Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, W., proti žalovanej H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 5, U., t. č. T. XX, U., zast. JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia nehnuteľností v podiele 1/2-ice k nehnuteľnostiam v k. ú. W., okres W., obec W., zapísané na LV č. XXXX paarc. reg. „C“ - parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, 2408 záhrady o výmere 602 m2, dom č. s. XXXX na parc. č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti daroval žalovanej, túto vyzval na vrátenie dar, nakoľko sa viac ako 5 rokov o ňu ani menžleku nestará, ani pri varení a opraní. Priateľ žalovanej D. X. jej to zakázal. Nehnuteľnosti daroval svojím deťom, lebo mal za to, že na starobu sa o neho dcéra postará, čo ona odmieta, lebo neakceptujú jej priateľa p. X., ktorý je zadlžený voči štátu aj iným osobám, žalovaná je pod jeho vplyvom, p. X. narušil i vzťahy žalovanej s vlastnou dcérou. Manželka raz odpadla, mala vysoký tlak a keď dcére zavolal, prišla, mala zostať na tri dni, odmietla však hovoriť o vrátení daru a priateľ p. X. prišiel pre ňu a odišla. Žalovanú jej priateľ vodí po vyšetreniach, aby ju pozbavil spôsobilosti na právne úkony a mohol nakladať s jej majetkom. Naviedol ju na úver 100.000 Sk, žalobcovi dlhuje 500 eur, vydieral dcéru žalovanej, že ak nedá súhlas k predaju bytu na W. č. X v U., podá v mene dcéry trestné oznámenie, čo aj urobil, žalovaná požičala dcére 95.000 eur, ktoré malo byť ako bremeno v prospech žalovanej, p. X. ju ale nútil k predaju.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd určil že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. W., LV XXXX, parc.XXXX, XXXX, a dom č.s. XXXX v jednej polovici. Nehnuteľnosť zdedil po mojich rodičoch, o týchto sa postaral, teda nehnuteľnosť dal deťom, v zmluve nie je vecné bremeno ani osobný záväzok, že sa o neho postarajú, ale mal to tak, že sa o neho postarať majú, ako on o rodičov. Syn zomrel. Pokiaľ žil, svoj podiel daroval S. Y., dcére žalovanej. Žalovanú vyzval na vrátenie daru, pretože žije s človekom, ktorý je zadĺžený. S manželkou sú schopní sa o seba starať, manželka má zdravotné problémy, chodí s barlami, majú problémy s varením, praním, vnučka S. býva v U.. Chodí k nim každý týždeň, resp. dva. Žalovaná ich nenavštevuje po dobu 7 rokov, za tento čas bola u nich raz alebo dvakrát, a to na pohrebe syna. Pokiaľ nemala žalovaná vzťah s pánom X., riadne sa o nich

starala a navštevovala ich. Keď začala mať vzťah s pánom X., vytkla jej to vnučka aj on, lebo zistili, že je zadĺžený. Tento im obmedzil aj styk s dcérou. Nemohla im ani telefonovať. Vie o tom, že dcéra má zdravotné problémy. Ale to je preto, že pán X. ju vozil k lekárom, aby jej dokázal, že nie je schopná ničoho. Vie, že žalovaná s manželku telefonuje. Dôvodom, pre ktorý žiada vrátiť dar, je to, že sa dcéra o nich nestará, to že má známosť s pánom X. a žalovaná vlastní tri nehnuteľnosti a hrozí, že o ne príde. Žalovaná povedala, že pánovi X. dá všetko, lebo on sa stará. Ako dôkaz žiada pribrať do konania súdneho znalca, za účelom vyšetrenia duševného stavu žalovanej. Žalovaná mu oznámila telefonicky, že na pojednávanie príde, ale znovu ju pán X. zmanipuloval a neprišla. Pán X. rozbil rodinné vzťahy medzi ním, vnučkou, dcérou žalovanej a žalovanou. Dovtedy vnučke zaplatila svadbu, oslavovala s ňou narodeniny. Pán X. je manipulátor. A potom povedala žalovaná svojej dcére, že ju mohla hodiť do kontajnera.

