Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobcu: CWS-boco Slovensko, s. r. o., so sídlom Tehelňa 12, 841 07 Bratislava -mestská časť Devínska Nová Ves, IČO: 31 411 045, právne zastúpeného Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: GSL - SK, s. r. o., so sídlom Továrenská 23/1300, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 131 482, právne zastúpenému JUDr. Stanislavom Lampartom, advokát so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420202, o zaplatenie 15.570,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -158 zo dňa 28.2.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje II. výrok rozsudku.

II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -158 zo dňa 28.2.2022 rozhodol v I. výroku tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 19.211,91 eur s príslušenstvom zastavil, v II. výroku zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 9.089,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 468,98 eur od 15.6.2020 do 11.9.2020, zo sumy 300,- eur od 12.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 351,73 eur od 15.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 450,54 eur od 15.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 435,10 eur od 15.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,71 eur od 15.9.2020 do 3.11.2020, zo sumy 416,66 eur od 15.10. 2020 do zaplatenia, zo sumy 7.135,48 eur od 31.12.2020 do zaplatenia, a náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v III. výroku vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 5.2.2019 zmluvu o nájme pracovných odevov č. XXX/XXX/XX, na základe ktorej sa prenajímateľ - žalobca zaviazal za podmienok stanovených zmluvou prenechať nájomcovi - žalovanému na dočasné užívanie pracovné odevy a ostatné veci špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy a poskytovať nájomcovi súvisiace služby špecifikované v zmluve. Nájomca sa zaviazal prenajímateľovi platiť nájomné za užívanie pracovných odevov, poplatky za poskytovanie služieb a prípadné ostatné platby v súlade so zmluvou. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to odo dňa jej platnosti a účinnosti (článok 3., bod 3.1. zmluvy). V zmysle článku 5., bod 5.1. fakturácia nájomného a poskytnutých služieb bude prenajímateľom vykonávaná 1x mesačne spätne. Žalobca fakturoval žalovanému poskytnuté služby, a to faktúrami:

- faktúra č. 206100995 za mesiac máj 2020 vo výške 468,98 eur (žalovaný uhradil dňa 11.09.2020 k uvedenej faktúre sumu vo výške 168,98 eur)

- faktúra č. 206101201 za mesiac jún 2020 vo výške 468,98 eur (dobropisom žalobcu bola suma znížená o 117,25 eur ako zľava za služby prenájmu odevov v spojitosti s COVID-19 pre mesiac jún 2020),

- faktúra č. 206101390 za mesiac júl 2020 vo výške 450,54 eur,

- faktúra č. 206101660 za mesiac august 2020 vo výške 435,10 eur (pozostávajúca zo sumy 432,10 eur za prenechanie odevov a služby poskytnuté v zmysle Zmluvy a za upomienku k faktúre č. 206100995),

- faktúra č. 206101705 ako náhrada škody vo výške 30,71 eur (žalovaný uhradil dňa 03.11.2020 vo výške 30,71 eur),

- faktúra č. 206101864 za mesiac september 2020 vo výške 416,66 eur (pozostávajúca zo sumy 413,66 eur za prenechanie odevov a služby poskytnuté v zmysle Zmluvy a za upomienku k faktúre č. 206101201),

- faktúra č. 206101946 znejúca na sumu vo výške 13.616,92 eur, ktorá bola dobropisovaná vo výške 13.616,92 eur,

- faktúra č. 206102319 zo dňa 16.12.2020 znejúca na sumu vo výške 12.730,47 eur, so splatnosťou 30.12.2020.

