Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-19-2015.pdf
PDF · 115.11 KB
No categories available
13S/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Inštitút aplikovaného manažmentu, so sídlom Trenčín, Jesenského 2, IČO: 42 151 376, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Košice, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. októbra 2014, č. 1100306/1/476412/2014/5048 takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1100306/1/476412/2014/5048 zo dňa 28. októbra 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č 9301401/5/1346221/2014/Chud zo dňa 4.4.2014. Takto potvrdeným rozhodnutím správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za IV. štvrťrok roku 2012 v sume 39 545,94 eur podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správne orgány nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od viacerých dodávateľov za dodanie tovaru a služieb na rekonštrukciu a prístavbu vily na S. ulici v k.ú. W.. Správca dane takéto nepriznanie odpočtu odôvodnil tým, že zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva a odpočet z týchto faktúr musí mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami v nadväznosti na podmienky stanovené v ust. § 49 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z., čo v danom prípade žalobca nepreukázal.
2. Správca dane rovnako ako následne aj žalovaný dospeli k záveru, že žalobca a spoločnosť 4R a.s., ktorej predsedom predstavenstva je C.. H.. S., H.. uzavreli zmluvu o nájme predmetom, ktorej bolo aj dokončenie prístavby vily na S. ulici v Q. v k.ú. W., v zmysle vydaného stavebného povolenia za účelom následnej prevádzky vedeckej kaviarne, knižnice a ubytovacích priestorov účelovo, čo odôvodnili tým, že hlavný cieľ tohto plnenia bolo získanie daňovej výhody uplatnením práva na odpočet DPH u žalobcu v postavení nájomcu. Vychádzali z toho, že vlastník nehnuteľnosti nie je platiteľom DPH a v súvislosti so stavebnými prácami nemá nárok na odpočet DPH. Pokiaľ by žalobca nemal uzavretú nájomnú zmluvu, nemal by právo na odpočet DPH v súvislosti s rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu. Prenájmom rodinného domu spoločnosťou 4R a.s. nevznikne daňová povinnosť, nakoľko prenajímateľ nie je platcom DPH. Správne orgány v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci Halifax.
3. Uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia netvorí reálny obraz o právnych problémoch namietaných žalobcom v odvolaní. Žalovaný sa
v značnej miere obmedzil len na reprodukciu záverov správcu dane bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a námietok žalobcu uvedených v odvolaní predstavil zákonne konformným spôsobom a aby presvedčivo vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa nimi tak, ako mu to ukladá zákon. Zdôraznil, že je nepochybné, že postupom žalobcu išlo o legitímne uplatnenie práva na odpočítanie danie, ktoré nie je žiadnym získaním daňovej výhody. Uzavretie nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom neplatiteľom DPH a nájomcom platiteľom DPH s personálnym prepojením, nemôže byť samé o sebe objektívnou skutočnosťou k záveru, že zmluva bola uzavretá účelovo a viedla k zneužitiu práva. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa 1.2.2012 a žalobca sa registroval na DPH dňa 15.4.2012. K účelovosti tejto registrácie uviedol, že za účelom dosiahnutia zisku musel minimalizovať náklady, k čomu v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH zvolil registráciu platiteľa DPH. Podľa jeho názoru bola skutočným dôvodom nepriznania odpočítania dane skutočnosť, že išlo o osoby ekonomicky a personálne prepojené. Okrem toho zdôrazňoval, že správne orgány neprihliadli na to, že v prípade žalobcu neboli zistené väzby ako v prípade Halifax, pričom sa s touto jeho odvolacou námietkou žalovaný riadne nezaoberal. Konštatoval, že je nepochybné, že v postupe žalobcu išlo o legitímne uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré nie je žiadnym získaním daňovej výhody a uzatvorenie zmluvy medzi prenajímateľom neplatiteľom DPH a nájomcom platiteľom DPH s personálnym prepojením, nemôže byť samé o sebe objektívnou skutočnosťou k záveru, že zmluva bola uzavretá účelovo a viedla k zneužitiu práva. Uviedol, že za daných okolností je možné logicky predpokladať, že by registráciu zvolil aj nájomca, ktorý by nebol ekonomicky a personálne prepojený s prenajímateľom. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaný žiadal vo svojom písomnom vyjadrení žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v kontrolovanom období mal v predmete podnikania vydávanie učebníc a poskytovanie e-learningových služieb. Jeho predsedom bol C.. H.. W. S., H... Predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli rekonštruované boli prvotne vo vlastníctve C.. H.. W. S., H.., ktorý ich previedol na spoločnosť 4R a.s., ktorá v období prevodu a ani do súčasnej doby nemá postavenie registrovaného platiteľa DPH. V dozornej rade spoločnosti 4R a.s. sú rodinní príslušníci C.. H.. W. S., H.., ktorý je štatutárom tejto spoločnosti a je súčasne konateľom spoločnosti Inštitút aplikovaného manažmentu s.r.o.. Z týchto skutočností vyplýva, že ide o osoby personálne prepojené. Takto prepojené osoby uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá ako vyplýva zo zistených skutočností, bola uzavretá účelovo medzi vlastníkom budovy, ktorý bol v posudzovanom období neplatiteľom DPH a žalobcom, ktorý je platiteľom DPH. Správca dane vychádzal z aktuálneho postavenia účastníkov z hľadiska ich registrácie na dani z pridanej hodnoty: vlastník spoločnosť 4R a.s. nebol registrovaný platiteľ na DPH, preto bude nájomné fakturovať bez DPH.
5. Uzavrel, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2012 medzi personálne prepojenými osobami sa javí ako účelová z dôvodu, že prenajímateľ nemá v predmete činnosti prenájom nehnuteľnosti. Daňový subjekt predložil osvedčenie na vykonávanie živnosti pričom bolo zistené, že činnosti, ktoré navrhoval už v roku 2011 dal schváliť živnostenskému úradu až v roku 2014. Taktiež predložený kontrakt so spoločnosťou Booking.com bol vyhodnotený ako účelový. Rovnako vyjadrenie žalobcu, že rozširuje prenajímané priestory o ďalšie dve apartmány a predložené dve zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou REVINVEST, s.r.o. správca dane vyhodnotil ako účelové, pretože byty sa majú postaviť podľa stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2013 a budúci predávajúci sa zaviazal stavbu bytu dokončiť do 30.4.2014, čo nie je reálne.
6. Žalovaný zdôraznil, že zapojením dvoch personálne prepojených spoločností do obchodného vzťahu (zmluva o nájme nehnuteľnosti medzi platiteľom DPH nájomcom a neplatiteľom prenajímateľom) bolo vytvorené prostredie, ktoré umožnilo nájomcovi uplatniť odpočet dane na vstupe za služby, tovary súvisiace s rekonštrukciou a prístavbou vily, ktorá je obchodným majetkom prenajímateľa - neplatiteľa DPH. Účelovosť zmluvy o nájme vyplýva z toho, že sám vlastník nehnuteľností by pri technickom zhodnotení danej nehnuteľnosti v postavení neplatiteľa DPH, nemal nárok na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr a aj nájomné, ktoré bude týmto nájomcom niekedy v budúcnosti fakturované v zmysle zmluvy, bude tiež bez dane. Žalobca taktiež nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných plnení na účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení.
7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č 9301401/5/1346221/2014/Chud zo dňa 4.4.2014, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za IV. štvrťrok roku 2012 v sume 39 545,94 eur podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správne orgány nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov Ruzvel spol. s r.o., Lipove, E. R. TERMSYS, Omšenie, FENESTRA Sk, spol. s r.o., Zlaté Moravce, KONE s.r.o., Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s., Trenčín, R. H., Trenčín, KOLTEN spol. s.r.o., Prievidza, Arte Petra, s.r.o., Trenčín za dodanie tovaru a služieb na rekonštrukciu a prístavbu vily na S. ulici v k.ú. W.. Správca dane takéto nepriznanie odpočtu odôvodnil najmä tým, že zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva. Okrem toho odpočet z týchto faktúr musí mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami v nadväznosti na podmienky stanovené v ust. § 49 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z., čo v danom prípade žalobca nepreukázal.
