Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: SVB a NP Družstevná 386, so sídlom Družstevná 386/18, 927 01 Šaľa, IČO: 37 962 469, zast.: Advokátska kancelária HARGAŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Laskomerského 6, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Express credit, s.r.o., so sílom Budovateľská 2256/46, 927 01 Šaľa, IČO: 35 943 939, zast.: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát so sídlom Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.327,47 Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 7.4.2015 v znení jeho čiastočného späťvzatia z 14.12.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.880,12 Eur a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako záložný veriteľ listom „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa §151j ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. §151l ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka“ z 22.2.2013 oznámil začatie výkonu záložného práva na byt evidovaný Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom na LV č. XXX, pre okres Š., obec Š., katastrálne územie Š. ako byt č. XX na prízemí, vchod XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 243/20154, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 243/20154 na pozemku parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX S., (ďalej len „záloh“), ktorý bol v čase začatia výkonu záložného práva vo vlastníctve I. E., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXX/XX, XXX XX Š.. V rámci výkonu záložného práva žalovaný kúpnou zmluvou z 19.4.2014 previedol záloh na nového vlastníka. Pri podpise tejto kúpnej zmluvy konal žalovaný v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka za záložného dlžníka (išlo o formu výkonu záložného práva tzv. priamym predajom). Na správu domu, v ktorom sa nachádza záloh, bolo v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - žalobca. V momente povolenia vkladu z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy evidoval žalobca dlh voči záložnému dlžníkovi, ktorý vznikol z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v celkovej výške 3327,47 EUR. Tento dlh bol zabezpečený záložným právom „Zákonné záložné právo podľa § 15 odst. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov“, ktoré bolo evidované na zálohu. Zákonné záložné právo v zmysle §15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bolo v katastri nehnuteľností registrované ako prvé v poradí, t.j. skôr ako záložné právo žalovaného, na základe ktorého žalovaný predal záloh. Zákonom č. 526/2002 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník v § 151ma ods.

