Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, R. a otec - C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. D.. D. XXXX/XX, V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. marca 2016, č.k. 12P/225/2014-91, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach určenia bežného a dlžného výživného p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 80 eur mesačne počnúc od 01.09.2014, ktoré je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 1.460 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Súčasne súd upravil aj styk otca s maloletým, a to každú poslednú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 09,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že maloletého si v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloletého matke na tom istom mieste a v určenom čase odovzdá.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 4 a 5, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 160 ods. 1 O.s.p., keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Maloleté dieťa má v súčasnosti 5 rokov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravé, jeho potreby sú bežné a veku primerané. Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú od 11.07.2014, pričom otec si svoju vyživovaciu povinnosť od tohto obdobia k maloletému v podstate vôbec neplní ani s maloletým neudržiava žiaden kontakt. Obaja rodičia majú okrem maloletého, ktorého sa týka toto konanie, ešte jedno dieťa, pričom v prípade otca sa jedná o dieťa maloleté.

3. Vzhľadom na to, že o maloleté dieťa sa už v súčasnosti stará výlučne matka, pričom súdu neboli dosiaľ signalizované nijaké nedostatky tejto starostlivosti, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie o zverení maloletého súd založil na výpovedi matky ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti, podporenej odporúčaním kolízneho opatrovníka, ako aj zohľadnením vyjadrenia otca dieťaťa, ktorý zverenie maloletého do starostlivosti matky nieže nenamietal, ale sa dokonca vyjadril

v tom zmysle, že s maloletým nechce mať nič spoločné. Súd zároveň rozhodol o tom, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko v danom prípade nevzhliadol dôvod na obmedzenie rodičovských práv rodičom v uvedených zložkách.

4. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 80 eur mesačne, a to počnúc dňom 01.09.2014, t.j. od času kedy maloletý nastúpil do materskej školy, v dôsledku čoho matke vzrástli výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého. Otec sa síce na pojednávaní dňa 09.04.2015 vyjadril v tom zmysle, že on je ochotný platiť na maloletého výživné maximálne vo výške 30 eur, avšak takáto suma sa súdu vidí prinízka nielen s ohľadom na potreby maloletého, ktorý je vo vývine, a ktorého potreby s pribúdajúcim vekom rastú, ale i s ohľadom na skutočnosť, že otec o maloletého nejaví žiaden záujem, nekontaktuje ho a dobrovoľne na jeho výživu žiadnou čiastkou neprispieva. Otec pritom počas konania so súdom nijako nespolupracoval a súdu svoje skutočné majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, iba sa odvolával na skutočnosť, že toho času nie je nikde zamestnaný. Toto tvrdenie otca však súd pri určovaní výšky výživného nepovažoval za dôležité, nakoľko súd má za preukázané, že otec sa o získanie práce ani žiadnym spôsobom neusiluje, keďže nie je evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, a keďže ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by si prácu aktívne hľadal. Súd pritom nezistil, že by otcovi v zárobkovej činnosti bránil nepriaznivý zdravotný stav, vysoký vek či iná okolnosť. S poukazom na uvedené preto súd má zato, že je v možnostiach otca, platiť výživné v sume 80 eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného pritom súd u otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2015, keďže otec svoje skutočné pomery nepreukázal, a to zo sumy vo výške 877 eur mesačne, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu. Podľa ustálenej súdnej praxe pritom možno výživné na všetky maloleté deti určiť vo výške 25 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo je v tomto prípade suma okolo 219 eur. Otec, ako povinný rodič, má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, čiže na jedno dieťa by pripadala suma okolo 109 eur. Súd však napokon otcovi určil výživné vo výške 80 eur, ktorú sumu považuje za adekvátnu jednak s ohľadom na vek maloletého a matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa, keďže matka ako pravidelný výdavok uviedla len 50 eur na školné a obedy, aj keď súd si je pravdaže vedomý toho, že toto nie je jediný výdavok na maloletého, pretože v ňom nie sú zahrnuté ďalšie bežné, prípadne aj mimoriadne výdavky na maloletého, a jednak s ohľadom na majetkové pomery matky, ktorá je zárobkovo činná, a ktorej manžel je taktiež zárobkovo činný, a ktorá zároveň poberá na maloletého prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu pritom majú obaja rodičia, hoci pri matke je táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje, preto ak otec prispeje na výživu maloletého sumou 80 eur, matka polovicou tejto sumy, a to sumou 40 eur s tým, že sa k tomu prirátajú prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur, matka bude mať na maloletého mesačne k dispozícii sumu vo výške 143,52 eur, ktorej výška je primeraná veku a potrebám maloletého dieťaťa, a ktorá je len o čosi nižšia než matkou žiadaná suma 150 eur mesačne.

5. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 1.460 eur (t.j. za 9,10,11,12/2014= 4 x 80 eur = 320 eur + 12 x 80 eur za rok 2015 = 960 eur + 1,2,3/2016 = 3 x 80 eur = 240 eur - 2 x 30 eur = - 60 eur, ktorú sumu otec v uvedenom období matke zaplatil), súd mu v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd určil s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa, tak, aby dlh na výživnom bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

6. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, zohľadnil pritom návrh matky, ako aj skutočnosť, že vzhľadom na záujem, aký doposiaľ otec prejavoval o maloletého, je takáto úprava styku otca s maloletým dostačujúca.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a dlžného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a výživné určiť vo výške 30 až 50 eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že v súčasnosti je nezamestnaný a hľadá si prácu, pričom vykonáva iba príležitostné práce v agentúrach, kde zarobí za mesiac 50 až 100 eur. Uviedol, že prácu si intenzívne hľadá. S maloletým C. sa nestretáva, nakoľko mu v tom bráni jeho matka a stará matka. Odmietal platiť náklady na život matky dieťaťa, pretože má svoju partnerku, s ktorou si chce založiť rodinu. Podľa jeho názoru čiastka 120 eur je neprimerane vysoká a Okresný súd Galanta je zaujatý voči jeho osobe.

9. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Nesúhlasila s určením výživného vo výške 30 až 50 eur, nakoľko výživné v takej výške by nebolo primerané veku a potrebám maloletého. Otec uviedol, že nemá stále zamestnanie, že pracuje príležitostne. Podľa jej vedomostí sa otec vzdal výhodného zamestnania bez vážneho dôvodu, preto žiadala, aby súd na túto skutočnosť prihliadal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (! 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/225/2014 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 80 eur mesačne počnúc od 01.09.2014, ktoré je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 1.460 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Súčasne súd upravil aj styk otca s maloletým, a to každú poslednú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 09,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že maloletého si v určený čas prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloletého matke na tom istom mieste a v určenom čase odovzdá.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a dlžného výživného.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

15. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

17. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rodičia maloletého C. spolu nežijú, s poukazom na čo bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Správny bol postup súdu prvej inštancie, keď na základe vykonaných dôkazov zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

19. Prvoinštančný súd správne ustálil i počiatok vyživovacej povinnosti otca, pričom správne určil i výšku výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a zárobkové schopnosti a možnosti povinných rodičov.

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 .

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .