Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-124-2010.pdf
PDF · 174.47 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/124/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou, v právnej veci žalobcu : Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, právne zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 06 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.07.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu spolu vo výške 33.434.780,80 Eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2005 v súlade so svojim podnikateľským zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodol dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 7C 144/2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Predmetom rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom, Slovenským rozhlasom, postupníkovi - akciovej spoločnosti Lawyer Partners. Dňa 20.09.2015 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 1, podľa ktorej došlo k postúpeniu 265.362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 91.619.930,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005. Dňa 27.01.2006 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 2, podľa ktorej došlo k postúpeniu 90.555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 14.136.760,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 13.03.2006. Žalobca sa stal na základe záväzkovo - právneho vzťahu oprávneným vlastníkom 355.917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvom, ktoré predstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok - poplatok z omeškania. Koncesionárske poplatky boli v čase postúpenia upravené zákon č. 212/1995 Z.z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Tento zákon upravoval platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie. Platiteľom poplatkov bola fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. V čase postúpenia pohľadávok spoločnosti Lawyer partners, a.s. platila právna úprava, podľa ktorej ak platiteľ poplatku nesplnil povinnosť zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci, je v omeškaní so zaplatením poplatku. Ak bol platiteľ poplatku v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a bol vyzvaný na jeho úhradu, má veriteľ právo požiadať platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania. Poplatok z omeškania bol 5.000 Sk u fyzických osôb a 15.000 Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac z omeškania a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou. Žalobcovi sa podarilo na základe zhody na kompromisnom riešení uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí z rôznych subjektívnych dôvodov odmietli uzatvoriť dohody o novácií, žalobca v záujme ochrany svojich majetkových práv postupoval súdnou cestou a podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených Občianskym súdnym poriadkom. Žalobca legitímne očakával, že súdy po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci a po vykonanom dokazovaní deklaratórne rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi. V danom prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nezákonným úradným postupom Okresného súdu Trenčín. Žalobca postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré však na žiadosť žalobcu nereagovalo. Vo veci nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín žalobca uviedol, že Okresný súd Trenčín odmietol prijať podania žalobcu zo dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, doručil Okresnému súdu Trenčín, pričom podanie urobil v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby - podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Trenčín zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie reagoval Okresný súd Trenčín listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a preto vracia žalobcovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu Trenčín žalobca reagoval písomne a trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade so zákonom teda v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca upozornil Okresný súd Trenčín na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktami a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať podateľni na ďalší postup podľa § 129 cit. vyhlášky. Žalobca ďalej vo svojom liste informoval Okresný súd Trenčín, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01.05.2002 a nie je vinou žalobcu, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní. Žalobca ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho z ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované. Napriek uvedenej argumentácii Okresný súd Trenčín zotrval na zákonnosti svojho postupu a odmietol čokoľvek zmeniť.
Postup Okresného súdu Trenčín bol nezákonný, žalobcovi bolo postupom Okresného súdu Trenčín zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Trenčín predstavujúceho porušenie základného práva poškodeného na prístup k súdu právoplatne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 14.10.2008 sp.zn. II.ÚS 67/08. Žalobcovi vznikla materiálna škoda z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, ktorá spočíva v zániku majetkových práv, pretože došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, v ušlom zisku, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, v úročení finančného kapitálu poškodeného, pretože mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, v nákladoch žalobcu, pretože musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma spočíva v satisfakcii, pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním žalobca utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 31.059.293,30 Eur, ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine. Škoda vo výške 31.059.293,30 Eur je súčtom majetkovej škody na istine pohľadávok vo výške 9.073,71 Eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania vo výške 31.050.255,59 Eur. Škoda na istine pohľadávok vo výške 9.073,71 Eur je sumou jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskych súdnych konaní umiestnených na DVD nosiči podané súdu dňa 24.07.2006. Okresný súd neprijatím návrhov vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu, a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch