Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX W., právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C/185/2015-33 zo dňa 02.12.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 218,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 67,94 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podĺa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, cit: „Dňa 11.2.2010 bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 250,- Eur za poplatok 218,- Eur, pričom žalobca sa predmetný úver zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 39,- Eur, počnúc od 20.3.2010. V zmluve bolo krížikom označené, že žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn . 2C/301/2013-142 zo dňa 9.7.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/50/2015-198 zo dňa 6.8.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2015 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 843,- Eur a zároveň bolo určené, že poplatok v časti 2/3 zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. 808000031, je neprijateľný. Rozhodca Miroslav Rác Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava dňa 22.11.2010 vydal rozsudok vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti Ladislavovi Juhásovi, IČO: 40805611, miesto podnikania Bardejovská 222/7, Giraltovce, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 414,- Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 414,- Eur od 25.6.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 414,- Eur od 8.9.2010 do zaplatenia, nahradiť trovy

rozhodcovského konania vo výške 164,03 Eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného rozsudku 2C/301/2013-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/50/2015 je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok je založený na rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie uplatneného nároku. V konaní 2C/301/2013 žalobca voči žalovanému úspešne uplatnil porušenie svojho práva zo strany žalovaného, ktorý uplatnil na rozhodcovskom súde voči nemu nárok na zaplatenie, pričom súd dospel k záveru aj v neplatnosti rozhodcovskej doložky ktorá v nej bola obsiahnutá, pretože ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa osobitných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, zakomponovaných v Občianskom zákonníku, konkrétne v tomto prípade v zmysle § 53 ods..1. Podľa názoru súdu zákonodarca pri stanovení podmienok v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. mal na mysli akékoľvek predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda aj všeobecný právny predpis, akým je Občiansky zákonník, pokiaľ sa porušenie týka osobitných ustanovení na ochranu spotrebiteľov (§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka). Žalovaný navyše v rozhodcovskom konaní uplatnil aj nárok, na ktorý podľa zákona nemá právo, ako to konštatoval aj súd v horeuvedenom rozhodnutí, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 11.2.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 250,- Eur za poplatok 218,- Eur. Žalobca na poskytnutom úvere žalovanému celkom zaplatil sumu 1.093 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/301/2013 zo dňa 9.7.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 17Co/50/2015 - 198 zo dňa 6.8.2015 bol administratívny poplatok vyhlásený za neprijateľnú podmienku. Poplatok je neúmerne vysoký a to vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetkú administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku 145,33 Eur (2/3 zo sumy 218 Eur) prestavuje 58,13 % zo sumy poskytnutého úveru a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, bola vo výške 218,- Eur. Účelom finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy. Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Ujma, ktorá mu objektívne hrozila, bola vo výške 218,- Eur. Z uvedených dôvodov, preto má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané finančné zadosťučinenie. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Z uvedených dôvodov preto súd žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 218,- Eur, ktoré zodpovedá výške nezákonného poplatku.“ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny

prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza úvahy v tých prípadoch, kedy porušenie práva nie je možné napraviť inak. Vzhľadom na protiprávne konanie žalobcu úhrada sumy vo výške 843 Eur predstavuje už dostatočnú satisfakciu a ochranu práva žalobcu. Žalobca od začiatku neplatil splátky podľa dohody o plnení v splátkach, žiadnym spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi nevznikla. Žalovaný poukazuje na duplicitu žalobcom požadovaných peňažných plnení - vydanie bezdôvodného obohatenia, a zároveň finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov, ktoré žalovaný neuznáva, je šikanózny. Vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu nie je možné.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v sa aplikuje aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného získaného plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ust. § 3 ods. 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý si popri vydaní bezdôvodného obohatenia uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za šikanózne, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol v omeškaní s plnením svojho záväzku už v začiatkoch zmluvného vzťahu, na druhej strane je potrebné uviesť, že to bol žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi na podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky (administratívny poplatok, rozhodcovská doložka), pričom táto neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (RPMN) a žalovaný na jej základe požadoval zaplatenie úroku vo výške odporujúcej dobrým mravom, ako to súd prvej inštancie konštatoval v rozsudku č.k. 2C/301/2013-142 zo dňa 30.10.2014. Zároveň je potrebné podotknúť, že žalobca v konečnom dôsledku plnil žalovanému na základe zmluvy č. 808000031 viac, než žalovanému prináležalo, čím na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Je zrejmé, že žalovaný od žalobcu požadoval plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, svoj nárok voči žalobcovi si uplatnil v rozhodcovskom konaní, t.j. s cieľom získať exekučný titul, ktorý však s

ohľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje nulitný právny akt. Takéto konanie bolo nepochybne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde (ako to bolo ustálené v rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 2C/301/2013-142 zo dňa 30.10.2014) je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.