Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-325-2016.pdf
PDF · 94.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/325/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX, F., zast. JUDr. Janka Vasilová, advokátka so sídlom Kudlovská 1, Humenné, proti povinnému: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. číslo XXX, t. č. F. X, G., o manželské výživné, na odvolanie navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 14. 03. 2016, č. k.: 5 C/113/2014 - 129, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom, treťom a piatom výroku p o t v r d z u j e . II. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 31,50 € z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky mesačne sumou 100 Eur za dobu od 25.07.2014 do 03.01.2015 s tým, že takto určené výživné je povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 20-teho dňa každého mesiaca mesačne predom. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov konania na účet jej právnej zástupkyne 1003,17 Eur. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.07.2014 do 03.01.2015 v sume 532,20 Eur a náhradu trov konania 1003,17 Eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po čiastkach spolu 100 Eur do posledného dňa každého mesiaca od mesiaca nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že neuhradením ktorejkoľvek mesačnej splátky je povinný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom a na náhrade trov konania jedným obnosom v lehote troch dní od omeškania s mesačnou splátkou. Odporca je povinný zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 31,50 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v časti o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu za dobu od 25. 07. 2014 do 03. 01. 2015 ďalšou sumou 100 € mesačne zamieta.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia povinnosti prispievať na jej výživu ako manželky 200 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo 14. 01. 2012, pričom toto trvá. Poukázala na § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Jej mesačný príjem predstavuje 200 € rodičovský príspevok, poberá rodinné prídavky 23 € mesačne. Na základe rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 04. 06. 2013, sp. zn.: 10 P/88/2013 bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry 80 € mesačne. Jej príjem je vo výške 303,50 €. Mesačne zaplatí nájomné 140,09 €, 37 € poplatky spojené s užívaním bytu, za káblovú televíziu, telefón mesačne 20,50 €, zostane jej 105,50 € mesačne. Od januára 2013 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti
a je vedené konanie o rozvod manželstva. Odporca je zamestnaný v Anglicku, jeho mesačný príjem predstavuje 1200 € mesačne. 3. Odporca uviedol, že jeho príjem predstavuje 801,47 €, pričom špecifikoval svoje výdavky vo výške 777 € mesačne, pričom mu zostáva suma 24,47 €. 4. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal preukázané, že účastníci konania žili v spoločnej domácnosti v Českej republike do januára roku 2013, navrhovateľka sa potom vrátila na Slovensko, následne odporca, spoločnú domácnosť už neobnovili. Príjem matky mal preukázaný vo výške 199,60 € mesačne, resp. od januára 2014 sumu 203,20 € mesačne, prídavok na dieťa 23,10 € mesačne. Matka s dieťaťom býva v byte vo vlastníctve jej rodičov, ktorí jej pomáhajú. Súd nemal pochybnosti o výške nákladov spojených s pobytom odporcu v Anglicku, ktorý preukázal aj finančné náklady súvisiace s pobytom na Slovensku. Súd mal preukázané, že maloletá bola zverená navrhovateľke do starostlivosti, odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80 € mesačne od 18. 02. 2013, zároveň bol upravený styk maloletej s otcom. Súd mal preukázaný príjem odporcu vo výške 801,47 € z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 12. 09. 2013. Taktiež mal preukázané, že odporca uzavrel zmluvu o pôžičke vo výške 3500 €. Súd aplikoval § 71 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné priznal navrhovateľke od podaného návrhu do zániku manželstva dňom 03. 01. 2015 v súlade s rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 12. 