ak žalovaný uplatní námietku premlčania. Obava žalobcu o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok sa naplnila keď všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil elektronickým podaním na okresnom súdu sú premlčané. Škoda na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania predstavuje sumu vo výške 31.050.255,59 Eur. Žalobca, aby mohol vymáhať poplatky z omeškania musel najprv uplatniť postup upravený v rozhodnom čase platným § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. a musel dodržať postup podľa § 8 zákona č.212/1995 Z.z., aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd však jeho návrh, ktorým uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku neprijal a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil žalobcovi i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. Škoda vo výške 1.552.964,60 Eur, ktorej náhradu si žalobca uplatnil predstavuje ušlý zisk, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Suma 1.552.964,40 Eur je sumou ušlého zisku žalobcu, ktorý sa viaže na blokáciu finančného majetku vyjadreného v súdne uplatnených pohľadávkach a ich príslušenstve. Okresné súdy začali spracuvávať agendu poškodeného t.j. začali s konaním o návrhoch poškodeného až po rozhodnutí Ústavného súdu SR konať v jednotlivých veciach. Od podania každého návrhu na začatie občianskeho konania do jeho registrácie uplynulo objektívne viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. Počas tohto obdobia okresné súdy bez právne relevantného dôvodu nekonali o návrhoch poškodeného a blokovali jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach (pohľadávkach). Ak by súdy konali v primeranej lehote, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote, žalobca mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na termínovaný účet v banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 01.01.2009 - 2,50% p.a. Škoda vo výške 451,90 Eur predstavuje úročenie finančného kapitálu poškodeného, ktorý je doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Ak by okresný súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa podľa podnikateľského plánu poškodeného zužitkoval a transformoval na profit. Okresný súd zmaril finančnú investíciu poškodeného, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na terminovanom účte v banke. Škoda vo výške 74.291,02 Eur bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Žalobcovi vznikli náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni. Náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni sú trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred okresným súdom v celkovej sume 2.225.212 Sk, t.j. 73.863,51 Eur, jedná sa o 1133 žalôb x 1.964 Sk = 2.225,212 Sk. Suma 1.964 Sk predstavuje výpočet náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie vo veci samej- predsúdna upomienka, spracovanie písomného podania - návrh na vydanie platobného rozkazu a 2x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál á 164,- Sk. Suma 427,51 Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 747.780 Eur je sumou všetkých čiastkových nárokov žalobcu , ktoré sa viažu na porušenie práva na prístup k súdu v 1133 prípadoch, pričom žalobca žiadal o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Podľa žalobcu ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo žalobcovi trvajúci stav nespravodlivosti a právnej neistoty. Žalobca za každé jednotlivé porušenie základného práva žiada 660,- eur pričom sa opiera o prax, tradície a poukazuje na priznanie zadosťučinenia v iných veciach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Žalobca elektronickými prostriedkami podal okresnému súdu Trenčín návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Okresný súd tým, že vrátil žalobcovi optický nosič spôsobil neprijatie práve takéhoto počtu návrhov, čo znamenalo masívne a opakované porušenie základného práva žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivý súdny proces. Neprijatie návrhov vyvolalo rad zásahov do ďalších práv žalobcu. Nesporne došlo k ústavne nekonformnému obmedzeniu základného ľudského práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1, ústavy resp. práva na pokojné užívanie majetku zaručeného článkom č. 1, Protokolu č. 1, k dohovoru. Keďže žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá podanými návrhmi chcela dosiahnuť naplnenie svojho podnikateľského zámeru došlo postupom okresného súdu aj k zásahu do práva podnikať zaručeného čl. 35 ods. 1 ústavy. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobca domáha vydania medzitýmneho rozsudku, a to tak, že žalovaná Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners a.s., nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006. Ďalej sa žalobca domáha, aby súd rozhodol, že žalovaná Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 33.434.780,80 Eur.
2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.11.2011 navrhol spojenie vecí vedených pod spisovou značkou 26C/124/2010 a 5C/158/2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že je toho názoru, že sú splnené podmienky pre spojenie uvedených konaní, nakoľko v daných veciach ide o totožných účastníkov konania, ale nakoľko žalobca namieta rovnaké pochybenie toho istého súdu a v tejto súvislosti si uplatňuje nároky titulom náhrady škody, ktoré skutkovo spolu súvisia.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne, a to podaním doručeným súdu dňa 04.11.2011 a žiadal žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný vo svojom podaní k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Trenčín uviedol, že je pravdou, že žalobca doručil okresnému súdu návrhy na začatie súdneho konania dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neboli okresným súdom prijaté pre technickú nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť dňa 24.07.2006 a teda ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 24.01.2010. Žalobca žalobu podal na súd dňa 14.07.2010 a z toho dôvodu žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania nároku s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..
Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného však žalobca existenciu škody nepreukázal keď nároky, ktoré si uplatňuje žalobca je možné považovať za hypotetické a podľa názoru žalovaného žalobca ani nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody a to z nasledujúcich dôvodov: 1. forma podania, keď podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme ako práve elektronickými prostriedkami, ak mal reálny záujem na uplatnení pohľadávok súdnou cestou. Žalobca svojim konaním už od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody tým, že nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov a ak by mu aj škoda neprijatím návrhom súdom vznikla, čo ale žalovaný namieta, je potrebné zohľadniť § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 2. premlčanie, nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré žalobca podal na okresnom súde v uvedený deň 24.07.2006 je možné konštatovať, že občianske súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku. Tento účinok prípadný nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel žalobca vyvolať návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou, boli začaté dňom doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal alebo nosič z dôvodu technickej nepripravenosti vrátil žalobcovi. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je teda rozhodujúci okamih podania návrhov na súd, k čomu preukázateľne došlo dňa 24.07.2006. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 67/08 zo dňa 14.10.2008 z ktorého je nepochybné, že v zmysle tohto rozhodnutia na zabezpečenie nápravy mali byť žalobcove návrhy zaregistrované tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich žalobca predložil súdu po prvýkrát. Z dôvodu neprijatia podaní súdom tak žalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť majetková škoda, či už v rovine istiny, ktorá má tvoriť predmet jednotlivých konaní, alebo zisku, nakoľko k premlčaniu pohľadávok uplatňovaných žalobcom konaním súdu nedošlo. Doručením podaní zo dňa 24.07.2006 došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a premlčané by boli iba tie návrhy, ktoré by boli premlčané už pred podaním návrhov na súd dňa 24.07.2006. 3. postoj žalobcu, z vyjadrení okresných súdov vyplýva, že postup žalobcu v danej veci nenasvedčoval tomu, že by mal záujem o úspešné uplatnenie predmetných nárokov súdnou cestou. Súdy po zavedení elektronickej podateľne opakovane vyzývali žalobcu o dodatočné predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli ochotné prijať tieto návrhy s právnymi účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia. Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Trenčín JUDr. Moniky Jankovskej vyplýva, že 2 DVD nosiče, ktoré žalobca súdu doručil dňa 24.07.2006 boli síce súdom vrátené žalobcovi pre technickú nepripravenosť súdu, avšak všetky podania obsiahnuté na DVD nosičoch boli súdom zálohované. Napriek rozsudku ESĽP ako aj nálezu ÚS SR žalobca DVD nosiče s návrhmi okresného súdu nedoručil, tento však zapísal návrhy cez podateľňu zo zálohovaných dát a to v priebehu februára a marca 2010. Spolu okresný súd zapísal 2.679 návrhov (podania z 24.07.2006 a z 19.10.2006), pričom tieto boli zapísané s pôvodným dátumom prijatia a to konkrétne 24.07.2006 a 19.10.2006 a súd ich posudzoval tak, ako keby boli podané v roku 2006. Žalovaný má za to, že vo veci podaných návrhov sa riadne konalo. Je otázne či žalobca mal na uplatňovaní svojich nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov skutočný záujem alebo mu od začiatku ide o využitie možnosti uplatnenia nárokov na odškodnenie na Ústavnom súde SR, EĽPP alebo nároku na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. 4. Žalovaný má za to, že žalobca na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke nasledujúce skutočnosti: a) existenciu odporcu (z vyjadrenia súdov vyplynulo, ,že odporcom tak ako ich označil žalobca sa nepodarilo doručovať písomnosti a teda nie je zrejmé či tieto subjekty existovali), b) právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesenú námietku premlčania, c) vymožiteľnosť pohľadávky od odporcu v čase kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobného rozkazu resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné hovoriť o vzniku škody ani v prípade ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo k premlčaniu pohľadávok, čo však žalovaný namieta. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto konaní, pretože žalobca vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať , že ju preukáže. Nedôvodný je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 31.059.293,30 Eur odôvodňovaný premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním súdu nedošlo. Poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal návrhmi od odporcov zaplatenie len istiny a nie poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatňuje. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť materiálnej škody vo výške 1.552.964,60 Eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, materiálnej škody vo výške 451,90 Eur, ktorá vyjadruje úročenie finančného kapitálu žalobcu(nakoľko chýba základ nároku) ako ani v nákladoch na súdne spory. Nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže nie je zrejmé či nároky žalobcu sú legitímne a či bude v konaniach úspešný. Vo vzťahu materiálnej škode, ktorá má spočívať v ušlom zisku a úročení finančného kapitálu poškodeného z návrhu žalobcu nie je zrejmé a ani preskúmateľné, akým spôsobom, z akej výšky si predmetnú čiastku žalobca uplatňuje. Chýba akákoľvek špecifikácia, pričom odkaz na základnú úrokovú sadzbu ECB je nepostačujúci. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote ešte nezaručuje reálnu vymožiteľnosť priznaných prostriedkov a nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany odporcov boli zaplatené, či by vôbec k zaplateniu došlo. Nie je možné reálne stanoviť termín, od ktorého by žalobca finančné prostriedky teda mohol využívať a akýkoľvek takto uplatňovaný zisk je hypotetický. Materiálna škoda spočívajúca v nákladoch žalobcu vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t.j. na úhradu poplatkov trov zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné a administratívne výdaje, je ničím neodôvodnená. Trovy spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi, nakoľko sú predmetom občianskeho súdneho konania a o týchto nárokoch rozhodnuté nebolo. Trovy konania pred Ústavným súdom SR boli žalobcovi priznané predmetným nálezom.
5. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujme v peniazoch vo výške 747.780 Eur žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 67/08 zo dňa 14.10.2008, vo veci sťažnosti žalobcu na postup Okresného súdu Trenčín a uviedol, že ak Ústavný súd SR nevzhliadol dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi tak má za to, že žalobcovi žiaden nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol, pričom vzhľadom na popísané okolnosti prípadu ale najmä na neochotu žalobcu spolupracovať so súdmi pri vytvorení podmienok na pokračovanie v konaní, nemožno nemajetkovú ujmu priznať. Jej priznanie by bolo v rozpore s § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a aj v rozpore s princípom spravodlivosti.
6. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti ako ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav ä príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinnou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcom vznikla škoda postupom Okresného súdu Trenčín. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol v celom rozsahu.
7. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.01.2012 vzhľadom na predmet sporu navrhol, aby súd uložil žalobcovi zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mal za to, že sú splnené predpoklady na postup v zmysle §141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný sa zároveň vyjadril, že je účastníkom, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, a preto nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania.
8. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2012 sa žalobca vyjadril k povinnosti zložiť preddavok na trovy konanie. V podaní žalobca uviedol, že je vecne oslobodený od súdnych poplatkov v danom konaní a zo podľa § 4 ods. 1 písm. k.) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca považuje za zrejmé, že vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a nie je preto dôvod, aby žalobca bol posudzovaný z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobcovi nie sú poskytnuté dôvody, pre ktoré žalovaný navrhuje zloženie preddavku na trovy konania. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní neboli a ani nebudú ( vzhľadom na dispozičnú zásadu) vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje za účelové obmedzovanie práva žalobcu na prístup k súdu, ako aj jeho práva na súdnu ochranu. Rovnako poukázal aj na predmet sporu, kde požadovaná istina neprevyšuje 400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nie sú tak splnené formálne podmienky obsiahnuté v ust. § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.02.2012 sa taktiež vyjadril k návrhu žalovaného na spojenie vecí. Žalobca sa s návrhom žalovaného na spojenie vecí nestotožnil a nesúhlasí s tým, aby došlo k spojeniu vecí. Skutočnosť, že oba návrh smerujú voči tým istým účastníkom bola žalobcovi známa už v čase, keď podával návrh na začatie v týchto veciach. Vo veciach sa vyskytujú skutkové odlišnosti, pre ktoré podal žaloby samostatne. V konaní 5C 158/2010 sa prejednáva náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej odmietnutím podaní, ktoré žalobca na súde urobil v inom rozhodnom čase, než je čas, ktorý je rozhodný pre konanie 26C 124/2010. Rozdielnosť je aj v mechanizme porušenia práv žalobcu, ktorý raz súvisí s opakovaným podaním návrhov v elektronickej forme a raz sa viaže k podaniu uskutočneného bez následných opakovaní. Uvedené má význam najmä v časti dokazovania nemajetkovej ujmy, pretože je nutné analyzovať stupeň zásahov do práva žalobcu na prístup k súdu. Dôležitý je aj fakt, že porušenie práv žalobcu a tým vznik škody a nemajetkovej ujmy sa v konaní 5C 158/2010 odvíja od rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, pričom konanie vo veci 26C 124/2010 sa odvíja od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávané veci sa odlišujú v dôležitých skutkových okolnostiach, a preto v nich bude vykonávané odlišné dokazovanie. Obe konania sa nachádzajú v rozličnej fáze "rozpracovanosti" a je otázne, či doteraz vykonané dokazovanie v jednej veci môže byť podkladom pre rozhodnutie v druhej veci bez toho, aby sa už vykonané dokazovanie muselo zopakovať. Navyše vec 5C 158/2010 bola postúpená Okresnému súdu Trenčín a to z podnetu Okresného súdu Bratislava I. Žalobca uviedol, že podmienky na spojenie konania nie sú dané, nakoľko spojením vecí sa nedosiahne hospodárnosť konania.
10. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 označeným ako spresnenie petitu navrhol, aby súd podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil spresnenie žalobného petitu tak, že žiadal, aby súd rozhodol medzitým rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006. Zároveň žiadal, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 9 037,71 Eur, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 31 050 255, 59 Eur, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 73 863, 51 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 747.780 Eur. Žalobca zároveň uviedol, že po spresnení petitu ďalej netrvá na náhrade škody predstavujúcej ušlý zisk vo výške 1.552.964,60 Eur (nárok špecifikovaný v žalobe v časti V. písmeno A bod 2), na náhrade škody predstavujúcej úročenie finančného kapitálu vo výške 451,90 Eur (nárok špecifikovaný v žalobe v časti V. písmeno A bod 3) a na náhrade škody uplatnenej za trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom SR vo výške 427,51 Eur (nárok špecifikovaný v žalobe v časti VI. písmeno A bod 4).
11. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 14.03.2012 vyjadril k podaniu žalobcu k spojeniu vecí (podanie doručeného súdu dňa 17.02.2012) a k podaniu o spresnenie petitu (podanie doručené súdu dňa 21.02.2012). K spojeniu veci žalovaný uviedol, že s argumentmi žalobcu sa nie je možné stotožniť. Nakoľko obe súdne konania sú v rovnakom štádiu rozpracovanosti, je možné predpokladať rovnaké dokazovanie (predkladanie listinných dôkazov, predvolávanie svedkov), čo žalovaná vie posúdiť na základe priebehu iných konaní vedených pred tunajším súdom, ktoré inicioval žalobca proti žalovanému, kde navrhované dokazovanie prebieha totožne ( 7C 125/10, 7C 126/10, 7C 127/10, 10C 62/10, 10C 63/10, 10C/64/10...). Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že v nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Trenčín sa vyskytujú odlišnosti, stále je namietané len neprijatie podaní. Rôzny počet uplatnených pohľadávok rovnako nemôže byť dôvodom na nespojenie vecí, , pretože opačným výkladom by bolo možné tvrdiť, že pre rýchlosť a hospodárnosť konania by bolo lepšie si uplatňovať si náhradu škody za neprijatie každého jedného podania. Nespojením vecí budú vznikať vyššie náklady a to tak na strane žalobcu, žalovanej aj súdu. K skutočnosti namietanej žalobcom ohľadom postúpenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5C 158/10 uviedol, že táto nebola postúpená Okresnému súdu Trenčín vzhľadom na námietky podané žalobcom, prekážka spojenia vecí tak neexistuje.
