Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-49-2016.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú E. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov T. N., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava a M. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Bratislava, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloletá E. N., nar. XX.X.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaväzuje platiť na maloletú E. výživné vo výške 100,- Euro mesačne, ktorú sumu bude platiť poštovou poukážkou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.10.2016. Zameškané výživné nevzniklo. Styk otca s maloletou E. je neobmedzený. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2016 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej E., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo s otcom maloletej uzavrela dňa 2 27P/49/2016 XX.XX.XXXX s otcom dieťaťa však nežije v spoločnej domácnosti od novembra 2008. Otec prispieval na výživné svojej dcéry len do februára 2009, v nasledujúcom období však výživné už neplatil. Vzhľadom k tomu, že matka nie je schopná zabezpečiť odôvodnené potreby svojej dcéry E. iba z vlastných príjmov navrhla, aby súd určil otcovi výživné počnúc 01.01.2016. 2.Podľa 118 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd prihliadol na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 03.10.2016 v ktorom súhlasil, aby súd vo veci rozhodol aj bez jeho prítomnosti a chválil rodičovskú dohodou, na základe ktorej bude maloletá E. N., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaväzuje platiť výživné vo výške 100,- Euro mesačne, poštovou poukážkou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.10.2016. Zameškané výživné nevzniklo. Styk otca s maloletou E. je neobmedzený. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom rodného listu mal. E., potvrdeniami o príjme jeho rodičov, rodičovskej dohody ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Maloletá E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Jej rodičia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom v Jelke. Maloletá navštevuje súkromnú strednú odbornú školu zameranú
na manažment. Matka jej platí školné vo výške 70,- Euro ročne. Na krúžky momentálne nechodí, zdravotné problémy doposiaľ nemala. 5. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v roku 2008 ukončili manželské spolužitie, ktoré doposiaľ neobnovili. Otec platil na svoju dcéru nepravidelne, rôzne sumy niekedy 50,- niekedy 20,- Euro avšak nie každý mesiac. Okrem maloletej E. iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka maloletej je živnostníčka v oblasti upratovacích prác, iný zdroj príjmu nemá. Z obsahu daňového priznania súd zistil, že jej príjmy z podnikateľskej činnosti predstavujú za rok 2015 8 263,- Euro a výdavky vo výške 3 305,- Euro. 6. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava súd zistil, že otec maloletej je na invalidnom dôchodku s výškou invalidného dôchodku 491, 80 Euro mesačne. 7. Rodičia maloletého dieťaťa predložili súdu rodičovskú dohodu, na základe ktorej žiadali, aby bola maloletá E. N., nar. XX.X.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť na maloletú E. výživné vo výške 100,- Euro mesačne, ktorú sumu bude platiť poštovou poukážkou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 15.10.2016. Zameškané výživné nevzniklo. Styk otca s maloletou E. je neobmedzený. 8. Právny zástupca matky navrhol schváliť rodičovskú dohodu. Uviedol, že podľa ich vedomostí otec maloletej E. iné vyživovacie povinnosti nemá a okrem invalidného dôchodku nemá iný zdroj príjmu. 9. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa navrhla schváliť rodičovskú dohodou, aj keď výživné ktoré rodičia dieťaťa dohodli považovala za pomerne nízke, avšak za danej situácie primerané. 3 27P/49/2016 10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
4
27P/49/2016
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä, aby na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 11.Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Na znak súhlasu opatrili dňa 03.10.2016 rodičovskú dohodu vlastnoručnými podpismi, pravosť ktorých bola overená na notárskom úrade notárky JUDr. Luciany Rebrovej, PhD. so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave. Vzhľadom na to, že je v záujme maloletého dieťaťa vytvoriť stabilitu budúceho výchovného prostredia, na ktorom spôsobe sa zhodli obaja rodičia má súd za to, že je na mieste navrhovanú rodičovskú dohodu schváliť. Výška výživného na maloleté dieťa odzrkadľuje potreby dieťaťa ako aj príjmy, výdavky, majetkové pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov. Súd mal preukázané, že výdavky na mal. Teréziu spočívajú v zabezpečení jej bežných potrieb na bývanie, stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a nakoľko navštevuje súkromnú strednú odbornú školu zameranú na manažment vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd pri určení výšky výživného prihliadal na aktuálnu situáciu otca, ohľadom ktorého mal preukázané, že je na invalidnom dôchodku s výškou invalidného dôchodku 491, 80 Euro mesačne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prvoradou povinnosťou rodiča je jeho vyživovacia povinnosť voči svojmu dieťaťu. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku schválenia dohody rodičov odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP). Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave (§ 357 písm. m) CSP).
5
27P/49/2016
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.