2014, sp. zn.: 19 P/2011/2013. Bolo preukázané, že navrhovateľka nemala samotný zdroj príjmov z pracovnej činnosti, pretože zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletý dieťa. 5. Súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom konštatoval, že odporca pri uzavieraní zmluvy o pôžičke mal vedomosť o príjmových a majetkových pomeroch navrhovateľky, preto mal znížiť výšku mesačných splátok pôžičky. Návrh navrhovateľky považoval za dôvodný, nad rozsah priznanej sumy návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., odporcovi povolil splátky podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keď súd prihliadol na okolnosti, že odporca nebol a nie je sústavne nezamestnaný a s výkonom práce v zahraničí má značné výdavky spojené s cestovaním a pobytom v zahraničí. 6. Proti rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci. Povinný (bývalý manžel) namietal, že konanie malo vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Namietal, že okresný súd nedostatočne spočítal jeho výdavky voči príjmu, pretože zostatok predstavoval len 24,47 € mesačne, nevie, akým prepočtom súd vyrátal jeho povinnosť platiť mesačne 100 € bývalej manželke a 1003,17 € je právničke. Zároveň požiadal o oslobodenie od trov súdneho konania, pretože pracuje len na dohodu, pár dní do mesiaca, jeho priemerná mzda je v rozpätí 100 - 150 €, čo okresný súd nezohľadnil. Taktiež žiadal o oslobodenie od náhrady trov konania pre právničku z vyššie uvedeného dôvodu. Namietal, že bývalá manželka si zobrala právničku, súd nezobral do úvahy, že sa sám zastupuje, aby ušetril. 7. Navrhovateľka v odvolaní namietala inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. ) ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Rozsudok žiadala zmeniť tak, že odporca bude povinný prispievať na jej výživu mesačne 200 € odo 25. 07. 2014 do 03. 01. 2015, nedoplatok na zročnom výživnom za toto obdobie v sume 1066,64 € žiadala zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj trovy konania. 8. Podľa jej názoru súd vec nesprávne právne posúdil, keď síce dospel k záveru o disproporcii v životnej úrovni účastníkov súdneho konania ako manželov, avšak na druhej strane neodôvodnene prihliadal na pôžičku, o existencii ktorej, prípadne výške skutočne požičaných peňazí sú vážne pochybnosti. Odporca ani svedkyňa U. Y. neposkytli súdu žiaden relevantný dôkaz o skutočnom poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi a o výške pôžičky. Z tohto dôvodu výdavky odporcu sú nižšie v sume o 250 €. Zdôraznila, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Ak k požičaniu došlo, okamihom uzatvorenia zmluvy o pôžičke je deň, kedy došlo k poskytnutiu pôžičky, teda v júni 2013, nie ku dňu 15. 01. 2014. Písomná zmluva o pôžičke je preto neplatná pre rozpor s § 657 Občianskeho zákonníka a ako dôkaz nemôže byť použitá na preukázanie existencie pôžičky, jej výšky a doby splácania. Tvrdenie o existencii pôžičky považuje za účelové. V tomto smere odporca neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd nemohol prihliadať pri hodnotení dôkazov na splátky pôžičky vo výške 250 € vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 01. 2014. Pretože súd na toto neprihliadal, ani nevyhodnotil, dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že odporca v čase od 26. 07. 2014 do 02. 01. 2015 splácal pôžičku. Z takto nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu súd odvodil, že odporca nižším určením splátok mohol vytvoriť možnosť prispievať na výživu manželky sumou po 100 €, aj keď odporca od septembra 2014 mal mať pôžičku vrátenú v celom rozsahu. Určené výživné nezodpovedá jej oprávneným potrebám a ani požiadavke rovnakej životnej úrovne manželov zakotvenej v § 71 ods. 1 Zákona o
