Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_14C-116-2012.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Q. D., N.. XX. XX. XXXX, A. R., K.. N. XX, 2. V. D., N.. XX. XX. XXXX, A. R., W. XXXX/XX, zast. MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 31, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 4.523,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na plnú náhradu trov konania.
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42260086 a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2011 a upresnenou dňa 14. 02. 2012 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 4.523,33 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil postupca na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom sporu. K predmetu sporu uviedol, že postupca a žalovaní uzatvorili dňa 17. 12. 2004 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 144844421 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenia úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Právny predchodca žalobcu vyhlásil, že sa so žalovanými nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.523,33 eura a pozostávala z istiny 3.988,02 eura, riadneho úroku 375,39 eura, úroku z omeškania 3,38 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov 156,54 eura v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 13. 04. 2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20. 02. 2012 č.k. 11RO/483/2011-25, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej v 1. rade do vlastných rúk.
3. Medzitým oznámilo svoj vstup do konania združenie Spotrebiteľské združenie OSA, v pozícii vedľajšieho účastníka a vznieslo námietku premlčania. Okrem toho podalo aj odpor proti platobnému rozkazu.
4. Žalobca podaním zo dňa 29. 06. 2012 doplnil svoju právnu argumentáciu predložením Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
5. Súd uznesením zo dňa 25. 01. 2013 č.k. 14C/116/2012-82 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 20. 02. 2012, sp. zn. 11RO/483/2011 a to z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej v 1. rade do vlastných rúk. Okrem toho na ochranu záujmov žalovanej v 1. rade ustanovil žalovanej v 1. rade opatrovníčku, ktorá podaním zo dňa 07. 02. 2013 vzniesla námietku premlčania.
6. Podaním zo dňa 20. 02. 2013 žalovaní vzniesli námietku premlčania, ako aj namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a poukázali na potrebu skúmania zmluvných podmienok, nakoľko boli tieto podľa nich neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
7. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, ktorých sa nezúčastnil žalobca, ako ani žalovaní, pričom žalobca, v zastúpení právneho zástupcu, predniesol žalobu totožne s písomne podanou žalobou, ako aj podaniami.
8. Počas pojednávaní vstúpilo do konania aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
9. Súd najskôr vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 05. 2013 č.k. 14C/116/2012-157 tak, že podanú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v dôsledku čoho sa žalovaná v 1. rade k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že si nespomína, že by podpisovala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 02. 11. 2010. Okrem toho namietla neplatnosť právneho úkonu, nekalé konanie žalobcu a konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže mala uznať premlčaný dlh a to len ona sama z dvoch solidárnych dlžníkov.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. marca 2014 č.k. 7Co/82/2014-284 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastal názor, že v danej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či zo strany žalovanej v 1. rade došlo k písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka právne relevantných spôsobom. A až v prípade, ak Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, potom uznanie dlhu žalovanou v 1. rade v predmetnej dohode má tie účinky, že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný žalovanou v 1. rade bol premlčaný. Následne poukázal na základný rozdiel medzi § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka.
11. V ďalšom konaní zaslalo súdu vyjadrenie k veci samej aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako aj návrh na jeho pribratie do konania ako osobitný subjekt konania, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 9. augusta 2016 č.k. 14C/116/2012-368 tak, že nepribral do konania osobitný subjekt
- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778 a to z dôvodu, že žalovaní súhlas s jeho vstupom do konania nevyjadrili.
12. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade, ani právny zástupca žalovaného v 2. rade, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
13. Dňa 17. 12. 2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg. č. 011714801151204. Výška úveru bola dohodnutá na 150.000 Sk, lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby pevná, pričom dátum prvej anuitnej splátky bol dohodnutý na 17. 01. 2005 a dátum poslednej anuitnej splátky na 17. 12. 2009. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom.
14. Z výpisu z účtovných kníh právneho predchodcu žalobcu vyplývalo, že žalovaní neuhradili celkovú pohľadávku vo výške 136.269,90 Sk, z čoho istina predstavovala sumu 120.143,17 Sk. Dátum výpovede bol ku dňu 25. 09. 2006 a dátum splatnosti 30. 10. 2006, pričom počet dní po lehote splatnosti bol 180 dní.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, v dôsledku čoho žalobca vykonal pokus o zmier a uviedol, že dňa 25. 09. 2006 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Žalobca vyzval na dodatočné plnenie do 10. 10. 2011 žalovanú v 1. rade. Žalovaný v 2. rade bol vyzvaný už podaním zo dňa 06. 07. 2009 a to s plnením najneskôr do 13. 07. 2009.