4.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že popiera pravdivosť tvrdení žalobcu, sám žalobca uznal, že si telefonuje žalovaná s matkou. Skutočnosť, že netelefonuje s otcom, je vydokladovaná lekárskymi potvrdeniami, s ktorých vyplýva, že každý rozhovor s otcom končí depresívnym záchvatom žalovanej, teda nie je vhodná jej komunikácia s otcom, vzhľadom na jej zdravotný stav. Samotná skutočnosť, že častejšie nenavštevuje žalobcu je daná tým, že žalobca jej vyhovára styk s priateľom s pánom X. a tento vzťah motivuje žalobcu k tomu, že nalieha na vrátenie daru. Je to správanie žalobcu, na ktoré žalovaná iba reaguje. A nechce si zhoršovať svoj zdravotný stav. Výhrady, ktoré má žalobca voči pánovi X. sú neopodstatnené, z dôvodu, že žalovaná už v čase, keď mal vytvárať dlhy a chcel ju pripraviť o majetok, poskytla peniaze nie jemu, ale svojej dcére, a to 95.000 eur. Práve žalobca garantoval vrátenie peňazí, resp. že namiesto vrátenia peňazí prevedie na žalovanú byt v U.. Nič z toho sa nestalo, a chceli jej dať iba vecné bremeno bývania v byte. Žalovaná má aj garsónku v U., ktorú by mohla, ak by chcela, previesť na pána X.. A to neurobila. Dôvod udávaný žalobcom nie je daný. Pokiaľ žalobca udáva, že vzťahy sú narušené 7 rokov a po tú dobu žiada vrátenie daru, jeho nárok by bol premlčaný. Žalobu považuje za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy, nemá na čo reagovať. V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že o rodičov sa starala, kým vládala, zdravotný stav jej to v súčasnosti nedovoľuje. Niekoľkokrát týždenne volá s matkou a ak je doma žalobca, zoberie telefón, kričí na ňu a musí vyhľadať psychiatra. Za p. X. nikdy nevyrovnávala dlhy. Nie je pravdou, že je pod vplyvom p. X., psychický nátlak na ňu vyvíja žalobca aj dcéra, obviňujú a ohovárajú jej priateľa. V r. 2014 po telefonáte so žalobcom, kedy bol mimoriadne hrubý, psychicky skolabovala a musela navštíviť pohotovosť. Priateľ na následky jeho konania otca telefonicky upozornil, psychiatrička jej odporučila prerušiť telefonický kontakt so žalobcom, vo februári po telefonáte mala podozrenie na epilepsiu. Keď matka odpadla, priateľ ju za ňou zaviezol, ale žalobca bol agresívny, zaútočil na ňu slovne, takmer sa psychicky zrútila a musel prísť pre ňu priateľ. Žalobca je predpojatý k priateľovi, neinformovaný.

5. Žalovaná predložila súdu lekárske správy o úzkostno depresívnych stavoch / v dôsledku ochorenia je na invalidnom dôchodku/, ochorení chrbtice, potvrdenie psychiatra MUDr. R., že z dôvodu stresových situácií s otcom /žalobcom/ máva depresívne stavy, spí iba po liekoch, masívny problém pretrváva, už pri zvonení telefónu má strach.

6. Darovacou zmluvou zo dňa 17. 1. 1980 daroval žalobca žalovanej a jej bratovi H. M. /ktorý medzičasom zomrel, počas života svoj podiel daroval dcére žalovanej/ každému v 1/2-ici nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, obdarovaní boli obaja maloletí a boli zastúpení matkou. V zmluve nie je zriadené vecné bremeno ani obsiahnutý osobný záväzok obdarovaných. Títo dňa 7. 3. 1983 podpísali čestné prehlásenie, ktorým súhlasia s užívacím právom do smrti v dome včetne záhrady v W., X. 1, LV č. 3508 pre otca /žalobcu/ ako darcu a jeho manželky.

7. Žalobca listom zo dňa 1. 6. 2014 vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu, že sa nevráti k rodičom, so žiadosťou, aby sa vrátila a nech sa jej druh vráti k svojej rodine - ak by si garsonku ako babke povedala darovala niekomu, aby si spomenula, že bratovi úradne potvrdila, že ak sa raz pominú sa o neho v tejto garsonke postará, čo na tú dobu bolo kresťanské rozhodnutie.... Opakovane vyzýval žalovanú listami zo dňa 4. 5. 2015, 2. 6. 2015. Žalobca sa vrátenia daru /nie určenia vlastníctva/ domáhal už podaním doručeným tunajšiemu súdu 11. 8. 2015 v konaní 14C 368/2015, ktoré bolo Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2. 12: 2015 č. k. 14C 368/2015-22, právoplatným dňom 5. 1. 2016, odmietnuté.

8.Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darcovi vzniká v zmysle citovaného ustanovenia zákona právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pojem dobré mravy je obsiahnutý v ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Rozpor s dobrými mravmi nastáva vtedy, ak sa účastník správa tak, že narúša základné spoločenské pravidlá a uznávané normy vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ak darca uplatní svoje právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje v trojročnej lehote a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 O. z. Negatívne správanie obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Do akej miery darca svoje právo využíva, v akom rozsahu bude využívať dohodnuté nároky vyplývajúce zo zmluvy i prípadné vecné bremeno záleží od neho. Jeho právo však nie je už vlastnícke, preto pri užívaní predmetu daru nemôže svoje právo zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôže sa správať ako vlastník. Je nad rámec oprávnenia darcu zasahovať do vlastníctva obdarovaného bez jeho súhlasu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Ťažko považovať správanie jedného účastníka voči druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. /R61/1997/ Dobré mravy /boni mores/ patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy podľa posúdenia konkrétnych okolností súdu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, a to buď značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. /R88/98/ Negatívne správanie obdarovaného sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Poskytnutie daru nemusí byť nezvratným stavom, zákon dáva možnosť navrátenia veci do pôvodného stavu v prípade preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov značnej alebo sústavnej intenzity.