K spresneniu žalobného petitu žalovaný uviedol, že časť pôvodnej uplatňovanej náhrady škody označil za príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania a ďalšiu časť za príslušenstvo tvorené sumou nákladov spojených s uplatnením istiny. Príslušenstvom pohľadávky uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. však nemôže byť v žiadnom prípade poplatok z omeškania vyčíslený na 31.050.255,59 Eur, nakoľko tento mohol byť príslušenstvom iba pôvodne uplatňovanej pohľadávky (koncesionárskeho poplatku) v konaní vedenom proti samotnému dlžníkovi resp. dlžníkom a za príslušenstvo nie je možné označiť ani náklady spojené s uplatnením istiny vo výške 73.863,51 Eur, nakoľko ide o náklady súvisiace s pôvodnými konaniami vedenými proti dlžníkom a nesúvisia s konaním o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody ako je uplatnený novým žalobným petitom nebol v tejto podobe predbežne prerokovaný so zástupcom žalovanej a ak by bol, z celkom logických dôvodov by ani nebol uspokojený, nakoľko sumy označené ako príslušenstvo pohľadávky z titulu náhrady škody, nie je možné považovať za príslušenstvo takéhoto nároku. Je zrejmé, že žalobcovým úmyslom nebolo a nie je spresniť žalobný petit, keďže tento bol dostatočne presný, ale vyhnúť sa povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe návrhu žalovanej vo výške zodpovedajúcej 5% z uplatňovanej peňažnej sumy.
12. Súd uznesením č.k. 26C 124/2010-182 zo dňa 10.01.2013 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 1671739 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2013.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 5Co/281/2013-220 zo dňa 30.septembra 2013 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu odmietol.
14. Žalobca v stanovenej lehote preddavok na trovy konania nezaplatil.
15. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 26C/124/2010-235 zo dňa 10.02.2014 konanie podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá Občianskeho súdneho poriadku zastavil nakoľko žalobca zákonným ustanovením § 141a Občianskeho súdneho poriadku predpísaný preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil.
13. Na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu súdu č.k. 26C/124/2010-235 zo dňa 10.02.2014 rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd a to uznesením č.k. 10Co/66/2015-250 zo dňa 31.marca 2015 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2015.
16. Podaním doručeným súdu dňa 09.03.2016 žalobca predložil doplnenie argumentácie a listinných dôkazov k premlčaniu a vymožiteľnosti istiny majetkovej škody, k námietke prekážky rozhodnutej veci, k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a k zániku práva na uplatnenie poplatkov z omeškania a návrh na doplnenie dokazovania, doklady o úhrade JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, faktúra vystavená JUDr. Miroslavom Pavelkom zo dňa 04.04.2006, kópiu znaleckého posudku 01/2009 vypracovaného Ing. Miroslavom Kavickým, poskytnutie stanoviska - T. Spr 213/2012, zápisnica o pojednávaní 16C/163/2011 zo dňa 26.10.2015 (výpoveď JUDr. Paľka a JUDr. Moronga k nemajetkovej ujme), otázky na svedka JUDr. Marek Koščo 18Cd 1/2012, zápisnica o výsluchu svedka B. 18Cd 1/2012, čestné prehlásenie JUDr. Miroslav Pavelka s osvedčením o pravosti podpisu, špecifikácia účelných nákladov a úkonov - fa. č. 3/2006, odsúhlasenie záväzkov s prílohou, výzva na uhradenie doplatku zmluvnej pokuty, dohoda o novácii zo dňa 08.06.2012, dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, výzva na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 04.06.2012. K premlčaniu a vymožiteľnosti istiny majetkovej škody žalobca uviedol, že nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu uplatňovaných v civilnom konaní pred súdom (nárokov z koncesionárskych poplatkov), ktoré predstavujú istinu uplatnenej majetkovej škody. Žalobca poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014, podľa ktorého súd je aj bez návrhu (dovolávania sa) spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi. Vo veciach žalobcu, kde je predmetom konania nárok žalobcu voči dlžníkovi na úhradu finančného plnenia, je konajúci súd povinný aplikovať námietku premlčania a to z úradnej povinnosti, bez iniciatívy či súčinnosti s dlžníkom. Premlčanie tak nastane ako nezvratný dôsledok aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom v sporovom konaní. K námietke prekážky rozhodnutej veci žalobca uviedol, že túto prekážku má vytvárať rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým bolo rozhodnuté o porušení