Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-279-2015.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/279/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o., 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovaným 1) U. K., M.. X. M. XXXX, J. X) J. K., M.. X. P. XXXX, G. Q. L. Q. Q., o zaplatenie sumy 14.410,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. II. 4. Zmluvy o úvere v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné Poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.“ a v čl. III. 7 v znení „Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné Poplatky, a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky na istinu, a to v tomto poradí.“ sú neprijateľné podmienky.
Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.300,20 Eur, úrok vo výške 10,6 % ročne zo sumy 6.101,04 Eur od 12. júla 2010 do 4. júla 2011, a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.300,20 Eur od 5. júla 2011 do zaplatenia, s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných 1) a 2) zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť B. T., M.. XX. N. XXXX, Q. XXX XX Q. Q., U. X, na ktorú bola zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Ro/238/2013-55 zo dňa 11. septembra 2013.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1) a 2) priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania splácať v 50 Eur mesačných splátkach vždy do 20-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo len s jednou splátkou, sa stane splatný celý dlh žalovaných.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS IČO: 42 176 778 n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca uložiť žalovaným zaplatiť mu sumu 14.410,70 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zmluvy o úvere.
2. Súd platobným rozkazom č. k. 10Ro/238/2013-55 zo dňa 11. septembra 2013 žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaní 1) a 2) podali proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom dlh uznali s tým, že vďaka nepriaznivej finančnej situácií ho môžu splácať len po 50 Eur mesačne.
4. B. T., M.. XX. N. XXXX, Q. XXX XX Q. Q., U. XXXX/X, ktorá v konaní vystupovala ako žalovaná 3) podala tiež proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý uznesením č. k. 10Ro/238/2013-148 zo dňa 23. júna 2014 (právoplatným dňa 30. októbra 2015) z dôvodu podania po zákonom stanovenej lehote a dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia je konanie voči žalovanej 3) skončené.
5. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd podľa § 180 CSP za ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, zmluvou o úvere, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, doručenkami, výpisom z bankovej knihy, oznámeniami o postúpení pohľadávok, výpisom z úverového účtu, ako aj ďalšími listinami zo spisu, pričom zistil nasledovné:
6. Žalovaní uzavreli so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 20. mája 2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej im veriteľ poskytol sumu 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), ktorú sa zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne s úrokom 10,6 % ročne v mesačných splátkach po 165,97 Eur (5.000,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20. júna 2005 a poslednej 20. septembra 2012 s poplatkom za správu úveru 1,66 Eur (50 Sk) mesačne a poplatkom za poskytnutie úveru 199,16 Eur (6.000,- Sk). Dňa 2. mája 2005 uzavrel veriteľ s B. T. dohodu o ručení na zabezpečenie úverového vzťahu. Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným listom zo dňa 12. novembra 2010 postúpenie pohľadávky na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, ktorá im neskôr oznámila postúpenie pohľadávky žalobcovi. Oznámenia boli zaslané na adresy uvedené v zmluve. Pretože žalovaní boli v omeškaní s platením, vyzval ich žalobca listom zo dňa 14. júna 2011 uhradiť dlh do 15 dní a upozornil ich na možnosť zosplatnenia. Pretože dlžnú sumu neuhradili, zosplatnil žalobca dlh z úveru listom ku dňu 4. júla 2011. Výzvu i oznámenie o zosplatnení zaslal na adresy žalovaných 1) a 2). Podľa výpisu z úverového účtu poskytol pôvodný veriteľ žalovaným sumu 9.958,18 Eur dňa 20. mája 2005 a žalovaní z úveru uhradili celkom sumu 3.896,48 Eur. 7. Súd posúdil uzavretú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaní ako spotrebitelia podľa § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonali v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Žalobca odvodzuje žalovanú sumu od výpisu z bankovej knihy, táto suma pozostáva z istiny vo výške 12.842,05 Eur, úroku z omeškania z nezaplatených splátok do postúpenia pohľadávky (26. októbra 2010) v sume 1.568,65 Eur, úroku vo výške 11,65 % ročne a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (5. júla 2011) do zaplatenia.