3 došlo k zrušeniu tzv. prednostného zákonného záložného práva. Zákonodarca touto novelou zrovnoprávnil záložné práva všetkých subjektov bez ohľadu na modus ich zriadenia alebo vzniku. Poradie zaregistrovaných záložných práv je rozhodujúce pre uspokojenie záložných veriteľov. Pre poradie uspokojenia je rozhodujúca jeho registrácia. Občiansky zákonník pre účely určenia poradia uspokojenia nerozlišuje medzí záložnými právami, ktoré vznikajú zo zákona alebo na základe zmluvy, pretože v súlade so zásadou rovností práv určuje, že rozhodným pre určenie poradia predností je moment registrácie. Zákon zápis záložného práva k bytu, ktoré nevzniklo neumožňuje a v ustanovení § 151c ods. 2 priamo predpokladá možnosť zabezpečiť záložným právom aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V prípade vzniku záložného práva zo zákona podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., ide o špeciálnu právnu úpravu, účelom ktorej je práve zabezpečenie zvýšenej ochrany spoločenstva vlastníkov bytov, resp. priamo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon tohto práva logicky nie je možný pred vznikom zabezpečenej pohľadávky oprávnených a jeho samotná existencia pred vznikom pohľadávky nie je prekážkou výkonu záložných práv ostatných záložných veriteľov, vznikom pohľadávky však záložný veriteľ (veritelia) nadobúda postavenie vyplývajúce z poradia registrácie záložných práv, t.j. v danom prípade mal žalobca postavenie prednostného záložného veriteľa s prípadným následkom výkonu záložného práva žalobcom predpokladaným ustanovením § 151ma ods. 3 OZ. Žalovaný mal pri výkone záložného práva postupovať v zmysle §151ma ods. 6 a teda ako záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie záložného veriteľa. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalovaný ako záložný veriteľ, ktorý nemal postavenie prednostného záložného veriteľa nepostupoval v súlade so zákonom a znemožnil tak žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi uplatniť si uhradenie svojej pohľadávky z rovnakého zálohu, z ktorého sa uspokojil žalovaný. Žalovaný tak v rozpore so zákonom uspokojil časť svojej pohľadávky na úkor pohľadávky žalobcu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný uzavrel 5.8.2011 s vtedajším výlučným vlastníkom nehnuteľností zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 27/2011. V ten istý deň, teda 5.8.2011 bola - medzi žalovaným a vtedajším výlučným vlastníkom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, v zmysle ktorej sa pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy zabezpečila zriadením záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený pod I. XXXX/XXXX zo dňa 30.8.2011. Nakoľko si vtedajší vlastník nehnuteľností I. E. neplnil povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas, pristúpil žalovaný v súlade súst. § 151j ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka k výkonu záložného práva, a to oznámením zo dňa 22.2.2013. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva z I. E. na nového vlastníka, a to priamym predajom prostredníctvom kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2014 pričom výkon záložného práva priamym predajom, teda spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve. Záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam vzniklo v súlade so zákonom na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy, bolo riadne zaregistrované dňa 30.8.2011 v katastri nehnuteľností pod I. XXXX/XXXX, a bolo vykonané v súlade so zákonom a záložnou zmluvou, o čom svedčí aj skutočnosť, že správny orgán vklad záložného práva a neskôr aj prevod vlastníctva na základe tohto vkladu povolil. Žalovaný bol vo vzťahu k zálohu prednostným záložným veriteľom a tvrdenia žalobcu, že jeho zákonné záložné právo je prednostné, je vecne a právne nesprávne a v rozpore so skutočným právnym stavom. Záložné právo žalobcu nebolo zaregistrované skôr než záložné právo žalovaného, ktoré bolo registrované do katastra nehnuteľností 30.8.2011 a ktoré treba považovať za prednostné záložné právo. Za prednostného záložného veriteľa totiž je možné považovať len toho záložného veriteľa, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Samotný okamih vzniku záložného práva nemá žiadny vplyv na poradie uspokojovania a aj časovo neskoršie vzniknuté záložné právo môže byť v prípade prednosti registrácie uspokojené pred záložným právom, ktoré vzniklo skôr. Každý veriteľ má možnosť zabezpečiť si poradie uspokojenia, keď právny poriadok rozlišuje rôzne možnosti vzniku záložného práva. Žalovaný si nechal na predmetných nehnuteľnostiach zaregistrovať prednostné záložné právo, a rovnakú možnosť mal v zmysle ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. aj žalobca, túto možnosť však nevyužil. Registrácia záložného práva je jedinou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája možnosť prednostného uspokojenia záložného veriteľa. Preto pokiaľ zákon rieši prednostné uspokojenie výlučne vo vzťahu k registrácii záložného práva, tak vylučuje možnosť vzniku práva na prednostné uspokojenie z iného dôvodu, ktorým by mohol byť moment vzniku zákonného záložného práva. Vznik zákonného záložného práva podľa ust. §15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nezakladá prednostné právo na výkon záložného práva, napriek tomu, že nevyžaduje zápis do katastra nehnuteľností. Žalobca nepreukázal, že by jeho zákonné záložné právo bolo v katastri nehnuteľností na LV č. XXX zaregistrované. V čase registrácie záložného práva žalovaného, teda v roku 2011, žalobca neevidoval žiadny splatný dlh voči I. E., keď sám