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane začal dňa 19.3.2013 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zák.č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie 4.štrvťrok 2012. Daňová kontrola bola ukončená Protokolom č. 9301401/5/764328/2014/Chud, ktorý bol so žalobcom prerokovaný.
10. Bolo zistené, že žalobca je občianskym združením a jeho štatutárom je C.. H.. W. S., H... Žalobca je od 15.4.2012 platiteľom DPH.
11. C.. H.. W. S., H.. je taktiež štatutárom spoločnosti 4R a.s. so sídlom Bratislava, Staré Grunty 332. V dozornej rade tejto spoločnosti sú jeho príbuzní. Spoločnosť 4R a.s. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - vily na S. ulici v Q., ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W.. Nehnuteľnosť sa skladá z dvoch častí, a to pôvodného domu, ktorý je prenajatý iným subjektom ako žalobcovi a prístavby, ktorá je prenajatá žalobcovi na základe zmluvy o nájme, ktorá mala byť podľa správcu dane a žalovaného uzavretá účelovo s cieľom získať daňovú výhodu.
12. Uvedená nehnuteľnosť bola pôvodne vo vlastníctve fyzických osôb, a to H.. W. S., H.. a jeho manželky. Týmto osobám bolo vydané dňa 28.12.2009 stavebné povolenie na realizáciu prístavby pôvodného rodinného domu. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Dňa 8.3.2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra v prospech spoločnosti 4R a.s., Bratislava. Súčasťou zmluvy s touto spoločnosťou bol aj prevod práv a povinností zo stavebného povolenia a zmluvy o dielo č. 1/2008. Z dožiadania vykonaného správcom dane bolo zistené, že podľa oznámenia o začatí stavby začali stavebné práce na stavbe „rekonštrukcia a prístavba vily S. ul. 1, Q. - W. dňa 14.3.2011. Počas daňovej kontroly vydal stavebný úrad dňa 7.5.2013 pod sp. zn. ÚSŽPDI 26977/68363/2013-003/ Vi, MsÚ 10675/2013 kolaudačné rozhodnutie pre spoločnosť 4R a.s., Bratislava a to konkrétne pre dopravné napojenie a spevnené plochy. Samotná prístavba nebola skolaudovaná do doby rozhodovania správcu dane vo veci.
13. Počas daňovej kontroly bola správcovi dane predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2012 uzavretá medzi spoločnosťou 4R a.s., Bratislava, ktorá nie je platcom DPH ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Z čl. III zmluvy bolo zistené, že prenajímateľ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu ho nájomcovi prenajal za účelom dokončenia prístavby v zmysle stavebného povolenia a prevádzky vedeckej kaviarne a knižnice, ako aj poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Nájomca sa súčasne (podľa čl. V bod 1) zaviazal platiť nájomné a prevádzkové náklady, a to odo dňa právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Zmluvné strany si dohodli aj výšku nájmu a jeho splatnosť. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to dvadsať rokov odo dňa platnosti kolaudačného rozhodnutia, nájomný pomer vznikol dňa 1.2.2012. 14. Dňa 31.5.2013 bolo vykonané na stavbe na S. ulici v Q. miestne zisťovanie pri ktorom správca dane zistil, že stavba ešte nie je skolaudovaná. Správca dane konštatoval, že v stavbe sa nachádzal funkčný výťah, bola vykurovaná podlahovým kúrením, ktoré podľa vyjadrenia daňového subjektu dodal dodávateľ
E. R., Z.. Na stavbe bol prítomný R. H., ktorý podľa predložených dokladov vykonal stavebné práce, zemné práce súvisiace s výstavbou inžinierskych sietí. Hliníkové presklené fasádne konštrukcie, pretváraný skladaný plášť, obklady, dvere dodala podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosť FENESTRA Sk, spol. s r.o. Zlaté Moravce. Ďalším preverovaním bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť FENESTRA SK spol. s r.o. predložila správcovi dane účtovnú evidenciu a účtovné doklady za mesiace apríl, jún a október 2012, pričom účtovné doklady vystavené pre žalobcu dňa 3.5.2012, 9.7.2012 a 23.10.2012 boli týmto daňovým subjektom vystavené a zaúčtované. Všetky sa týkajú jednej zákazky č. 5-11-606/051 (Zmluva o dielo zo dňa 3.2.2012). Všetky takto vystavené faktúry boli uhradené. Daň na výstupe bola zahrnutá v evidencii DPH za príslušné zdaňovacie obdobia a zaplatená.
