Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/264/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., IČO: XXXXXXXX, v konaní právne zastúpený Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica, proti žalovaným v 1/ rade C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 2/ rade E.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 3/ rade A.. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, L. L., v 4/ rade C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, L. L., v 5/ rade H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 6/ rade A.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 7/ rade A.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 8/ rade H.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 9/ rade A.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 10/ rade H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 11/ rade B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., v 12/ rade C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R. XX, L. L., odporcovia v 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, a v 12/ rade sú v konaní právne zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, odporcovia v 10/ a 11/ rade v konaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Patajová, Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o zaplatenie 7629,84 Eur s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.09.2013, č. k. 20C/29/2013-195, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 12/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/ až 12/ domáhal úhrady vodného a stočného, a to voči žalovanému 7/ za obdobie september 2005 až marec 2008 a voči žalovaným 1/ až 12/ úhrady stočného za obdobie od 05.02.2011 do 15.03.2012. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nie je nositeľom práva, ktoré si uplatňuje vzhľadom na skutočnosť, že ide o spoluvlastnícky vzťah k daným stavbám, ako aj na skutočnosť, že nedošlo k dohode o hospodárení spoluvlastníkmi a zároveň ani nedisponoval živnostenským oprávnením. Teda pokiaľ tvrdil, že prevádzkoval vodné stavby, prevádzkoval ich v rozpore so zákonom a protiprávne, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ poukazoval, že túto činnosť mu prikazovali rozhodnutia súdov

- rozhodnutie sp. zn. 12C/152/2005 a sp. zn. 17C/9/2006, z uvedených rozhodnutí nevyplýva povinnosť žalobcu prevádzkovať vodné stavby, a teda dodávať pitnú vodu a odkanalizovanie. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto súd žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prevádzkovanie neverejnej kanalizácie, vrátane čistenia odpadových vôd skutočne prevádzkoval, v akom množstve prečistil odobranú vodu pre toho-

ktorého žalovaného, keď ani nepredložil stav vodomerov vlastníkov, s ktorými tvrdí, že má zmluvu, a stav vodomeru od vodární na preukázanie daného rozdielu. Z predložených faktúr nie je zrejmé, na základe čoho určil pre každého zo žalovaných rovnaké množstvo v m? za stočné a cenu za m?. Pokiaľ žalobca preukazoval prevádzku vodných stavieb prevádzkovými denníkmi a odberom elektrickej energie, nie je to dôkazom, že vykonával túto činnosť aj pre žalovaných v tomto konaní.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., priznal teda úspešným žalovaným 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaným 1/, 2/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnili.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2, písm. a), c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Predovšetkým poukázal na nesprávne odôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú okresný súd videl v neexistencii dôkazu o dohode o hospodárení so spoločnou vecou, t. j. vodných stavieb. Pritom spoluvlastníctvo k vodným stavbám bolo právoplatne určené až rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/9/2006-619 zo dňa 20.12.2011, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 30.03.2012. Žalobca teda za žalované obdobie nemohol objektívne vedieť, ako príslušný súd vo veci o určenie spoluvlastníckeho práva rozhodne a ani nemohol konať protiprávne v rozpore s Občianskym zákonníkom a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ aj bolo súdom určené, že uvedené vodné stavby sú a v žalovanom období boli v podielovom spoluvlastníctve 28 osôb, a to jednak žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 7/, žalobcu a ďalších 21 spoluvlastníkov, považuje za potrebné uviesť, že títo svoju povinnosť a nárok žalobcu uznali a za vykonanú činnosť, t. j. stočné za žalované obdobie zaplatili žalobcovi ním vyúčtovanú cenu. Pretože väčšinoví podieloví spoluvlastníci žalobcovi ním vyúčtovanú cenu za odkanalizovanie splaškovej vody v lokalite vilová štvrť R. R. zaplatili a nemali žiadne námietky, je jednoznačné, že s touto činnosťou súhlasili, a preto nemožno konštatovať, že túto činnosť žalobca vykonával bez súhlasu podielových spoluvlastníkov vodných stavieb. Všetky tvrdenia žalovaných ohľadne absencie súhlasu spoluvlastníkov s hospodárením so spoločnou vecou považuje za absolútne protichodné, keď sám právny zástupca za žalovaných vyzval predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 27.03.2009, aby si žalobca plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z nariadených predbežných opatrení okresného súdu a zabezpečil dodávku vody a jej odkanalizovanie. Tvrdenie, že žalobca je podľa predbežných opatrení povinný dodávať vodu a odvádzať splašky, prezentoval samotný právny zástupca žalovaného 7/ aj na pojednávaní dňa 24.03.2009 v konaní pred spojením vecí, vedenom pod sp. zn. 20C/23/2009. Teda je jednoznačné, že žalovaní nielenže s osobou žalobcu ako prevádzkovateľa vodných stavieb súhlasili, ale týchto činností sa aj od žalobcu domáhali. Ich terajšiu obranu preto považuje za obštrukčnú s cieľom vyhnúť sa plneniu povinností. Upozornil na skutočnosť, že práve na základe rozhodnutí okresného súdu musel žalobca vykonávať povinnosti - teda dodávať obyvateľom domov na R. R. pitnú vodu a vykonať odkanalizovanie, v súvislosti s čím mu vznikli náklady. Toto konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach č. k. 17Co/82/2009-82 zo dňa 30.04.2009 a č. k. 13Co/252/2009-133 zo dňa 30.11.2009. Rovnako uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/14/06 zo dňa 26.02.2006 uviedlo, že „navrhovateľovi v prípade nezaplatenia ceny za jeho nečinnosť zo strany odporcov, nič nebráni v tom, aby sa v prípade nezaplatenia domáhal svojho nároku súdnou cestou,“ resp. v uznesení č. k. 13Co/159/2011-89 zo dňa 26.02.2006 odvolací súd konštatuje, že „odporcovia bezplatne využívajú povinnosť uloženú navrhovateľovi predbežným opatrením, ktorý je nútený v prospech nich prevádzkovať na vlastné náklady čističku vôd alebo dodávať pitnú vodu. Toto predbežné opatrenie si nemožno vykladať tak, že navrhovateľ musí poskytovať odporcom bezplatné pôžitky a služby. Nejde však o neriešiteľnú situáciu. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcami sa za takejto situácie musí riešiť podľa ust. § 454 OZ, pretože odporcovia sa bezpochyby na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili. Povinnosť odporcov dať navrhovateľovi to, čo tento za nich plnil, nezanikne.“ Skutočnosť, že v žalovanom období žalobca odvádzal splaškovú vodu a prevádzkoval ČOV, bola jednoznačne preukázaná prevádzkovým denníkom a ďalšími listinnými dôkazmi - záznam o ÚŽP zo dňa 18.08.2010, odberom elektrickej energie od roku 2004 do 15.03.2012, protokolom o kontrole SOI, záznamom o kontrole OÚŽP v Banskej Bystrici a podobne. Z týchto vyplýva, že v žalovanom období žalobca túto činnosť vykonával (prevádzku ČOV). Táto činnosť nemala charakter podnikania, bol na ňu zaviazaný súdnymi rozhodnutiami. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s čiastočnými úhradami žalovaného 7/ za žalované faktúry, z ktorých nedoplatok tvoril predmet pôvodného konania sp. zn. 20C/23/2009. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi v konaní predloženými a navrhnutými, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V