základného práva žalobcu a súčasne žalobcovi nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva. Primerané finančné zadosťučinenie o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR nemožno stotožniť s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. alebo s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Primerané finančné zadosťučinenie znamená zadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a vo výške, ktorá je primeraná. Primerané finančné zadosťučinenie nie je zhodné s odškodnením, resp. úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Vznik právne významného dôvodu na odškodnenie, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú Ústavný súd Sr ako orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť orgánu verejnej moci, ktorý v svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavného práva. Ústava SR neodkazuje poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia na podmienky určené zákonom. Ústavný súd ST môže účastníkovi konania o sťažnosti priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3, ale nemôže mu priznať odškodné z dôvodu zodpovednosti za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov. Práve takéto odškodnenie za porušenie procesných predpisov je predmetom tohto konania, v ktorom si žalobca uplatňuje úhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákon, pričom tak realizuje svoje základné právo zaručené čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. V žiadnom konaní pred súdom doposiaľ nebolo rozhodované o odškodnení žalobcu za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a k zániku práva na uplatnenie poplatkov z omeškania žalobca uviedol, že opisovaný nesprávny úradný postup bol sprevádzaný mediálnou kampaňou. V kampani bol žalobca vykresľovaný ako "výpalník" uskutočňujúci vymáhačské aktivity, tj. ako niekto kto v rozpore so zákonom a bez právneho nároku násilne núti ľudí platiť. Žalobca bol označený za klamára a vydierača, ktorý podvádza ľudí aj celú spoločnosť. Uvedená kampaň, ktorá bola potvrdená a podporená nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu v podobe nelegálneho odmietnutia legitímnych podaní žalobcu, výrazne poškodila povesť a dobré meno žalobcu. Opisované zásahy do dobrého mena a povesti žalobcu sú dokumentované aj prostredníctvom súdneho konania, ktoré bolo na návrh žalobcu vedené pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 6C/136/07. V danom konaní súd rozhodoval o ochrane dobrého mena a povesti žalobcu voči zásahom, ktoré svojimi reportážami vyvolala Slovenská televízia, a.s. Súd v konaní rozhodol v prospech žalobcu a uložil Slovenskej televízii, a.s. povinnosť poskytnúť mu finančnú satisfakciu za zásahy spôsobené šírením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácii. Odmietnutie podaní zo strany okresného súdu vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u akcionárov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Tento nesprávny úradný postup spôsobil zánik podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik jeho podnikateľských plánov. Vzhľadom na okolnosti prípadu, mieru intenzity zásahov, spôsob akým zásahy boli uskutočnené a fakt, že žalobca sa ocitol v nastolenej situácii bez vlastného pričinenia a viny, tvrdí, že len konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Je spravodlivé priznať žalobcovi aj náhradu nepeňažnej škody, ktorá podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím aj na povahu veci a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv žalobcu považuje za primeranú v sume 660 Eur za každé jednotlivé porušenie práva.
17. Na pojednávaní dňa 27.05.2016 žalobca uviedol, že na podanou návrhu trvá a žiada súd, aby rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov sumu 9 037,71 Eur, na príslušenstve tvorenej sumou poplatkov z omeškania 31 050 255, 59 Eur a na príslušenstve tvorenej sumou nákladov tvorenej z uplatnením istiny sumu 73 863,51 Eura a zároveň zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 747 780 Eur a nahradiť trovy súdneho konania. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 31.10.2011, v ktorom poukazuje na to, že žalobca nepreukázal vznik škody ani tú skutočnosť, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín. V písomnom vyjadrení žalovaný uvádza, že Okresný súd Trenčín všetky návrhy zapísal, a aj o nich rozhodoval. Z toho dôvodu žalobcovi nemohla vzniknúť škoda ani nemajetková ujma, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Žalovaný trvá na to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.
18. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s obsahom listinných dôkazov, a to návrh na začatie konania zo dňa 14.07.2010, listiny založené do spisu spolu s návrhom- Nález ÚS SR II. ÚS 67/08-127, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.11.2009 doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 02.12.2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.10.2008 č. k. 7C/144/2006-326, právoplatný dňa 05.11.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15.07.2005, realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15.07.2005, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005 uzavretá medzi postupcom Slovenský rozhlas a postupníkom BSP Lawyer Partners a.s., DVD obsahujúce komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie súdneho konania, návrh žalovanej na spojenie veci 5C/158/2010 a 26C/124/2010, vyjadrenie žalovanej zo dňa 31.10.2011, písomné stanovisko právneho zástupcu žalobcu doručené súdu dňa 03.07.2012, podanie zo dňa 03.07.2012 upozornenie na judiciálnu činnosť Ústavného súdu, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26C 124/2010-182 zo dňa 10.01.2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.09.2013 č. k. 5Co/281/2013-220, uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2014 č. k. 26C 124/2010-235, ktorým bolo konanie zastavené, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015 č. k. 10Co/66/2015-250, právoplatné dňa 23.04.2015, z podania žalobcu doručeného súdu dňa 09.03.2016, stanovisko Ing. Jozef Kaffka, riaditeľ správy súdu Najvyšší súd SR Spr 213/2012 zo dňa 01.03.2012, a oboznámením sa s ostaným obsahom súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 19. Žalobca dňa 24.07.2006 doručil Okresnému súdu Trenčín žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty , návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Trenčín zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie žalobcu reagoval Okresný súd Trenčín listom v ktorom uviedol, že v prílohe žalobcovi vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty, keďže Okresný súd Trenčín nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou. Na základe sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 67/08-127 zo dňa 14.10.2008 rozhodol tak, že Okresný súd Trenčín porušil základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 24.júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Trenčín konať vo veci podania žalobcu z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Okresnému súdu Trenčín uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 14 898,80 Sk (494,55 eur) a sťažnosti žalobcu vo zvyšnej časti nevyhovel. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade došlo postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľa - žalobcu z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, doručeného okresnému súdu 26. júla 2006, k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd vzhľadom k tomu, že vyslovil porušenie základného práva žalobcu bolo v záujme ochrany jeho práv , aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv žalobcu a preto ústavný súd vydal príkaz okresnému súdu, aby vo veci podania žalobcu z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosťou okresného súdu bolo opätovne sa zaoberať podaním žalobcu z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných právnych predpisov ustanovené Občianskym súdnym poriadkom, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Vo veci žalobcom uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd uviedol, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípade považoval samotné deklarovanie porušenia označených práv ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal, ktorým sa garantuje, že práva uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú žalobcovi zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv žalobcu. Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred porušením označených práv žalobcu, čo mu umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v žalobnom návrhu- podaní z 24. júla 2006, čím sa zároveň naplní účel, ktorý žalobca sledoval podaním ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv žalobcu potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie a preto v tejto časti návrhu nevyhovel.
20. Predložený listinný dôkaz označený ako Znalecký posudok č. 01/2009 súd vyhodnotil ako irelevantný. 21. Zo stanoviska T., riaditeľa správy súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zn. Spr213/2012 zo dňa 1. marca 2012 okrem iného vyplýva, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo systémového dátumu servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi. Systém elektronickej podateľne je uzavretým a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné ľubovoľne určovať, či meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej podateľne nie je možná.
22. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.10.2016 zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyhotovením znaleckého posudku Ekonomickou univerzitou. 23. Podľa § 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 25. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 26. Podľa § 4 ods. 1písmeno a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. 27. Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008. 28. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 30. Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkon verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
31. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
32. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
33. Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
34. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
35. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
36. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
37. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní dôvodnosti predmetu žaloby. V konaní nebola preukázaná výška škody, ktorá by nebola preukázaná ani navrhovaným znaleckým dokazovaním. Žalobca zároveň nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd žalobu zamietol.
38. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V tomto konaní žalobca považoval za nesprávny úradný postup Okresného súdu Trenčín, ktorý neprijal podania žalobcu - návrhy na vydanie platobných rozkazov uskutočnené elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené Okresnému súdu Trenčín dňa 24.07.2006. Žalobca spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh Okresnému súdu Trenčín zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Žalobca návrhy na vydanie platobných rozkazov podal v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého podanie na súd možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Okresný súd Trenčín oznámil listom žalobcovi, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise, a preto žalobcovi vracia elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 67/08-127 zo dňa 14.10.2008 rozhodol, že Okresný súd Trenčín porušil základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 24.júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Trenčín konať vo veci podania žalobcu z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Okresnému súdu Trenčín uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 14 898,80 Sk (494,55 eur) a sťažnosti žalobcu vo zvyšnej časti nevyhovel.
39. Súd vykonaným dokazovaním a so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Trenčín došlo neprijatím návrhov žalobcu uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.07.2006 k neprávnemu úradnému postupu, a že žalobca ním vytýkaný nesprávny úradný postup preukázal.
40. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní vzniku ním uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal.
41. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkove ja nemajetkovej ujmy. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany okresného súdu tak by k vzniku škody nedošlo. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu Trenčín nebol v príčinnej súvislosti s žalobcom uplatnenou náhradou škody. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepreukázal všetky zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy na základe čoho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní , ale úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.