15. Pri ústnom pojednávaní konanom dňa 16.7.2013 predseda žalobcu uviedol, že k hlavným aktivitám združenia patrí vydávanie odborných textov, organizovanie odborných podujatí poskytovanie elektronických služieb pri šírení obsahu odborných publikácii a vzdelávacích kurzov. V budúcnosti sa tieto aktivity mali rozšíriť o organizovanie výmenných pobytov a prezentáciu výsledkov projektov vo vedeckej kaviarni. Správcovi dane predložil aj ciele a pravidlá výmenného programu aplikovaného manažmentu zo dňa 6.9.2011. K zmluve o nájme uviedol, že táto počíta s technickým zhodnotením budovy, výška nájmu bola stanovená za cenu obvyklú, teda za cenu za ktoré prenajímateľ prenajíma aj iné priestory. Bytové jednotky, ktoré sa nachádzajú v prístavbe majú slúžiť na krátkodobý prenájom. Výnos z prenájmu bude podnikateľskou činnosťou žalobcu. Taktiež uviedol, že vedecká knižnica má byť realizovaná v digitálnej podobe, pričom vedecká kaviareň by mala slúžiť aj ako školiace stredisko. Do kaviarne by mala mať prístup aj verejnosť a za týmto účelom sú súčasťou projektu aj parkovacie plochy.
16. Následne pri ústnom pojednávaní konanom dňa 14.2.2014 žalobca zopakoval, že dokument „návrh na ciele a pravidlá výmenného programu“ predstavuje podnikateľský zámer, ktorý bol ďalej rozšírený. Predložil aj osvedčenie o živnostenskom oprávnení o vykonávaní živností - prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než základných služieb, ubytovacích služieb a iných služieb súvisiacich so spomínaným návrhom, ktorý žalobca získal dňa 10.1.2014. Uviedol, že v zmysle § 3 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. plánuje využiť bytové jednotky ako prázdninový byt, pričom v tejto súvislosti bol uzavretý rezervačný kontrakt so spoločnosťou Booking.com. Žalobca predložil správcovi dane doklady, ktorými mienil preukázať uvedené skutočnosti. Predložil aj kópiu registračného listu k dani za ubytovanie zo dňa 13.2.2014. Ďalej uviedol, že tieto svoje zámery rozširuje aj nad rámec priestorov na S. ulici, čo vyplýva aj z registračného listu. Poukázal na to, že má v prenájme apartmán na W. ulici č. XXXX/X a v priebehu roku plánuje zriadiť ďalšie dva apartmány, ktoré nadobudne na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytov so spoločnosťou REVINVEST s.r.o. Bratislava zo dňa 4.12.2013, ktorej fotokópiu predložil. Predložil rezervačné zmluvy so spoločnosťou Booking.com na tieto apartmány. Taktiež poukázal na to, že rezervačné profily v zmysle týchto zmlúv sú zverejnené na webovej stránke www.booking.com <http://www.booking.com>. Ďalej predložil k nahliadnutiu knihu elektronickej registračnej pokladnice a poukázal na to, že v súčasnosti je v riešení kontrakt ohľadne akceptácii platobných kariet prostredníctvom post terminálu. Štatutár ďalej uviedol, že jeho pôvodný podnikateľský zámer, ktorý správcovi dane predložil ešte 16.7.2013 stále trvá, avšak lehoty s ktorými pôvodne uvažoval neboli realistické, neboli dodržané z objektívnych príčin. Deklaroval zotrvanie na pôvodnom zámere vytvoriť vedeckú kaviareň.
