Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/54/2016

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. M., F.. XX. XX. XXXX, bytom 038 04 Bystrička č. 503, v konaní o zaplatenie 401,12 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 133,80 € a úrok z omeškania 5,15 % ročne z tejto sumy od 19.8.2015 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená 16. 02. 2016, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh, ktorý vznikol nepovoleným prečerpaním na jeho bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca svoj nárok preukázal zmluvou o poskytnutí bankových produktov a služieb a výpisom z účtu žalovaného k 18. 08. 2015, ktorý neobsahuje špecifikáciu uplatnenej pohľadávky. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor.

2. Žalovaný namietal, že v rozhodujúcom období na svojom účte nevykonával žiadne úkony, nevyberal zo svojho účtu finančné prostriedky a nerealizoval žiadne platby. Uviedol, že povolenie na prečerpanie na osobnom účte nežiadal a preto mu dlh vzniknúť z tohto dôvodu nemohol. Žalovaný uviedol, že uplatnený sankčný úrok vo výške 28% považuje za neoprávnený a navyše je aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného účtovanie takého vysokého úroku je neetické a amorálne. Žalovaný nesúhlasil ani s uplatnením položky 30 € za upomienku, ktorá bola odoslaná žalobcom na jeho adresu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a to v neprítomnosti žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil až dodatočne po pojednávaní, avšak vážny dôvod svojej neúčasti neuviedol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Sporové strany uzatvorili dňa 19. 02. 2010 Zmluvu pri poskytovaní bankových služieb a produktov. Na základe tejto zmluvy zriadil žalobca v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V bode 4 tejto zmluvy povolené prečerpanie na bežnom účte žalovaného dohodnuté nebolo. Účastníci sa vzájomne dohodli na poskytovaní balíka služieb v rozsahu Balík výhoda 50 a žalovanému bola vydaná aj platobná karta s dohodnutým denným limitom 1 300 €. Na bežnom účte žalovaného bol ku dňu 28. 06. 2013 vykázaný zostatok 0,63 €. Odvtedy na tomto účte neboli zo strany žalovaného vykázané žiadne kreditné, ani debetné položky. Dohodnuté poplatky za služby „MC Gold“ vo výške 3,50 € mesačne a poplatok za vykonávanie služby „balík služieb výhoda 50“ za 3,99 € mesačne si žaloba aj naďalej uplatňoval, pretože žalovaný o zrušenie účtu nepožiadal. Nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov za služby poskytované v súvislosti s vedením bežného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX žalobca preukázal výpisom zo sporného účtu a to v celkovej výške 133,80 €. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za tieto služby, ktoré boli žalovanému poskytnuté a to vo výške 133,80 € súd priznal a odporcu zaviazal, aby túto sumu zaplatil do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti o zaplatenie 267,32 € súd nárok žalobovi nepriznal a žalobu zamietol (401,12 € - 133,80 €). Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, z akých čiastkových pohľadávok uplatnená suma vo výške 401,12 € pozostáva. V rámci celkove uplatnenej sumy 401,12 € si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov. Z výpisov z bežného účtu, ktoré žalobca predložil, nie je jasné, o aké úroky sa jedná. Pravdepodobne sa jedná o úroky z omeškania, ktoré žalobca preukázal výpisom z úrokových sadzieb produktov účinných od 01. 11. 2015. Podľa tohto výpisu bola s účinnosťou od 01. 11. 2015 stanovená úroková sadzba vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy. Predložený výpis úrokových sadzieb sa však netýka služieb poskytovaných do 01. 11. 2015. Nie je teda jasné, z akej sumy a za aké obdobie sú uplatnené úroky z omeškania. V rámci celkove uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie poplatku za vedenie exekúcie a to vo výške 5 € a to za každý mesiac od 30. 11. 2013. Žalobca nijakým spôsobom nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie exekúcie nevysvetlil, ani nepreukázal a preto mu súd tento nárok priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol. V rámci celkove uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie upomienok. Žalobca od žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, požadoval, aby mu zaplatil za upomienku sumu 30 €, pričom cena poštovného za zaslané písomnosti je 0,45 centov.

4. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravných záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na citované ustanovenia súd žalobcovi nárok na zaplatenie upomienok priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol.

Zasielanie upomienok bolo vykonávané žalobcom v rámci predmetu svojej činnosti, ktorým je okrem iného aj vedenie bežných účtov pre spotrebiteľov. Takéto plnenie v skutočnosti žalovanému poskytnuté nebolo. Zasielanie upomienok nie je možné považovať za službu, ktorá bola reálne žalovanému poskytnutá a slúži záujmom žalobcu. Aj z tohto dôvodu súd nárok žalobcu, ktorým žiadal o zaplatenie ceny za zasielanie upomienok, priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol.

Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,15 % ročne z priznanej sumy 133,80 € od 19. 08. 2015 až do zaplatenia. Úrok z omeškania za oneskorené platenie poplatkov za vedenie bežného účtu súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca rozhodol o ukončení poskytovania služieb na bežnom účte žalobcu dňom 18. 08. 2015 a od nasledujúceho dňa, teda od 19. 08. 2015 si uplatnil právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 28% ročne. Žalobca si svojvoľne nemôže účtovať úrok z omeškania, pretože Nariadenie vlády záväzným spôsobom limituje jeho výšku. Navyše účtovanie úroku z omeškania vo výške, ktorá päťnásobne prevyšuje zákonnú výšku úroku z omeškania, je krajne nemorálne a neslušné. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý prevyšuje zákonný úrok z omeškania, zamietol. Súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal z uplatnenej sumy 401,12 €, ale len z priznanej sumy 133,80 €.

Podľa Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch uvedenie ročnej úrokovej sadzby je zákonnou náležitosťou takejto zmluvy (§ 4 ods 2 písm.h) a podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, považuje sa zo zákona úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ preukázal výpisom z úrokových sadzieb produktov účinných od 01. 11. 2015 skutočnosť, že v prípade úverov čerpaných spôsobom nepovoleného prečerpania na bežnom účte, bola stanovená sadzba 28 % ročne z dlžnej sumy. Táto úroková sadzba sa však netýka produktov poskytovaných od 01. 11. 2015.

Podaním zo dňa 26. 08. 2013 žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil nepovolený debetný zostatok na jeho bežnom účte, ktorý v tom čase predstavoval 55,43 € a bol vyčíslený ku dňu 31. 08. 2013. Celkovú výšku uplatneného dlhu 401,12 € žalobca preukázal výpisom z účtu ku dňu 18. 08. 2015. Tento nárok však nie je špecifikovaný a nie je jasné, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Na základe podrobného výpisu zo sporného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že uplatnená pohľadávka pozostáva z mesačných poplatkov za službu MC Gold 3,50 € a za službu Balík služieb výhoda 50 - 3,99 € mesačne a opakovane aj účtovanie poplatku za vedenie exekúcie vo výške 5 € a to každý mesiac od 30. 11. 2013. Výpisy z účtu obsahujú aj položku úroky, z týchto dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu (dohodnutý poplatok za službu MC Gold a dohodnutý poplatok za balík služieb výhoda 50) súd žalobcovi priznal a to v celkovej sume 133,80 € a túto sumu je žalovaný zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 19. 08. 2015 až do zaplatenia. Úrok z omeškania za oneskorené platenie poplatkov za vedenie bežného účtu súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca rozhodol o ukončení poskytovania služieb na bežnom účte žalobcu dňom 18. 08. 2015 a od nasledujúceho dňa, teda od 19. 08. 2015 si uplatnil právo na zaplatenie sankčného úroku vo výške 28 % ročne z celkovej dlžnej sumy 401,12 €. Súd žalobcovi priznal len zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy 133,80 €. Vo zvyšujúcej časti súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku zamietol. Žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z omeškania 28% ročne zo sumy 401,12 €. Z výpisov z bežného účtu žalovaného bolo zistené, že viaceré položky, ktoré sú súčasťou celkovej uplatnenej sumy 401,12 €, sú uplatnené neoprávnene, alebo bez právneho dôvodu. Jedná sa napríklad o uplatnenie poplatku za upomienku vo výške 15 € a poplatok za výzvu na zaplatenie dlhu vo výške 30 €. Zasielanie upomienok bolo vykonávané v rámci predmetu činnosti žalobcu, ktorým je poskytovanie a správa úverov a v skutočnosti žalovanému poskytnuté nebolo. Zasielanie upomienok nie je možné považovať za službu, ktorá bola reálne žalovanému poskytnutá a slúži záujmom žalovaného. Požadovať od spotrebiteľa, aby za upomienku zaplatil 30 € je v rozpore so zásadami slušnosti a morálky (§ 39 Občianskeho zákonníka). Cena poštovného za zaslanie písomnosti je 0,45 centov. Z týchto dôvodov súd nárok v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky nepriznal. Žalobca v rámci celkovej žalovanej sumy 401,12 € uplatnil aj právo na zaplatenie poplatku za vedenie exekúcie. Tento nárok žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, ani nepreukázal.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.