16. Medzitým dňa 02. 11. 2010 v Nitre uzatvoril žalobca so žalovanou v 1. rade Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku číslo spisu 599014. Text vyplnený v dohode bol v predtlačenej forme a to tak, že ako dlžník bola uvedená žalovaná v 1. rade. V bode 2. Uznanie dlhu bolo uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom: Všeobecná úverová banka, a.s., číslo zmluvy/číslo zákazníka: 144844421 bez uvedenia dňa. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 3.988,02 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V bode 3 Forma splatenia záväzku, konkrétne v bode 3.1 posledná veta v rámci textu bolo uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
22. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou a to nielen v časti spotrebiteľských právnych predpisov, ale aj ustanovení týkajúcich sa platnosti právnych úkonov.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
33. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznanou došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
37. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
38. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
42. Na základe vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola síce uzatvorená zmluva podľa Obchodného zákonníka, teda išlo o tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov tohto vzťahu, avšak rovnako tak išlo o spotrebiteľskú zmluvu, a preto bolo potrebné predmetný zmluvný vzťah podrobiť súdnej kontrole v zmysle spotrebiteľských právnych predpisov. Uvedené nepochybne vyplynulo z § 879j Občianskeho zákonníka, ktorý uviedol, že ustanoveniami zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, a teda aj zmluvný vzťah uzatvorenými medzi stranami sporu bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenia, upravujúce spotrebiteľské vzťahy, bolo tiež treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzovali na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Naviac, bolo nesporné, že nielen zmluva, ale aj dohoda spĺňajú charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, resp. dohody, alebo ich zmeny pred ich uzavretím, a preto podliehali súdnej kontrole.
43. Vzhľadom na to, že v konaní bola nielen zo strany žalovaných, ale aj zo strany združení vznesená námietka premlčania, súd sa prioritne zaoberal touto otázkou a skúmal, či uplynula premlčacia doba a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Bolo potrebné vychádzať z toho, že v zmysle § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je potrebné použiť na spotrebiteľské vzťahy právne normy pre spotrebiteľa priaznivejšie, čo v danom prípade bola nepochybne premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
44. Rovnako tak bolo potrebné aplikovať uvedené ustanovenia aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzovali na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade dňa 02. 11. 2010, došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Prehlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch, považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaná v 1. rade vedela o premlčaní dlhu, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uznať aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Dokonca žalovaná v 1. rade poprela, že by takúto dohodu podpísala a rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade sa mala možnosť s touto dohodou oboznámiť v pohodlí domova, nakoľko ako vyplýva z dohody bola uzatvorená v Nitre a vypísaná technickými prostriedkami, čo narúša obranu žalobcu. Uznanie dlhu žalovanou v 1. rade v dohode zo dňa 02. 11. 2010 preto súd považoval za právne neúčinné. Z predmetnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bola zakomponovaná v bode 3 tejto dohody, označenom ako forma splatenia záväzku, pričom tento ani predmetom dohody vôbec nebol, teda žalovaná v 1. rade sa nemala dôvod oboznamovať s týmto bodom a jeho znením a zistiť, že v rámci neho je zakomponovaná aj jej vedomosť o premlčaní dlhu. Naviac, takéto zakomponovanie sa javilo zavádzajúce, pretože vedomosť o premlčaní dlhu mala právny výzvam pre uznanie záväzku a ten bol upravený v bode 2 dohody. Žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahovala aj uznanie dlhu, ktorý v čase uznania už bol premlčaný, a preto toto uznanie nevyvolalo právne účinky vyplývajúce z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.
45. Rovnako tak nevyvolalo účinky § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že uznanie práva je jednostranný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právny úkon, t.j. tak, ako to upravuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí spĺňať náležitosti predpísané § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Uznanie práva musí byť predovšetkým urobené v písomnej forme a musí sa týkať ako dôvodu, tak jeho výšky. Súčasne musí spĺňať požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon si vyžaduje určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. Navyše bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvádzala uznanie záväzku, pričom uznanie záväzku je upravené aj ustanoveniami § 323 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že musí ísť o písomný prejav, teda i písomný právny úkon a má za to, že v uznanom rozsahu záväzku tento záväzok
v dobe uznania trvá, teda aj čo sa týkalo samotného označenia uznanie záväzku uvedené nespĺňalo predpoklad určitosti právneho úkonu.
46. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si bol vedomý uplynutia premlčacej doby, preto predložil žalovanej v 1. rade dňa 02. 11. 2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dokonca predmetnú Dohodu súdu nepredložil spolu so žalobou a prílohami, ale predložil ju až po vznesení námietky premlčania. Následne hodnotiac Dohodu v zmysle vyššie uvedeného súd bol toho názoru, že je formulárová, vopred pripravená žalobcom ako veriteľom, pričom žalovaná v 1. rade nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah a v rámci dohody jej nevznikli žiadne práva, práve naopak zaviazala sa uhradiť aj premlčaný záväzok, a preto ju bolo potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. K uvedenému záveru bolo potrebné dospieť aj s poukazom na jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť, nakoľko v dohode absentovalo označenie dátumu, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvného vzťahu a tiež v bode 3 nie sú uvedené vôbec splátky, čo je podstatnou náležitosťou dohody o splátkovom kalendári. S poukazom na uvedené neobstojí tvrdenie žalobcu, že splátkový kalendár bol dodatočne zaslaný, nakoľko uvedené nepreukázal a navyše absentuje jeho dojednanie, a preto nemal byť žalovanej v 1. rade zasielaný aký splátkový kalendár. Okrem toho je nelogické, aby žalovaná v 1. rade, ak by vedela o premlčaní dlhu, mala záujem na podpísaní uznania záväzku a predĺžení premlčacej doby a následne by v konaní namietla práve premlčanie. Navyše, bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť už uvedenú vyššie a to samotné obsiahnutie vedomosti o premlčaní dlhu v texte Dohody. Uzatvorenie Dohody s poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné hodnotiť za v rozpore s dobrými mravmi a tiež za konanie, ktorým došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Ohľadom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že v nej v skutočnosti išlo len o uznanie dlhu, a teda žalobca pod zámienkou uzavretia dohody o splátkovom kalendári sa snažil dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, o čom žalovaná v 1. rade nemala žiadnu vedomosť, a preto v danom prípade absentovala vôľa žalovanej v 1. rade uznať právo žalobcu aj v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
47. Hodnotiac Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v súlade s vyššie uvedeným, bolo potrebné ustáliť, že ide o absolútne neplatnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku a to z dôvodu nekalej obchodnej praktiky, ktorej výkon nepožíva právnu ochranu, ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a tiež z dôvodu absencie vôľovej zložky, a teda určitosti právneho úkonu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v 1. rade zamýšľala podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, uznať premlčané právo žalobcu, resp. uznať akékoľvek právo žalobcu. Práve naopak konanie žalovanej v 1. rade a jej obrana voči žalobe svedčili tomu, že nemá záujem uhrádzať premlčaný nárok, a preto bolo potrebné Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku považovať za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
48. Vychádzajúc zo základnej zmluvy a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru dňa 25. 09. 2006, súd bol toho názoru, že námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1. a 2. rade je potrebné hodnotiť za dôvodnú a to z dôvodu, že žaloba na súd bola podaná až dňa 18. 11. 2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 31. 10. 2006 (deň nasledujúci po splatnosti výpovede, ktorá bola dňa 30. 10. 2006) a uplynula dňa 31. 10. 2009 v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
50. Do 30. 06. 2016 na strane žalovaných vystupovali v konaní aj združenia a to Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42260086 a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, v postavení vedľajších účastníkov a títo si počas konania uplatnili trovy právneho zastúpenia. S poukazom však na obsah spisu, najmä skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade v konaní boli aktívny, rovnako ako vedľajší účastníci
vzniesli námietku premlčania, súd mal za to, že úkony vykonané vedľajšími účastníkmi neboli v konaní nevyhnutnými úkonmi, ako ani účelnými úkonmi, a preto za ne nemožno priznať ani náhradu trov konania.
51. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
52. S poukazom na vyššie uvedené, najmä skutočnosť, že žalovaní riadne hájili svoje práva, ako aj boli zastúpení právnym zástupcom, resp. opatrovníkom, súd dospel k záveru, že Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42260086 a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, nemajú nárok na náhradu trov konania.
53. Prihliadol pritom aj na to, že ich vstup do konania v pozícii vedľajších účastníkov predchádzajúcou právnou úpravou nebol vylúčený, avšak aj vtedy bolo potrebné hodnotiť účelnosť vykonaných úkonov a to bez ohľadu na to, či vedľajší účastník bol zastúpený právnym zástupcom, alebo poskytoval ochranu spotrebiteľom vo vlastnej réžii.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.