17. Bolo zistené, že do dňa rozhodovania správcu dane o veci nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie ohľadne realizovanej prístavby vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W..
18. Správne orgány na základe uvedeného uzavreli, že sú tu objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva. Správca dane, ako aj žalovaný nespochybňovali, že došlo k reálnemu dodaniu prác a tovaru v súvislosti s rekonštrukciou a dostavbou prístavby vily na S. ulici v Q., ktoré boli žalobcovi vyfakturované spornými faktúrami. Taktiež nebolo spochybnené, že práce boli vykonávané pre žalobcu, ktorý ich realizoval na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosťou 4R a.s. Bratislava. Správne orgány však mali za to, že uvedená zmluva bola uzavretá účelovo a sledovalo sa ňou len zneužitie práva. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne konštatoval, že zmluva o nájme bola uzavretá medzi osobami blízkymi, je uzavretá medzi platiteľom a neplatiteľom DPH účelovo a nájomný pomer sa uzatvára na 20 rokov až odo dňa platnosti kolaudačného rozhodnutia, čo tiež nasvedčuje účelovosti. Aj z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali najmä zo skutočnosti, že vlastník nehnuteľnosti (prenajímateľ) a žalobca (nájomca a osoba, ktorá realizovala prístavbu) sú personálne prepojenými osobami.
Zohľadnili ďalej skutočnosť, že k rozšíreniu predmetu činnosti žalobcu o činnosti súvisiace s prenájmom došlo až v roku 2014. Rezervačné kontrakty, ktoré žalobca predložil boli vyhodnotené ako nevierohodné a účelové, keďže z nich nebolo možné zistiť, s kým majú byť uzavreté, ohľadne ktorých objektov a nebola predložená akceptácia zo strany spoločnosti Booking.com.
19. Správny súd konštatuje, že na pojednávaní žalobca predložil rozhodnutie stavebného úradu o kolaudácii stavby zo dňa 26.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2014. Ďalej predložil faktúry, ktoré vystavil pre spoločnosť Booking.com za obdobie apríl 2014 - december 2014 a rok 2015, ktorými deklaroval existenciu zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou v zmysle návrhov zmlúv, ktoré počas daňovej kontroly predložil správcovi dane a ktoré boli vyhodnotené ako účelové.
20. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH) v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 22. Podľa § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
23. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní.
24. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
25. V predmetnej právnej veci je nesporné že žalobca realizoval prístavbu k nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti 4R a.s., a to na základe zmluvy o nájme zo dňa 1.2.2012, ktorá v čl. III obsahuje aj dojednanie ohľadne dokončenia tejto prístavby žalobcom. Taktiež nebolo v konaní sporné, že prenajímateľ (vlastník) nie je platcom DPH a žalobca sa stal platiteľom 15.4.2012. Stavebné povolenie pre realizáciu projektu prístavby bolo vydané dňa 28.12.2009 pôvodne pre stavebníkov - vtedajších vlastníkov nehnuteľnosti. V dôsledku prevodu vlastníckeho práva sa stal stavebníkom následne nový vlastník spoločnosť 4R a.s., Bratislava, ktorý uzavrel vyššie uvedenú zmluvu o nájme so žalobcom, ktorý je vo vzťahu k nemu osobou personálne prepojenou.