9.Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Strany majú podľa § 150 povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/, zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie cudzieho práva. Podľa čl. 8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa

čl. 11 os. 4 Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany /teda najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky/ nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, najmú ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného úroku a prostriedky procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v Civilnom sporovom poriadku neprichádza do úvahy.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Rozhodným obdobím pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Všeobecný začiatok premlčacej doby je odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 121 ods. 2 do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 3 Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 156 CSP., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

11.V danom prípade dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom i s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania.

12. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ani po poučení súdu neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu predložil notársku zápisnicu /darovanie nehnuteľností/, čestné prehlásenie o záväzku poskytnúť mu doživotné užívanie nehnuteľnosti /v ktorom mu ani nie je bránené a toto právo využíva/ a písomnú korešpondenciu so žalovanou, vrátane výzvy na vrátenie daru /ktorá obsahovala nie celkom konkrétne dôvody, z hľadiska konkretizácie dôvodov vrátenia daru nebola ani kvalifikovaná, bola zmätočná a zameraná na osobu priateľa žalovanej, resp. kresťanskú povinnosť starostlivosti do budúcnosti/. Jediný dôkaz, ktorý žalobca navrhol, bolo pribratie znalca za účelom posúdenia duševného stavu žalovanej. Súd tento dôkaz zamietol ako nedôvodný, nehospodárny a neúčelný, nakoľko nie sú dané pochybnosti o duševnom stave žalovanej - jej ochorenia a samotná psychiatrická liečba vzhľadom na stanovenú diagnózu neodôvodňujú takýto postup a pre toto konanie by nemalo zásadný význam a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by akékoľvek pochybnosti v tomto smere vzbudzovali. Predmetom konania nebola spornosť právneho úkonu či inej skutočnosti, pre ktorú by duševný stav žalovanej mohol prípadne mať váznam. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, ktoré mali byť dôvodom daru, neprodukoval, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, keď podľa jeho vyjadrenia týmito dôvodmi mali byť vzťah žalovanej s p. Krčulom, jeho zadlženosť a neposkytnutie pomoci /ktorej potrebu nepreukázal/, pričom i za danej situácie je zrejmé vzájomné narušenie vzťahov a za takých okolností by bolo v prípade

vykonávania dokazovania a pokračovania v konaní potrebné skúmať skutočné dôvody narušenia vzťahov. D. bremeno však zásadne spočíva na žalobcovi /až následne v rámci procesnej obrany i na žalovanom, aby jeho tvrdenia a dôkazy vyvrátil, k tomu však bez dôkazov žalobcu nemohlo dôjsť/, tento však neoznačil a nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd v zmysle zásad Civilného sporového poriadku z vlastnej iniciatívy takéto dôkazy nevykonáva bez návrhu. Súd bez označených dôkazov nemohol určiť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Už táto skutočnosť má za následok zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by prípadné vykonávanie dôkazov bolo neúčelné a nehospodárne.

13. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, v dôsledku ktorej súd potom neskúmal dôvody vrátenia daru /v tomto smere žalobca ani neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, vykonávanie dokazovania by vzhľadom na námietku premlčania nebolo v konečnom dôsledku ani hospodárne/. Sám žalobca udáva v žalobe, že žalovaná im neposkytuje opateru viac ako 5 rokov /v priebehu konania sa vyjadril, že tak nerobí 7 rokov/ Žaloba bola podaná 5. 1. 2016. Ak by aj súd zohľadnil prípadné spočívanie lehoty pri podaní nekvalifikovanej žaloby o vrátenie daru v konaní 14C 368/2015 od podania 11. 8. 2015 do právoplatného odmietnutia podania 5. 1. 2016, jedná sa o obdobie necelých 5 mesiacov, nárok je potrebné považovať za premlčaný, nakoľko nepochybne uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Ak by súd vychádzal zo žaloby, keď ako dôvod vrátenia daru /nespomenutý vo výzve na vrátenie daru/ je skutočnosť, že žalovaná žalobcovi a manželke neposkytuje opateru viac ako 5 rokov /v konaní uvedených 7 rokov/, premlčacia lehota začala plynúť najmenej 5 rokov pred podaním žaloby, t. j. v roku 2011 a uplynula najneskôr v r. 2014 /konkrétny dátum zrejme nie je možné určiť/. Ak by aj súd vzal do úvahy prípadné spočívanie lehoty ako bolo uvedené, nepochybne došlo k premlčaniu nároku. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vzniesla námietku premlčania a s touto bolo potrebné sa stotožniť, nakoľko bezpochyby bola žaloba podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, keď jej počiatok začal plynúť najmenej v r. 2011 a uplynula najneskôr 31. 12. 2014.

14. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

15.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a teda súd jej priznal plnú náhradu trov konania, ich výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).