: závada na komunikácii: bez závad, delenie komunikácie: dvojpruhová, riadnenie premávky: prednosť vyznačená dopravnými značkami, situovanie DN: na jazdnom pruhu; poveternostná situácia bola nasledovná: počasie: nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť: cez deň, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky: dobré. Na mieste dopravnej nehody bola zaistená biologická stopa
- škvrna červenej farby.
Z Plánku miesta dopravnej nehody ako aj z fotodokumentácie je zrejmé, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo medzi stredom vozovky (predĺženou hranicou medzi priebežným a odbočovacím pruhom) a šípkou priebežného pruhu. Podľa zápisu o dychovej skúške obžalovanej zo dňa 08. 12. 2015 16:17 hod. bol výsledok merania alkoholu v dychu negatívny a poškodenej zo dňa 08. 12. 2015 17:23 hod. bol výsledok merania alkoholu v dychu rovnako negatívny. Podľa evidenčnej karty vozidla je vlastníčkou osobného motorového vozidla Citroen obžalovaná. Obžalovanej bolo udelené vodičské oprávnenie typu AM, B1, B dňa 17. 07. 2008, pričom u obžalovanej nie je evidovaná žiadna bloková pokuta, priestupok, ani trestný čin a nemala zadržaný vodičský preukaz, ako to vyplýva z Evidenčnej karty obžalovanej. Zo správy mesta Revúca zo dňa 17. 05. 2016 nie je obžalovaná bližšie hodnotená. Podľa správy zamestnávateľa Nemocnica s poliklinikou, n.o. Revúca zo dňa 18. 05. 2016 je obžalovaná zamestnaná od 01. 06. 2015 na pracovnej pozícií zdravotnícky asistent na RTG, pracovný pomer stále trvá, obžalovaná dosahuje vynikajúce pracovné výsledky vďaka proaktívnemu prístupu, strategickému mysleniu, kreativite, cieľavedomosti, dôslednosti a vysokej miere zodpovednosti. Zamestnávateľ pozitívne hodnotil aj jej prístup ku kolektívu a komunikáciu s ním. Obžalovaná nemá v registri priestupkov ani v registri trestov žiadny záznam. V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku, súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku, súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Vykonané dokazovanie, hlavne výsluch poškodenej B. J.Í. a znalca Ing. K?t?leša, pri ich samostatnom hodnotení ako aj pri hodnotení v ich súhrne usvedčujú obžalovanú zo spáchania skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Aj výpoveď obžalovanej z prípravného konania bola v súlade so závermi znaleckého posudku a výpoveďou poškodenej. Obrana obžalovanej bola postavená na tvrdeniach, že poškodená B. J. porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke, konkrétne, že nedala znamenie o zmene smeru jazdy pri prechádzaní z pravého odbočovacieho (pravého) jazdného pruhu do ľavého priebežného (ľavého) jazdného pruhu. Z tohto dôvodu obžalovaná, ktorá na hranici križovatky na príkazovej značke zastala, aby dala prednosť v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Keďže videla, že poškodená Zita Petalíková sa nachádzala
v odbočovacom (pravom) jazdnom pruhu, obžalovaná vošla do križovatky v domnení, že poškodená B. J. odbočí vpravo. Obžalovaná si nepamätala, či poškodená B. J. dávala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo alebo nie. Pri vychádzaní z križovatky na ulicu Tomášikovu poškodená B. J. jej narazila do zadnej pravej bočnej časti osobného motorového vozidla. Poškodená B. J., keďže mala v úmysle prejsť cez križovatku po hlavnej ceste smerom na Muráň vedela, že znamenie o zmene smeru jazdy vpravo nedala. Poškodená vchádzala do križovatky, nepamätala s však, či dávala znamenie o zmene smeru jazdy z odbočovacieho (pravého) jazdného