tvrdí, že dlh evidoval až v čase vkladu vlastníckeho práva v prospech pána I. U., teda v mesiaci marec 2014. Žalobca predložil ako dôkaz len oznámenie o výške dlhu ku dňu 31.12.2013, pričom samotný dokument je pochybný, keď je na ňom uvedený dátum 29.11.2013, teda bol vystavený skôr, než je dátum, ku ktorému mal odzrkadľovať výšku dlhu. Bez ohľadu na to, nepredložil žiadny dôkaz, podľa ktorého by mal splatnú pohľadávku v čase registrácie záložného práva odporcu, a teda nemôže byť považovaný za prednostného záložného veriteľa tak ako tvrdí. Všetky pohľadávky žalobcu, ktoré si voči dlžníkovi uplatňoval, vznikli až po vzniku záložného práva a jeho registrácie žalovaným. Predpokladom na vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá v čase realizácie záložného práva musí existovať. V tomto konkrétnom prípade z predložených dôkazov vyplýva, že zákonné záložné právo žalobcu podľa § 15 odsek 1 zák. č. 182/1993 Z.z. mohlo byť realizované prvý krát po vzniku pohľadávky žalobcu voči neplatičovi, vlastníkovi bytu. Žalovaný nepreukázal, že by jeho zákonné záložné právo bolo niekedy zaregistrované, neuviedol kedy bolo zaregistrované, na základe akej listiny bolo zapísané, či bolo zapísané pred rokom 2011. V aktuálnom výpise z LV č. XXX síce je na konci v časti „Iné údaje“ uvedené: „Zákonné záložné právo podľa § 15 odst. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“, avšak nie je zrejmé, či tomu tak bolo už v čase registrácie záložného práva žalovaného, a primárne, tento údaj nemožno považovať za registráciu záložného práva vo vzťahu ku konkrétnemu bytu. Na liste vlastníctva nie je uvedené, že sa jedná o zákonné záložné právo SVB a NP Družstevná 386, ale ide len o konštatovanie, ktoré do katastra nehnuteľnosti pri bytovkách automaticky zapisuje katastrálny odbor. bez toho, že by k tomu došlo na základe určitého podnetu zo strany záložného veriteľa k registrácii. a teda sa nejedná o registrovanie záložného práva záložným veriteľom, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Navyše tento údaj ani nezakladá záložné právo žalobcu, ale je len všeobecnou formuláciou zapísanou podľa všetkého správnym orgánom z vlastného podnetu, neviaže sa ku konkrétnemu bytu č. 384, nezabezpečuje konkrétnu pohľadávku, a nie je ani uvedené v časti ŤARCHY, ktorá je smerodajná pre poradie registrácie záložných práv. Žalobca nepreukázal, že by bol vykonal akýkoľvek aktívny úkon smerujúci k registrácii jeho záložného práva z časového hľadiska pred žalovaným. Zákonné záložné právo nemôže vzniknúť pred vznikom konkrétnej zabezpečovanej pohľadávky, a nemôže slúžiť na zabezpečenie neurčitých pohľadávok do budúcnosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že aj keby bolo záložné právo žalobcu prednostné a žalovaný by sa uspokojil zo zálohu napriek splatnej pohľadávke žalobcu, nezakladalo by to záväzkovú povinnosť žalovaného z bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Plnenie poskytnuté z majetku dlžníka žalovanému bolo založené na existencii konkrétneho právneho dôvodu (dlh z úverovej zmluvy), právne úkony na základe ktorých bolo plnenie poskytnuté sú platné a právny dôvod plnenia neodpadol.

3. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami strán, ich prednesmi, predloženými listinnými dôkazmi, spisovým materiálom Okresného úradu Šaľa týkajúcim sa bytu č. 34, a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa informácie Okresného úradu Šaľa z 5.1.2016 (č.l. 62) zákonné záložné právo podľa §15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo do listu vlastníctva zapísané kúpnou zmluvou č. I.. Na liste vlastníctva č. XXX sa uvedený záznam nachádza v časti C, pod položkou iné údaje.

5. Vklad záložného práva žalovaného k bytu č. 34 na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.8.2011 uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a I. E. ako záložcom bol povolený rozhodnutím z 30.8.2011 pod I. XXXX/XX.

