Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-578-2015.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/578/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanej: P. K., nar. X.X.XXXX, bytom K., T. XX/XX, o zaplatenie 187,22 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- eur od 17.11.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 30,- eur ako aj v časti 18,90 % úroku ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 187,22 eur s 18,90% úrokom ročne zo sumy 30,- eur od 18.10.2013 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 159,80 eur od 18.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej žalobca dňa 16.11.2010 vystavil žalovanej Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 003937123R. Žalovanej bolo povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30,- eur formou úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 16.11.2010, pri úrokovej sadzbe 16,90% ročne. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.12.2011 určil splatnosť úveru pre prečerpanie a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Žalobca eviduje pohľadávku zo Zmluvy o prečerpaní vo výške 187,22 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 30,- eur, úroku vyčísleného do 17.10.2013 sumou 14,80 eur, úrokom z omeškania vyčísleným do 17.10.2013 sumou 27,42 eur a dlžných poplatkov vo výške 115,- eur. Žalobca za dôkaz označil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámenie o zosplatnení úveru, vyčíslenie pohľadávky.
2. Žalovaná napadla odporom platobný rozkaz z 25.3.2014, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná uhradila sumu dňa 23.11.2013 sumu vo výške 45,- eur na bežný účet, ale uvedenou úhradou len došlo k vyrovnaniu debetného zostatku na účte č. 4012322101. V ďalšom žalobca špecifikoval žalovanú sumu.
3. Súd dňa 4.10.2016 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Podľa predloženého tlačiva žalobcu označeného ako Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, žalobca ako banka oznamuje žalovanej ako spoludlžníkovi, že na základe žiadosti o povolené prečerpanie z 16.11.2010 banka žalovanej schválila povolené prečerpanie bežného účtu č. 4012322101/7500 do výšky úverového limitu 30,- eur s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Úver môže byť čerpaný od 16.11.2010 a výška úrokovej sadzby je 16,90% ročne. Úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto Zmluvy. Dňom uvedeným pri podpise banky je medzi žalovanou a bankou uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. 003937123R. Zástupcovia žalobcu podpísali uvedené oznámenie dňa 16.11.2010. Na uvedenom oznámení nie je podpis žalovanej, ktorá podľa predtlače mala svojim podpisom potvrdiť (len) prevzatie uvedeného oznámenia.
Žalobca v podaní z 11.10.2011 vyzýval žalovanú k úhrade sumy 158,75 eur vrátane príslušenstva, pričom žalovanú upozornil, že pokiaľ záväzok neuhradí, pristúpi k vyhláseniu jednorázovej splatnosti. V podaní z 9.1.2012 žalobca žalovanej oznamoval, že z dôvodu, že dlh nevyrovnala, celý jej záväzok vo výške 162,37 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.12.2011 splatným. Súčasne žalobca žalovanú vyzval, aby do 20.1.2012 uhradila nepovolený debet na bežnom účte vo výške 162,37 eur.
Zo špecifikácie pohľadávky na čl. 32 vyplýva, že žalovaná mala zostatok na úverovom účte v období od 17.11.2010 - 30.11.2010 vo výške 30,- eur.
4. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, ktoré považuje za Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 003937123R s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ. Súd na danú vec aplikoval aj ustanovenia § 1 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V danom prípade žalobca nepreukázal existenciu písomne uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní z 16.11.2010, najmä keď vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle žalobcu a žalovanej ako zmluvných strán (v zmysle § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal existenciu písomnej žiadosti žalovanej o povolené prečerpanie, ani obsah takejto žiadosti. Teda súd nemal preukázané, že banka písomným oznámením zo 16.11.2010 akceptovala spôsobom predpokladaným v § 43c ods. 1 OZ písomný návrh žalovanej urobený podľa § 43a ods. 1 OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je (absolútne) neplatná (§ 37 OZ, § 40 ods. 1 OZ). To znamená, že banka mala v prípade akceptácie písomnej žiadosti o povolené prečerpanie preukázať existenciu písomnej žiadosti žalovanej, ako návrhu zmluvy s poukazom na § 46 ods. 2 veta prvá OZ.
Pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (úverovom limite) je plnenie umožnením prečerpania peňažných prostriedkov nad zostatok peňažných prostriedkov žalovanou na účte žalovanej nepostačujúce. Žalobca neoznačil a nepreukázal (iný) dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia o písomnom uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať písomnú formu, je plnenie len na základe jednostranného písomného oznámenia žalobcu nepostačujúce.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
5. V danom prípade žalobca v rámci procesného útoku až do vyhlásenia dokazovania za skončené neoznačil a nepredložil súdu ďalší dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, a tak súd na základe uvedeného dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Z uvedeného dôvodu súd na oznámenie o predčasnom zosplatnení ku dňu 31.12.2011 neprihliadol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovanej zo zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ žalobca žalovanej poskytol titulom „povoleného prečerpania“ úhrnom sumu 30,- eur, žalovaná získala týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatila podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej tak vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ a § 458 OZ, teda vznikla jej povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 30,- eur vydať tomu, na úkor koho ho získala. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel len do sumy 30,- eur.
6. Žalobca sa okrem vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 17.11.2010 do 17.10.2013 zahrnutého vo výške 27,42 eur do žalovanej sumy vo výške 187,22 eur domáhal aj zaviazania žalovanej na zaplatenie ďalšieho úroku z omeškania, a to 9 % ročne zo sumy 159,80 eur od 18.10.2013 do zaplatenia. Pokiaľ žalovaná získala bezdôvodné obohatenie dňa 16.11.2010 vo výške 30,- eur, mala povinnosť vydať žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia hneď dňa 16.11.2010. Pokiaľ tak neurobila, dňom 17.11.2010 sa dostala do omeškania s plnením. Potom žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 17.11.2010 bola 1%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9% úrok z omeškania, ale len z prísudku vo výške 30,- eur. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol nielen v časti prevyšujúcej sumu 30,- eur, ale aj v časti úroku z úveru, keď z neplatnej zmluvy nevznikol žalobcovi nárok na úrok a žalobu zamietol aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania.
7. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (16,02%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku a úroku z omeškania je úspechom žalovanej (83,98%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keď zo spisu nevyplýva, že by žalovanej vznikli trovy.
8. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.