26. Správny súd konštatuje, že samotné uzavretie vyššie uvedenej zmluvy medzi vlastníkom nehnuteľnosti - neplatcom DPH s osobou, ktorá je v postavení platcu DPH, predmetom ktorej je okrem
iného aj realizácia prístavby, zákon nezakazuje. Ide teda o konanie právom dovolené, ktoré samo o sebe nepredstavuje zneužitie práva. Rovnako zákon umožňuje, aby bola takáto zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sú personálne prepojené. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že toto inak právom dovolené konanie bolo realizované v danom konkrétnom prípade za účelom zneužitia práva, tak tento ich záver musí byť postavený na riadne a dostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého potom možno na základe objektívnych skutočností naisto dovodiť, že hlavným cieľom predmetnej transakcie bolo práve získanie daňovej výhody. Rovnako potom musia byť tento záver a úvaha správneho orgánu riadne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a z akého dôvodu viedli k záveru o účelovosti uzavretia zmluvy a k tomu, že jej cieľom bolo výlučne získanie daňovej výhody.
27. V predmetnej právnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie uvedené kritéria nespĺňa, a preto je potrebné ho zrušiť podľa § 191ods. 1 písm. d) S.s.p.. 28. Správny súd považoval žalobné námietky žalobcu za dôvodné. V predmetnej právnej veci sa žalovaný odvolával pri svojich záveroch aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES C-255/02 Halifax. Žalobca namietal, že v danom prípade skutkový stav daňovej transakcie žalobcu nemá prvky vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Poukazoval na to, že ak sa správca dane odvolával na tento rozsudok bolo na ňom preukázať, že skutkový stav má prvky uvedeného rozsudku a nielen uvádzať niektoré právne závery z tohto rozsudku. Žalobca poukázal konkrétne na bod 94 vyššie uvedeného rozsudku podľa ktorého plnenia, ktoré zakladajú zneužívanie musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce uvedené zneužívanie. Z uvedeného dôvodu súdny dvor v rozsudku Halifax spochybnil umelý prostredný článok v reťazci, ktorý nemal žiadne ekonomické ale len daňové opodstatnenie a ktorý bol prostriedkom pre získanie daňovej výhody. Namietal, že zásadný skutkový rozdiel, pre ktorý nie je možné v prípade žalobcu aplikovať právne závery z rozsudku Halifax je v tom, že zatiaľ čo vo veci Halifax dcérske spoločnosti neprijali plnenia od stavebníkov na účely svojho podnikania, žalobca vykonal podľa zmluvy o nájme technické zhodnotenie nehnuteľnosti za účelom vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti, ktorá je odlišná od podnikateľskej činnosti prenajímateľa. Žalobca v podanom odvolaní konkrétne uviedol z akého dôvodu nie je možné na daný prípad aplikovať závery z rozsudku Halifax, a preto tak, ako správne poukazuje, bolo povinnosťou žalovaného sa s touto jeho odvolacou námietkou zaoberať, reagovať na ňu jasným a zrozumiteľným vysvetlením, prečo je toto rozhodnutie aplikovateľné na danú vec, resp. vyvrátiť tvrdenia žalobcu uvedené v podanom odvolaní.
29. Súčasne správny súd uvádza, že žalobca predložil správnym orgánom dôkazy, ktorými mienil preukázať svoj úmysel začať vykonávanie hospodárskej činnosti v súvislosti s realizovanou prístavbou. Tieto dôkazy boli všetky vyhodnotené ako účelové a nebolo na ne pri rozhodovaní prihliadané. Žalobca vo svojom odvolaní tieto závery spochybňoval, pričom uvádzal dôvody pre ktoré považoval takýto postup správnych orgánov za nesprávny. Správny súd konštatuje, že s uvedenými odvolacími námietkami sa žalovaný nezaoberal tak, ako to má na mysli ust. 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z., keď žalovaný na tieto jednotlivé odvolacie námietky nedal jasnú odpoveď. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu ich považoval za nesprávne, ako konkrétne sa s nimi vysporiadal. Žalovaný v podstate zopakoval skutkové zistenia a právne závery správcu dane bez toho, aby zákonne konformným spôsobom vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nim tak, ako mu to ukladá zák. č. 563/2009 Z.z..
30. Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa riadne vysporiadať s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a o veci rozhodnúť opätovne.
31. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).