6. Listom z 22.2.2013 adresovaným vtedajšiemu vlastníkovi bytu č. 34 I. E. žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva podľa ust. § 151j a nasl. s poukazom na § 151l a nasl. OZ. V rámci výkonu záložného práva žalovaný kúpnou zmluvou z 19.4.2014, pri uzatváraní ktorej konal za záložného dlžníka v zmysle § 151m ods. 6 OZ, previedol záloh na nového vlastníka.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach doplnil, že zákonné záložné právo žalobcu bolo zapísané 17.6.1999 a na LV je uvedené pod položkou - Iné údaje. Záložné právo bolo preto zapísané pred záložným právom žalovaného. Pohľadávka voči pôvodnému vlastníkovi I. E. prvýkrát vznikla už vo februári 2010 a bola navýšená na sumu 2.880,12 Eur. Ako splatná existovala už pred zápisom záložného práva žalovaného, v dôsledku čoho má žalobca postavenie prednostného záložného veriteľa. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o tom, že záložné právo je zapísané pod položkou Iné údaje, uviedol, že nie je podstatné, akým spôsobom bolo záložné právo zapísané a je zbytočné dávať ho

zapisovať dvojmo. Pohľadávka žalobcu voči I.. E. prvý krát vznikla v máji 2010, zákonné záložné právo bolo do LV zapísané 17.6.1999, pričom žalovaný vykonal prevod bytu na základe výkonu záložného práva v roku 2014, t.j. počas existencie dlhu ako aj počas existencie zákonného záložného práva, ktoré bolo ako prednostné. Pohľadávka bola splatná permanentne, pôvodne vyčíslená pohľadávka za rok 2010 bola splatená v marci 2011, avšak v tomto období už existovala splatná pohľadávka za mesiace január až marec 2011.Výšku sankcie vo forme zmluvnej pokuty nedáva do zmluvy svojvoľne správca alebo predseda spoločenstva, ale uznášajú sa na nej vlastníci.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku, preddavkové platby do fondov nemožno považovať za splatné pohľadávky, tieto sa stávajú splatnými až na základe riadne vykonaného vyúčtovania. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že I.. E. má dlh voči žalobcovi a zo zákona ani nemá povinnosť sa na túto skutočnosť informovať. Nemožno dávať žalovanému za vinu, že na nehnuteľnosti viazli dlhy. Zo strany žalovaného došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky na základe platnej zmluvy, ak by súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznal, založilo by to právny stav, kedy by súd rozsudkom založil bezdôvodné obohatenie I.. E. voči žalovanému. Žalovaný mal zapísané záložné právo v súvislosti s predchádzajúcou zmluvou o úvere už v roku 2010 a rešpektujúc zákonnú požiadavku však pri zániku záložného práva zabezpečil jeho výmaz.