rodine. Účelovosť konania je zrejmá aj z toho, že nepredložil výpisy zo svojho účtu za celé obdobie, ktorým by preukázal svoj skutočný príjem z výkonu práce v Anglicku. Pokiaľ je odporca tak pracovne vyťažený, ako uvádza, evidentne má dostatočný príjem, z ktorého môže zaplatiť navrhovateľke zročné výživné jednou platbou, nie v splátkach. Súd povolenie splátok v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. vôbec neodôvodnil, čím navrhovateľke odňal právo konať pred súdom. Bolo preukázané, že nemá dostatočný príjem na zabezpečenie svojej výživy. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP okrem výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na súdnom poplatku 31,50 €. Tento výrok odvolací súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Účastníci odvolanie podali pred 01. júlom 2016. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP) ako aj Civilný mimosporový poriadok (CMP). Podľa § 395 ods. 1 CMP platí, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa Civilného mimosporového poriadku s tým, že prihliadol na účinky vyvolané podaním odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením, okrem 4. výroku, ktorý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd riadne vykonal dokazovanie a z neho vyvodil skutkové a právne závery, ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam. Povinný (bývalý manžel) tvrdil, že uzavrel zmluvu o pôžičke, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne. Námietky navrhovateľky v tomto smere nie sú dôvodné. Je nepochybné, že povinný potreboval na cestu do Anglicka určité finančné prostriedky na čas, pokiaľ získa trvalejší príjem. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že ide o notoricky známu skutočnosť. Z ničoho nevyplynulo, ani z tvrdenia navrhovateľky, že by povinný mal mať dostatok finančných prostriedkov na preklenutie tohto obdobia. Námietka platnosti uzavretia písomnej zmluvy nie je rozhodujúca, pretože z konania nevyplynulo, že by mali byť uzavreté dve zmluvy, išlo len o písomné potvrdenie na odporučenie právničky. Súd akceptoval povinnosť žalovaného manžela túto pôžičku vrátiť. Je však pravdou, že súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pričom sa pri rozhodovaní aj ním riadil. Prihliadol na náklady povinného spojené s pobytom v Anglicku, s cestovaním na Slovensko. Závery, ktoré vyvodil súd prvej inštancie, nie sú arbitrárne ani v rozpore so všeobecnými vedomosťami a znalosťami. Pre to, aby mohol dosahovať príjem, musel vynaložiť neprimerané prostriedky, ktoré bolo potrebné zohľadniť. Nie je zrejmé, aký relevantný dôkaz žiada navrhovateľka o skutočnom poskytnutí finančných prostriedkov, ak došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí napr. „z ruky do ruky“. Z tvrdenia navrhovateľky nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali inú ako preukázanú výšku príjmu povinného. Nebol zistený žiadny objektívny dôkaz, ktorý by tento záver spochybnil, či vyvrátil. Výška príjmu bola preukázaná predloženou pracovnou zmluvou, ako aj náklady povinného. Na tomto základe okresný súd určil správne výživné. 14. Je pravdou, že poskytnutá suma nezodpovedá potrebám navrhovateľky, avšak nebolo preukázané, že by životná úroveň povinného bola iná, prípadne lepšia, ako má navrhovateľka. Navrhovateľka totiž nevynakladá finančné prostriedky v nemalej hodnoty v súvislosti s možnosťou zabezpečenia zisteného príjmu. 15. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že súd neodôvodnil priznanie splátok, jej námietka nie je dôvodná, pretože súd vo svojom rozhodnutí v závere zrozumiteľne uviedol, prečo aplikoval § 160 ods. 1 O.s.p.. 16. Pokiaľ ide o námietky povinného uvedené v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd nemôže vyhovieť oslobodeniu od trov súdneho konania, resp. náhrady trov pre právničku, keďže zákon takýto postup nepredpokladá. O trovách konania súd rozhodol podľa výsledku sporu, keď navrhovateľka bola úspešná. Vynaložené trovy boli navýšené neprimerane z dôvodu vzdialených bydlísk účastníkov, keď právna zástupkyňa navrhovateľky musela cestovať na Okresný súd Lučenec z miesta sídla svojej advokátskej kancelárie. Je pravdou, že pokiaľ by povinný dobrovoľne plnil mimo súdneho sporu a na základe rozumnej dohody účastníkov sporu, finančné prostriedky pre právnou zástupkyňu navrhovateľky by pokryli uplatňovaný nárok navrhovateľky. 17. Odvolací súd zrušuje 4. výrok z dôvodu, že tento je nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie ho vo svojom rozhodnutí neodôvodnil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov konania podala navrhovateľka, v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej návrhu súd nevyhovel. 19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).