3. Žalovaný považoval žalobcu za nedôvodnú, neopodstatnenú a nárok ňou uplatňovaný za nepreukázaný, nakoľko u jednotlivých faktúr,, tieto neboli podložené relevantnými dokladmi o skutočnom plnení. Naviac pri faktúre č. 206101946 boli uplatnené položky, ktoré nie sú nijako zdokladované a taktiež je uplatnená suma 6.481,44 eur ako zmluvná pokuta, ktorá nijako nie je špecifikovaná, preto žalovaný uvedenú faktúru vrátil žalobcovi. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 16.12.2020 vystavil žalovanému faktúru č. 206102319 na sumu 12.730,47 eur, pričom jej súčasťou je suma 5.894,99 eur titulom náhrady škody, ktorú tiež vrátil žalobcovi. Následne žalobca vystavil dobropis č. 206100072 dátumovaný dňa 16.12.2020 na sumu 13.616,92 eur, a to vrátane zmluvnej pokuty 6.481,44 eur. Z uvedených skutočností uplatňovaný nárok považoval žalovaný za pochybný. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal riadne plnenie a v jeho účtovných dokladov je množstvo nejasností a nezrovnalostí. Vzhľadom na to žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vyjadrenia žalovaného považoval za nedôvodné, neopodstatnené s úmyslom vyhýbať sa plneniu. K spochybneniu oprávnenosti, dôvodnosti a reálnosti vystavených faktúr, žalobca uviedol, že každý zamestnanec žalovaného má svoj vlastný pracovný odev s našitým štítkom, kde je uvedené meno, typ odevu, číslo artiklu a veľkosť, bar kód pre skenovanie a číslo skrinky zamestnanca žalovaného. Skrinky, ktoré sa nachádzajú na prevádzke žalovaného sú viacpriečinkové, v ktorých má každý zamestnanec žalovaného svoj priečinok s uvedením jeho čísla. Servisný technik žalobcu má univerzálny kľúč od vyššie spomenutých skriniek, prevezme znečistený odev na pranie a vloží do skrinky čistý odev s menným štítkom a čiarovým kódom. Znečistený odev následne zamestnanec žalobcu privezie do práčovne, kde sa odevy skenujú (z dôvodu vedomostí, koľko odevov prišlo, od ktorého zamestnanca žalovaného a o aký druh odevu sa jedná). Žalobca v tejto súvislosti predložil výpis z evidencie prevzatých znečistených odevov žalovaného za mesiace máj a september 2020. Žalobca vykonával pranie a údržbu prenajatých pracovných odevov prenechaných žalovaným k vypraniu raz týždenne vždy v rovnaký pracovný deň v týždni, pričom tak vedel určiť presný počet nositeľov konkrétneho sortimentu v počte kusov odevov, súhrne za každý mesiac (na základe evidencie zosnímaných čiarových kódov pracovných odevov). Po vykonaní súvisiacich služieb s prenechaním odevov za každý konkrétny mesiac vystavil žalovanému faktúru s prílohou, ktorej obsahom bol rozpis sortimentu praní v počte kusov odevov a v počte nositeľov. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný bol oprávnený reklamovať akékoľvek chyby (v počte odevov a ostatných vecí) v zmluve uvedenej lehote - článok 7, pričom žalovaný do dňa podania odporu nenamietal akékoľvek pochybnosti pri plnení zmluvy zo strany žalobcu a nerozporoval poskytnuté služby prostredníctvom vystavených faktúr, naopak prostredníctvom telefonickej požiadavky žiadal žalobcu o postupnú úhradu dlžnej sumy, s čím žalobca v záujme zachovania korektných vzťahov súhlasil, nakoľko mal záujem pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalovaným. O tejto skutočnosti žalobca predložil email zo dňa 3.8.2020. Žalobca sa stále snažil so žalovaným dohodnúť i mimosúdne a opakovane ho prostredníctvom upomienok vyzýval na dobrovoľné plnenie povinnosti, avšak bezúspešne. Žalobca ďalej poukázal na články 6., 10., 11. a 12. uzatvorenej zmluvy, preto na základe toho, že žalovaný nereagoval na pokus na vysporiadanie si svojich povinností žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy v znení jej dodatkov z dôvodu podstatného porušenia zmluvy. Na základe uvedeného žalobca vyrátal zostatkovú hodnotu skladu (nové odevy pre žalovaného vo výške 2.006,99 eur bez DPH, použité odevy pre žalovaného vo výške 378,25 eur bez DPH) a spolu s