8. Výpočet istiny 12.842,05 Eur žalobca špecifikoval vo vyjadrení zo dňa 6. júna 2016 (č. l. 211 spisu) tak, že táto suma predstavuje skutočne čerpanú istinu (9.958,18 Eur), kapitalizované úroky (3.870,28 Eur) a kapitalizované poplatky (378,41 Eur) do 31. decembra 2008, a kapitalizované úroky (2.447,54 Eur) a kapitalizované poplatky (44,78 Eur) od 1. januára 2009, od ktorých odpočítal úhrady žalovaných započítané na istinu (3.857,14 Eur). Žalobca pripočítal k istine sumu splatných úrokov a poplatkov na základe čl. II. 4. zmluvy o úvere a považuje ich odo dňa ich splatnosti za súčasť istiny. V konečnom dôsledku tak požaduje titulom istiny zaplatenie vyššej sumy ako bola poskytnutá. Zmluvné dojednanie čl. II. 4. zmluvy o úvere je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktorý určuje, čo je príslušenstvom pohľadávky v kogentnom § 121 ods. 3 O.z., a preto nemožno dohodou strán „premeniť“ príslušenstvo pohľadávky na istinu. Úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi na určitú dobu a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj ďalšiu odplatu z odplaty. Rovnako pripočítavaním poplatkov k istine a ich úročením dochádza k plateniu ďalšej odplaty (úroku) z poplatkov, ktoré sami predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa (napríklad za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata v podobe úroku mala platiť. Z hľadiska spotrebiteľského práva ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve pre porušenie generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 O.z., lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, ktorý má dodávateľovi
platiť viac ako mu patrí v zmysle zákona a smeruje k neúmernému zvyšovaniu dlhu spotrebiteľa, ktorý pri opakovom úročení (úroku z úroku) rastie geometrickým radom. Ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je zakázané v zmysle § 54 ods. 1 O.z.. Toto zmluvné ustanovenie účastníci individuálne nedojednali podľa § 53 ods. 3 O.z., lebo išlo o dojednanie, s ktorým sa spotrebitelia síce mali možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohli ovplyvniť jeho obsah, lebo je súčasťou zmluvy o úvere, ktorej text bol vopred predtlačený pôvodným veriteľom. Je vylúčené, aby spotrebiteľ ovplyvnil obsah takto pripravenej zmluvy. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 CSP a nepriznal z neho žalobcovi plnenie. Pôvodný veriteľ má titulom istiny nárok len na zaplatenie skutočne poskytnutej sumy (9.958,18 Eur) zníženej o úhradu žalovaných započítaných na istinu (3.857,14 Eur), t.j. sumy 6.101,04 Eur. Oznámeniami o postúpení pohľadávok má súd preukázané, že súčasným veriteľom zo zmluvy o úvere je žalobca (obdobne rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 210/2001), na ktorého prešiel nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel a vo zvyšku ju zamietol.
9. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 publikované pod číslom R 59/68) patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere úrok len do splatnosti úveru. K tomuto názoru vyjadrenému v rozhodnutí, sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z.. Ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán. Preto možno žalobcovi priznať úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (do 4. júla 2011). Vzhľadom na to súd žalobu zamietol v časti úroku zo sumy 12.842,05 Eur od 5. júla 2011 do zaplatenia. Uvedený úrok vo výške 11,65 % ročne navyše ani nekorešponduje so zmluvou, kde bol úrok vo výške 10,6 % ročne. Kapitalizovaný úrok uplatňovaný žalobcom v rámci istiny v sume 3.870,28 Eur za obdobie do 31. decembra 2008 a v sume 2.447,54 Eur za obdobie od 1. januára 2009 žalobcovi nepatrí, lebo vychádza z nesprávnej výšky istiny (k istine boli v rozpore so zákonom pripočítavané aj úroky a poplatky a tieto ďalej úročené). Žalobca však má nárok na zaplatenie úroku v dohodnutej výške 10,6 % ročne zo sumy istiny odo dňa jej poskytnutia do dňa zosplatnenia úveru. Úrok je však čiastočne premlčaný podľa O.z.. V zmysle § 52 ods. 2 O.z. v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia O.z., aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Ide o stav, keď je rovnaký právny inštitút upravený v O.z. i Obchodnom zákonníku, teda napr. aj o posúdenie premlčania, na čo súd aplikoval ustanovenia O.z. (§ 100 a nasl.) a nie Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl.), napriek tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Premlčacia doba je všeobecná, trojročná, v zmysle § 101 O.z., lebo pre tento prípad zákon inú dĺžku premlčacej doby neustanovuje. Pretože žaloba bola súdu doručená dňa 12. júla 2013, je úrok za obdobie dlhšie ako 3 roky pred týmto dátumom premlčaný. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd na premlčanie v konaniach o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Preto súd priznal žalobcovi len úrok zo obdobie od 12. júla 2010 do 4. júla 2011 zo sumy vyššie upravenej istiny 6.101,04 Eur. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu vykonali žalovaní všetky svoje čiastočné úhrady pred 12. júlom 2010 (poslednú úhradu vykonali dňa 4. júna 2007 v sume 4886,90 Sk), a preto k tomuto dátumu bola aktuálna výška istiny práve 6.101,04 Eur s tým, že táto suma sa už neznížila.
10. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 1.568,65 Eur vypočítaný k 26. októbru 2010 a zo sumy 12.842,05 Eur od 5. júla 2011 do zaplatenia. V špecifikácii (č. l. 209- 210 spisu) uviedol, že v zmysle čl. III. 7. zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania určuje pôvodný veriteľ zverejnením, ktorú určil odo dňa 14. januára 2009 na výšku 26,40 % ročne a od 15. januára 2009 na výšku 8 % ročne, a na základe tejto sadzby vypočítal dlžnú sumu úroku z omeškania. Toto ustanovenie zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Výška úrokov z omeškania je ustanovená O.z. v § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemožno meniť dohodou strán. Ak je v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania, ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa zakázané podľa § 54 ods. 1 O.z. Zároveň toto ustanovenie porušuje generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 O.z., lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keďže výšku úroku z omeškania určuje výlučne dodávateľ svojim rozhodnutím a spotrebiteľ nemá možnosť ju ovplyvniť. Toto zmluvné
ustanovenie nebolo účastníkmi individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 3 O.z., pretože je taktiež súčasťou predtlačenej zmluvy, na čo súd poukázal vyššie. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 CSP. Žalobcovi tak nepatrí úrok z omeškania ako si ho vyčíslil v žalobe, ale má nárok na zaplatenie len zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru a aj to len z výšky priznanej istiny 6.101,04 Eur. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol.
11. Žalobca si v rámci istiny uplatnil aj poplatky v sume 378,41 Eur a 44,78 Eur (špecifikované na č. l. 208-209 spisu). V prípade poplatkov za vedenie úverového účtu v sume 1,66 Eur, 1,99 Eur a 2,99 Eur ide o neprijateľnú podmienku, ktorá bola prvýkrát vyjadrená v rozhodnutí NS SRN sp. zn. XI ZR 388/2010 i Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe dňa 3. mája 2011 (sp zn. 17 U 192/10). Neprijateľnosť tohto zmluvného ustanovenia spočíva v tom, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Vedenie úverového účtu žalovaných je len evidenciou dodávateľa o jednotlivých splátkach úveru, a poskytuje mu len akúsi databázu platieb spotrebiteľa pre vlastné záujmy dodávateľa. V tomto prípade nejde o zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, kde protislužbou pre spotrebiteľa je samotné vedenie účtu, keď sa platby spotrebiteľa priamo účtujú v prospech dodávateľa a nejde o ich ukladanie na účet, a teda spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť dispozície s týmto účtom, prípadne ani možnosť si účet zrušiť. Preto žalobcovi tento poplatok nepatrí. Patrí mu však v zmluve dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru v sume 199,16 Eur. Žalobca tiež uviedol, že žalovaní boli povinní platiť aj iné poplatky ktoré neboli určené v zmluve, ale v sadzobníku (napr. za upomienky). Na týchto poplatkoch sa však pôvodný veriteľ so žalovanými nedohodol, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.
12. Keďže podľa čl. III. 12. zmluvy sa žalovaní 1) a 2) zaviazali splniť záväzok zo zmluvy o úvere ako spoludlžníci spoločne a nerozdielne, uložil im súd zaplatiť priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania uvedeným spôsobom. Pretože v konaní už bola na plnenie z tejto úverovej zmluvy platobným rozkazom č. k. 10Ro/238/2013-55 zo dňa 11. septembra 2013 právoplatne zaviazaná aj B. T. ako ručiteľka (ide o rovnakú povinnosť ako súd uložil žalovaným), vyslovil súd, že plnením žalovaných zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť B. T..
13. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaných o splátky. Podľa lustrácie v katastri nehnuteľností nevlastnia žiadne nehnuteľnosti a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nemá žalovaný 1) žiaden príjem a žalovaná 2) príjem cca. 50 Eur brutto mesačne. Preto má súd za to, že ich pomery odôvodňujú priznanie plnenie v splátkach v navrhnutej výške po 50 Eur mesačne v súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal súd žiadnej zo strán náhradu trov konania. Žalobca požadoval istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky v kapitalizovanej sume spolu 14.410,70 Eur, súd mu priznal titulom istiny sumu 6.101,04 Eur, titulom úroku 10,6 % ročne zo sumy 6.101,04 Eur od 12. júla 2010 do 4. júla 2011 (čo predstavuje sumu 632,54 Eur), titulom poplatku sumu 199,16 Eur, spolu 6.932,74 Eur. Žalobcov úspech tak predstavuje 48,11 %, úspech žalovaných 51,89 %. Žalobca bol úspešný aj s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 5. júla 2011 do zaplatenia, ale súd mu ho priznal len zo sumy 6.300,20 Eur namiesto požadovanej sumy 12.842,05 Eur, teda približne v časti 50 %. Preto má súd za to, že pomer úspechu strán v konaní je vyrovnaný.
15. Súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní vystupovalo do 1. júla 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaných, hoci po zmene zákona už v konaní nevystupuje (CSP nepozná vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany). Ak by súd o trovách konania združenia nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípmi právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 1. júlom 2016 a dovtedy mohlo v konaní vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu trov konanie. Zmena zákona, ktorou k 1. júlu 2016 zanikla jeho účasť v konaní, nemôže pôsobiť naň spätne v tom zmysle, že nebude rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Keďže občianske združenie vystupovalo v konaní na strane žalovaných, má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaní. Pretože však súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, nepriznal ju ani občianskemu združeniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.