9. V písomnom vyjadrení z 2.4.2016 doplnil, že zákonné záložné právo je zapísané na príslušnom (akomkoľvek) liste vlastníctva právne relevantným spôsobom, len ak je zapísané záznamom podľa 8 34 a nasl. katastrálneho zákona, teda S uvedením písmena Z a čísla príslušného záznamového „konania“. Aj v roku 1999, kedy malo byť zapísané zákonné záložné právo zákon predpokladal ako jedinú možnosť zápisu zákonného záložného práva jeho zápis záznamom. ako v súčasnosti, tak aj v roku 1999. je a bol jediným právne relevantným a zákonným spôsobom zápisu práv, ktoré vznikajú zo zákona, ich zápis záznamom, nie je zákonné záložné právo navrhovateľa zapísané zákonným spôsobom, a teda nie je spôsobilé privodiť následky, predpokladané Občianskym zákonníkom ako predpoklad, pre určenie poradia záložných práv, nakoľko de iure zapísané ani nie je. Svojvoľný zápis všeobecného údaje o existencii všeobecne formulovaného zákonného záložného práva, bez vymedzenia záložného veriteľa, zapísané svojvoľne „pani úradníčkou“ a v rozpore so zákonom, nie je možné považovať za zápis, ktorý by mohol byť určujúci pre poradie záložných veriteľov. Naďalej nie je preukázaná skutočná výška domnelej pohľadávky, keď navrhovateľ síce vymedzil, že v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov je uvedené zmluvná pokuta penále vo výške 0,17 eura/denne, avšak nepreukázal, že Dodatok bol schválený a prijatý potrebnou väčšinou hlasov vlastníkov. Samotná zmluva o založení spoločenstva je v riadnej forme s podpismi všetkých vlastníkov bytov, resp. všetkých hlasujúcich vlastníkov. Dodatok je však podpísaný len predsedom spoločenstva K. H., bez akéhokoľvek podpisu iných vlastníkov, alebo aspoň pripojenej zápisnice z hlasovania Valného zhromaždenia, alebo inej listiny. z ktorej by bolo zrejmé, že sa nejedná o svojvoľný akt predsedu spoločenstva, ale že dodatok bol skutočne prijatý jednotlivými vlastníkmi, a vyjadruje ich vôľu. Katastrálne orgány zapisujú resp. nezapisujú zákonné záložné práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov rôznymi spôsobmi: a) Zákonné záložné právo nie je vôbec zapísané na Liste vlastníctva, b) Zákonné záložné právo je zapísané nezákonným spôsobom v časti Iné údaje vo všeobecnej formulácii, c) Zákonné záložné právo zapísané v súlade s katastrálnym zákonom, na základe „záznamu“ v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona - zákonné záložné právo je potom zapísané pod Z s príslušným číslom a je v časti ŤARCHY, teda je evidované ako ťarcha s účinkami spôsobilými pre určenie poradia záložného práva, pričom aj v tomto prípade je na predmetnom liste vlastníctva uvedená aj právne irelevantná všeobecná informácia o zákonnom záložnom práve v časti iné údaje. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v čiastočnom liste vlastníctva č. XXX datovanom ku dňu 27.11.2013, teda v čase, keď žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, bolo v časti ŤARCHY ako prvé v poradí uvedené záložné právo žalovaného, a žalobcom uplatňované právo je obsiahnuté len vo všeobecnej formulácii v časti Iné údaje. Po správnosti, by spoločenstvá vlastníkov, resp. správcovské spoločnosti mali zapisovať nielen vznik zákonného záložného práva, ale aj jeho zánik. Má to úzky súvis s existenciou splatnej pohľadávky, nakoľko viaceré spoločenstvá (správcovské spoločnosti) si zákonným spôsobom do časti ŤARCHY zapisujú zákonné záložné právo v čase, keď nie je uhradené splatná pohľadávka vlastníka, a následne po jej splatení dávajú návrh na výmaz zákonného záložného práva. inštitútu zákonného záložného práva nemožno prisudzovať kvázi absolútnu povahu. Pokiaľ by sme sa stotožnili s právnou argumentáciou žalobcu, a ako právne relevantný z hľadiska poradia registrácie záložných práv, by sme považovali zápis všeobecnej formulácie o existencii zákonného záložného práva, zapísaný svojvoľne katastrálnym úradom pri predaji prvého bytu v tej-ktorej bytovke, navodilo by to právny stav, keby samotným fyzickým vznikom bytu ako veci, a jeho predajom prvému vlastníkovi,

by automaticky vzniklo a bolo zaregistrované zákonné záložné právo ku všetkým bytom v tom-ktorom bytovom dome, a absolútne by to poprelo význam zmluvných záložných práv, ktorých veritelia by už nikdy nemohli získať postavenie prednostného záložného veriteľa. Týmto spôsobom nie je možné vykladať zákony, a je zrejmé, že žalovaný si nikdy nedal k bytu č. 34 na LV č. XXX zapísať záložné právo, toto právo nie je riadne zaregistrované do dnešného dňa, a žalobcu nebolo možné v čase výkonu záložného práva žalovaným považovať za prednostného záložného veriteľa.

10. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

11. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

13. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

14. Podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

15. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

16. Podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Žalobca si nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že ako záložný veriteľ, ktorý nemal postavenie prednostného záložného veriteľa, nepostupoval v súlade so zákonom a znemožnil tak žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi uplatniť si uhradenie svojej pohľadávky z rovnakého zálohu, z ktorého sa uspokojil žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že obe strany sporu mali postavenie záložných veriteľov, pričom ich záložné práva boli viazané na rovnaký predmet zálohu. Napriek tomu, že strany sporu sa vo svojich prednesoch a písomných podaniach zamerali na poradie ich záložných práv, formu a účinky zápisov záložného práva v liste vlastníctva, súd považoval sa potrebné v prvom rade sa vysporiadať s existenciou nároku žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda podriadenie zisteného skutkového a právneho stavu pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia vymedzených v Občianskom zákonníku.

20. Žalobca svoj nárok opiera o tvrdenie, že mal postavenie prednostného záložného veriteľa a povinnosťou žalovaného pri výkone jeho záložného práva bolo postupovať v zmysle ustanovení § 151ma Občianskeho zákonníka. Žalobca však v priebehu konania neobjasnil, na základe čoho malo dôjsť k vzniku majetkového prospechu na strane žalovaného na úkor žalobcu a súd nedospel k záveru, že by boli dané predpoklady na vznik nároku z bezdôvodného obohatenia. Z ust. §151ma záložnému veriteľovi, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv za inými záložnými veriteľmi, vyplýva povinnosť písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva všetkým prednostným veriteľom pričom záloh môže predať najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa tohto oznámenia. Prednostný záložný veriteľ, ktorého zabezpečená pohľadávka je splatná, má po doručení oznámenia na výber medzi troma možnosťami - 1. sám začne s výkonom záložného práva, 2. môže uplatniť uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu alebo 3. nemusí urobiť voči vykonávajúcemu záložnému veriteľovi žiadny úkon. Súd poukazuje na znenie ust. § 151ma ods. 6 OZ, v zmysle ktorého pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa. Za uvedenej situácie, pokiaľ žalobca v čase začatia výkonu záložného práva žalovaným mal postavenie prednostného záložného veriteľa, nedoručením oznámenia zo strany žalovaného a výkonom jeho záložného práva k zmene obsahu záložného práva prednostného veriteľa nedošlo a žalovaný svojím konaním neznemožnil žalobcovi uspokojenie jeho pohľadávky z rovnakého zálohu.

21. Žalovaný ako záložný veriteľ výkonom záložného práva uspokojil svoju splatnú pohľadávku, ktorá bola týmto záložným právom zabezpečená. Žalovaný v danom prípade nezískal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ by aj žalobca mal postavenie prednostného záložného veriteľa, výkonom záložného práva žalovaným by sa záloh previedol zaťažený záložným právom žalobcu, v dôsledku čoho na strane žalovaného nemohlo dôjsť k obohateniu sa na úkor žalobcu, či k znemožneniu uplatniteľnosti alebo vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči tretej osobe. Prípadné nároky súvisiace s nesplnením oznamovacej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 151ma ods. 1 OZ, teda protiprávnym konaním, by v danej situácii bolo možné uplatniť z titulu nárokov zo zodpovednosti za škodu. Ak je totiž právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu, povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody, nie od bezdôvodného obohatenia. Žalobca však v tomto konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by mu v dôsledku porušenia oznamovacej povinnosti, ktorú podľa neho žalovaný mal, akákoľvek škoda vznikla.

22. Vzhľadom k uvedeným záverom považoval súd riešenie otázky poradia záložných práv žalobcu a žalovaného za nadbytočné, keďže aj v prípade, ak by súd uznal, že žalobca mal postavenie prednostného záložného veriteľa, súd nemal preukázané predpoklady na priznanie uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.