odevmi v obehu (suma vo výške 3.560,99 eur bez DPH) ich vyfakturoval vo faktúre č. 206101946 zo dňa 20.10.2020 na sumu vo výške 7.135,48 eur s DPH. Žalobca dodal, že táto faktúra bola vystavená z dôvodu vadnosti faktúry č. 206101946 zo dňa 20.10.2020 na sumu 13.616,92 eur, ktorá bola následne dobropisovaná dobropisom č. 206100072 vo výške 13.616,92 eur.

5. Na sporovú vec súd prvej inštancie aplikoval ust. (ďalej len ako „CSP“), a , až 3, , a , , (ďalej len „“) a , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená zmluva o servisnom prenájme odevov podľa , ktorá zmluva obsahovala všetky náležitosti a bola platne uzatvorená, ktorú skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poskytoval na základe tejto zmluvy žalovanému služby spočívajúce v dodávke, praní, údržbe a v prípade potreby náhrade pracovných odevov a žalovaný sa zaviazal za tieto služby zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu, a to v dohodnutej lehote, ktorou bola splatnosť vystavenej tej ktorej faktúry.

7. Ďalej mal súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému objednané služby, za dodanie ktorých mu vyúčtoval dohodnutú cenu a vystavil faktúry za ten ktorý mesiac. K námietkam žalovaného, ktorý v konaní rozporoval dodanie a správnosť vyúčtovaných služieb, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia však žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a ani bližšie, v čom má nesprávnosť spočívať, nešpecifikoval. Súd prvej inštancie nemal preto dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a poskytnuté služby žalovanému zo strany žalobcu považoval za náležite zdokumentované a preukázané. Tiež súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že žalovaný po vystavení faktúr za poskytnuté služby tieto v zmysle čl. 7. Zmluvy nereklamoval. Naviac žalovaný čiastočne plnil vystavené faktúry (fa č. 206100995 vo výške 168,98 eur, fa č. 206101705), čo súd prvej inštancie s odkazom na ust. považoval za uznanie dlhu. K námietkam žalovaného k fakturácii zmluvnej pokuty vo výške 6.481,44 eur vo fa č. 206101946 a fakturácii náhrady škody vo výške 5.894,99 eur vo fa č. 206102319, súd prvej inštancie sa nevyjadroval, keďže tieto sumy žalobca zobral v priebehu konania späť. Súd prvej inštancie tiež priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmluve dohodnutej sadzbe (čl. 5. bod 5.2.) 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý, čo i len začatý deň omeškania, aj nárok na zaplatenie sumy 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie žalovaný, a to proti II. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny a úroku z omeškania. Proti I. a III. výroku žalovaný odvolanie nepodal. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, neopodstatnenú a nárok, ktorý je ňou uplatňovaný, nebol v konaní preukázaný. Žalovaný nepoprel, že medzi stranami sporu bol obchodný vzťah a priznal, že žalobca mu poskytoval služby, avšak nie v rozsahu v akom ich fakturoval. Podľa žalovaného faktúry neboli podložené žiadnymi dokladmi o skutočnom plnení a preto ich spochybňuje. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca vyslovil názor, že v odvolaní žalovaného absentujú zákonné náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre právnu dokonalosť riadneho opravného prostriedku, tak aby bol spôsobilý zakladať zamýšľané právne účinky a to uvedenie rozsahu, v akom sa napáda a odvolací dôvod. Podľa žalobcu nepostačuje v odvolaní uviesť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postup súdu, ale je potrebné uviesť najmä presné uvedenie skutočností, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť skutkových zistení a na základe ktorých vykonaných dôkazov. Žalovaný v odvolaní síce podáva odvolanie z dôvodu ustanovenia , , ale z obsahu odvolania nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie nesprávne skutkovo rozhodnúť, teda žalovaný v texte svojho odvolania bližšie nekonkretizuje, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súdu prvej inštancie a na základe aký vykonaných dôkazov. Žalovaný vo svojom odvolaní ani nenavrhuje žiadne dôkazy/prostriedky procesného útoku, resp. obrany, ktoré bez svojej

viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale len opätovne uvádza, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú, neopodstatnenú a uplatňovaný nárok za nepreukázaný.

10. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie jednoznačne, presvedčivo a dostatočne zaoberal skutkovým stavom veci a hodnotil dôkazy v ich príčinnej súvislosti, pričom zistil správne a úplne skutočný stav veci. Každé ďalšie dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania by bolo podľa žalobcu nadbytočné a viedlo by k totožným zisteniam skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Tiež žalobca poukázal, že žalovaný žiadne dokazovanie ani nenavrhoval, a ani v odvolané neuvádza dôkaz, resp. tvrdenie ním podložené, na základe ktorého by mal súd prvej inštancie vykonať presne špecifikovaný dôkaz, ktorý ho usmernil k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

11. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného odmietol, prípadne aby rozsudok potvrdil a priznal mu voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

12. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a aj na jeho odôvodnení, pričom odvolanie považoval za úkon so všetkými procesnými náležitosťami. S názorom žalobcu prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu žalobca nesúhlasil a opätovne uviedol, že žalobu považujú za neopodstatnenú.

13. K odvolacej replike žalovaného podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej zopakoval svoje argumenty uvádzané už v predchádzajúcom vyjadrení a zdôraznil, že podané vyjadrenie nijakým spôsobom nedopĺňa odvolanie žalovaného po obsahovej stránke, pričom žalovaný bol povinný odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca ďalej uviedol, že akékoľvek tvrdenia žalovaného o nedôvodnosti a neopodstatnenosti nároku nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení už v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu žalovaný jasne a zrozumiteľne neuviedol, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postup súdu, a ani neuviedol skutočnosti, napr. v čom odvolateľ vidí nesprávnosť skutkových zistení a na základe ktorých vykonaných dôkazov. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové tvrdenia, stále uvádza to isté., preto žalobca zotrval na svojich návrhoch uvedených v predošlom vyjadrení.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý II. súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Žalobca podal žalobu o zaplatenie 15.570,95 eur s príslušenstvom a to úrokom z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Podľa žaloby uplatnený nárok predstavoval sumy, ktoré žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrami

- č. 206100995, splatná dňa 14.06.2020 v sume 468,98 eur, neuhradené: 300,- eur,

- č. 206101201, splatná dňa 14.07.2020, v sume 468,98 eur, neuhradené: 351,73 eur,

- č.: 206101390, splatná dňa 14.08.2020, v sume: 450,54 eur,

- č. 206101660, splatná dňa 14.09.2020, v sume: 435,10 eur,

- č. 206101864, splatná dňa 14.10.2020, v sume: 416,66 eur

- č. 206101705, splatná dňa 14.09.2020, v sume 30,71 eur, uhradená dňa 03.11.2020,

- č.: 206101946, splatná dňa 03.11.2020, v sume: 13.616,92 eur SPOLU k úhrade: 15.570,95 eur Počas súdneho konania žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 12.730,47 eur vyúčtovanú faktúrou č. 206102319, ktoré rozšírenie súdu uznesením zo dňa 17.1.2022 pripustil. Zároveň však žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie 13.616,92 eur vyúčtovanou faktúrou č. 206101946 a tiež o zaplatenie 5.594,99 eur titulom náhrady škody z faktúry č. 206102319, preto súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 19.211,91 eur s príslušenstvom konanie zastavil.

18. Žalovaný namietal v odvolaní, že sú prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd môže dospieť nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, odvolací súd uvádza, že upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý vyplynul najmä z listín predložených žalobcom. Dňa 5.2.2019 strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme pracovných odevov, pričom ide o nespornú skutočnosť medzi stranami sporu, keďže žalovaný potvrdil nielen existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ale potvrdil aj tú skutočnosť, že žalobca poskytoval dojednané služby. Žalobca v zmysle zmluvných ustanovení bol povinný prenechať žalovanému na dočasné užívanie pracovné odevy a ostatné veci podľa priloženej prílohy k zmluve a poskytovať služby špecifikované v čl. 6 zmluvy napr. označiť prenajaté odevy menným štítkom a čiarovým kódom, pravidelne vykonávať pranie bežným spôsobom a údržbu, nahrádzať opotrebované odevy, vytvoriť sklad rezervných zásob. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť žalobcovi nájomné za užívanie pracovných odevov, poplatky za poskytovanie služieb a prípadné ostatné platby v súlade so zmluvou a jej prílohou. Súd prvej inštancie správne tiež zistil, že žalovaný žiadne faktúry v zmysle zmluvných podmienok nereklamoval a tiež správne posúdil konanie žalovaného, ktorý záväzok žalobcovi čiastočne plnil podľa ust. ako uznanie dlhu. Z predložených listín tiež vyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy podľa zmluvne dohodnutých podmienok s následkami podľa čl. 10 a 11 zmluvy, z ktorých vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za pracovné odevy, ktoré má ku dňu ukončenia zmluvy v nájme, alebo už boli objednané, ako ja odevy na sklade rezervných zásob za cenu určenú výpočtom podľa čl. 11 zmluvy. Žalobca obchodnoprávny vzťah nepoprel a zmluvu o nájme pracovných odevov podpísal, teda si musel byť vedomý všetkých práv a povinností mu z tejto zmluvy vyplývajúcich.

21. Žalovaný v odvolaní spochybnil faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, čo odôvodnil nepreukázaním skutočného plnenia. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca svoj nárok preukázal riadne, keďže jednak z priloženej faktúry a najmä jej prílohy vyplýva, čo je predmetom fakturácie a v akom množstve, teda v akom rozsahu sa fakturovali služby súvisiace s pravidelnou dodávkou, údržbou a výmenou pracovných odevov. Žalovaný napriek tomu, že mal doručené všetky listiny predložené žalobcom, presne neuviedol ani v jednom zo svojich podaní, ktorý konkrétny rozsah služieb vyúčtovaný žalobcom nie je správny. Ak žalovaný nepoprel, že žalobca mu poskytoval služby, odvolací súd konštatuje, že v rámci svojich povinností ako starostlivého hospodára pri nakladaní so svojim majetkom bolo v jeho možnostiach si zabezpečiť kontrolu vydávaných a prijímaných pracovných odevov, aby v prípade sporu mohol žalobcu s výsledkami svojich zistení konfrontovať. Žalovaný počas súdneho konania, nielenže neoznačil v čom spočíva nesprávny rozsah fakturácie, ale nepredložil ani jediný dôkaz, ktorý by správnosť rozsahu fakturácie žalobcu spochybnil. Tiež treba zdôrazniť, že ak žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že faktúry neboli podložené žiadnymi dokladmi

o skutočnom plnení, v tomto smere si žalovaný nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a neuviedol, aké iné skutočné plnenie žalobca žalovanému poskytol, keďže žalovaný nepoprel zásadnú skutočnosť, že žalobca mu poskytoval služby z existujúceho obchodnoprávneho vzťahu. Zároveň k svojmu tvrdeniu neoznačil žiadne dôkazy. V zmysle ust. každú stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu.

22. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

23. Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. , , ), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa potvrdil.

K trovám odvolacieho konania

25. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalobca ako sporová strana, ktoré mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.