pruhu do priebežného (ľavého) jazdného pruhu. Z výpovede poškodenej ako aj zo záznamu z priemyselnej kamery bolo zrejmé, že poškodená Zita Petalíková pred prechodom pre chodcov na hlavnej ceste pred križovatkou sa nachádzala v odbočovacom (pravom) jazdnom pruhu, pričom mala tendenciu prechádzať plynule do priebežného (ľavého) jazdného pruhu, čo sa však nepodarilo jednoznačne preukázať. Podľa biologickej stopy na mieste nehody je však zrejmé, že poškodená B. J. narazila do vozidla obžalovanej asi v strede priebežného (ľavého) jazdného pruhu. Z tohto dôkazu je zrejmé, že obžalovaná sa prednou časťou vozidla mohla nachádzať na hranici križovatky smerom na Tomášikovu ulicu, a taktiež to, že tendencia pohybu poškodenej na bicykli od prechodu pre chodcov smerom do križovatky skutočne bola smerov do ľava, teda preč z odbočovacieho (pravého pruhu). Poškodená nevedela uviesť, či pred nárazom do vozidla obžalovanej brzdila alebo nie. Z výpovede znalca však vyplynulo, že pri štandardnej rýchlosti cyklistu 9 km/h pri reakčnom čase jedna sekunda, za ktorý cyklista prejde 2,5 m, v čase, keď si poškodená uvedomila, že vozidlo pokračuje v jazde, mala na spomalenie len 0,5 m. Pri posudzovaní zodpovednosti za dopravnú nehodu súd predovšetkým vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne uviedol, že dopravnú nehodu spôsobila obžalovaná svojou nesprávnou technikou jazdy spočívajúcou v nedaní prednosti v jazde poškodenej B. J. jazdiacej po hlavnej ceste. V prospech obžalovanej však svedčí rozpor znalca vo výpovedi ohľadom skutočnosti, či vozovka na hlavnej ceste pred križovatkou pozostávala z dvoch jazdných pruhov /priebežného a odbočovacieho/ alebo išlo o jednu vozovku, na ktorej možno rozlišovať len pravú a ľavú časť vozovky. Znalec v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že vozovka na jazdné pruhy rozdelená nebola, keďže medzi ľavou a pravou časťou vozovky sa nenachádzala súvislá čiara oddeľujúca jazdné pruhy. Na vozovke ale boli zreteľne vyznačené šípky označujúce priamy smer v ľavej časti vozovky a v pravej časti vozovky označujúce odbočovanie vpravo, pričo tieto šipky sa nachádzali v strede jazdných pruhov, resp. ľavej a pravej časti vozovky. Taktiež uviedol, že na vozovke sa nachádzalo aj zvislé dopravné značenie označujúce priebežný pruh nachádzajúci sa vľavo a odbočovací pruh nachádzajúci sa v pravej časti vozovky. Znalec teda nakoniec nevylúčil, že vozovka mohla byť rozdelená na dva jazdné pruhy - vľavo priebežný jazdný pruh a vpravo odbočovací jazdný pruh. Poškodená ako účastník cestnej premávky bola taktiež povinná dodržiavať pravidlá cestnej premávky, a pri zmene smeru jazdy z odbočovacieho jazdného pruhu do priebežného jazdného pruhu bola povinná tento zámer ostatným účastníkom cestnej premávky (aj obžalovanej) včas vyjadriť predpísaným znamením. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k názoru, že zodpovedným za dopravnú nehodu je obžalovaná, ktorej konanie pred nehodou bolo porušením dôležitej povinnosti uloženej je podľa zákona o cestnej premáve, a to nedaním prednosti v jazde poškodenej B. J.. Poškodená B. J. sa v čase, keď obžalovaná zastala na príkazovej značke, nachádzala síce približne v strede pravého odbočovacieho jazdného pruhu, avšak nedávala znamenie ani o zmene smeru jazdy vpravo, ani vľavo, čím jasne deklarovala vôľu na priamy prejazd križovatkou. Pokiaľ by teda obžalovaná počkala na hranici križovatky, kým by poškodená prešla križovatkou, k dopravnej nehode by nedošlo. Súd v neposlednom rade poukazuje na povinnosť obžalovanej ako vodičky motorového vozidla, v nepochybne silnejšom "postavení" účastníka cestnej premávky oproti poškodenej, predvídať vznik kolíznej situácie a dbať na slabších účastníkov cestnej premávky, ktorým nepochybne bola aj poškodená B. J. ako cyklistka. Podľa názoru súdu u obžalovanej bolo potrebné vyžadovať predvídanie správania poškodenej B. J., keďže obžalovaná si nemohla byť zámerom poškodenej odbočiť vpravo ani pokračovať v jazde priamo istá, keďže poškodená nedávala žiadne znamenie o zmene smeru jazdy, hoci prechádzala z odbočovacieho jazdného pruhu do priebežného jazdného pruhu. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo spôsobu spáchania trestného činu, pričom zo strany obžalovanej išlo o nedbanlivostné konanie, obžalovaná po nehode okamžite prejavila ochotu pomôcť poškodenej, ktorého následkom však bolo ublíženie na zdraví. Súd taktiež prihliadol na mieru zavinenia obžalovanej, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke, avšak k porušeniu zákonnej povinnosti dať znamenie o zmene smeru jadzy došlo aj zo strany poškodenej B. J. (hoci jazdiacej po hlavnej ceste). Taktiež súd prihliadol u obžalovanej na prevahu poľahčujúcich okolnosti, nakoľko doteraz viedla riadny život. Posudzujúc ďalej osobu obžalovanej, táto nemala na úseku cestnej dopravy nemala
doposiaľ žiadny trestný čin, ani priestupok, výpis z registra trestov, ako aj výpis z registra priestupkov na osobu obžalovanej sú bez záznamu a zo správy zamestnávateľa vyplýva kladné hodnotenie. Spôsobenie dopravnej nehody bolo jediným vybočením obžalovanej z medzí bezúhonného života. Súd taktiež prihliadal na osobné a majetové pomery obžalovanej, ktorá je zdravotnou asistentkou pracujúcou v nemocnici s príjmom okolo 500 eur netto. V neposlednom rade súd zvážil a zohľadnil aj potrebu a možnosti obžalovanej zaplatiť poškodenej vzniknutú škodu. Vychádzajúc zo všetkého uvedeného súd uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 300 eur. Uloženie alternatívneho trestu napĺňa kritérá individuálnej prevencie a bude pôsobiť na obžalovanú k zvýšenej opatrnosti pri vedení motorového vozidla, nevynímajúc znaky generálnej prevencie spočívajúce v zabezpečení dostatočného výchovného vplyvu na ostatných členov spoločnosti. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, súd obžalovanej určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa názoru súdu uložený trest je primeraný protiprávnemu konaniu obžalovanej a u obžalovanej spôsobí takú ujmu, akú si vyžaduje splnenie účelu tohto trestu. Vzhľadom na uvedené, súd neuložil obžalovanej trest zákazu činnosti, keďže uloženie tohto trestu popri peňažnom treste považoval za neprimerane prísne a presahujúce účel trestu. Poukazujúc najmä na mieru zavinenia obžalovanej a poškodenej B. J., ako aj na závažnosť porušenia pravidiel cestnej premávky. Nielen obžalovaná, ale aj poškodená B. J. porušila pravidlá cestnej premávky, ktorú skutočnosť súd považoval za nevyhnutné zohľadniť aj pri posudzovaní uloženia trestu zákazu činnosti. Obžalovaná spôsobom protiprávneho konania nevyvolala pochybnosť o spôsobilosti viesť motorové vozidlo, a preto súd obžalovanej trest zákazu činnosti neuložil. Poškodená si riadne a včas uplatnila náhradu škody, a to vo forme bolestného podľa ohodnotenia znalca. Súd zaviazal obžalovanú na náhradu škody poškodenej za vzniknuté zranenia na základe znaleckého bodového ohodnotenia zranení znalcom MUDr. Hrubalom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.