ďalšom vytýka súdu nedostatok odôvodnenia, keď rozsudok podľa neho nespĺňa náležitosti stanovené ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Okresný súd absolútne opomenul uviesť, že žalobca navrhol vo veci vykonať dôkaz znaleckým posudkom, ktorý dôkaz súd na pojednávaní vo veci samej zamietol. Pritom predmetné znalecké dokazovanie by jednoznačne dalo odpoveď na otázku súdu spočívajúcu v objeme dodanej odkanalizovanej vody, ako aj ceny za takto poskytnuté služby. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení nie sú jasne, presne špecifikované, s opomenutím rozhodnutia o období, v ktorom na základe prvoinštančným súdom uvádzaných úvah mal žalobca aktívnu legitimáciu, ako aj s neuvedením v čom považuje predložené dôkazy za nepreukazujúce tvrdenia žalobcu, ako aj bez uvedenia, aké dôkazy boli navrhnuté, ktoré z nich boli vykonané a ktoré vykonané neboli a ani z akého dôkazu nebolo vykonané navrhnuté znalecké dokazovanie. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie.

4. V písomnom vyjadrení žalovaných 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 12/, ktoré podali prostredníctvom splnomocneného advokáta, navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. S dôvodmi odvolania nesúhlasia, považujú ich za účelové, právne irelevantné a nezakladajúce sa na pravde. Predovšetkým k otázke rozhodovania so spoločnou vecou tvrdia, že neobstojí tvrdenie o tom, že by o hospodárení rozhodli väčšinoví spoluvlastníci. Žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaní boli menšinoví spoluvlastníci, keďže ich podiely predstavovali len 5/20 proti ostatným, ktorí údajne vyúčtovanie zaplatili. Toto tvrdenie je nepravdivé, v žalovanom období okrem žalovaných odoberali vodu od žalobcu len ďalší 5 spoluvlastníci, v skutočnosti len spoluvlastníci s podielmi 4/20 (vrátane samotného žalobcu) uhradili vyúčtovanie žalobcu. O tomto žalobca vie a vedome odvolací súd zavádza. Táto skutočnosť bola prezentovaná žalovanými na poslednom pojednávaní vo veci, žalobca ju žiadnym spôsobom nevyvracal, ani sa k nej nevyjadril. Naviac žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke faktického preukázania skutočného prevádzkovania ČOV, ako aj množstva dodanej vody jednotlivým žalovaným a množstvo prečistenej vody v ČOV. Rozpočítal imaginárne množstvo vody medzi jednotlivých žalovaných, pričom pri rozpočítaní údajnej spotreby vychádza spotreba vody na 1 deň v nereálnom rozsahu. Tiež poukazujú na skutočnosť, že v žalovanom období bolo na vodné stavby napojených minimálne 16 rodinných domov, a keďže žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o celkovej spotrebe vody a o spotrebe vody jednotlivými odberateľmi, je uplatnený nárok úplne nepreskúmateľný. Niet spôsobu, ako by bolo možné žalobcov právny nárok voči jednotlivým žalovaným kvantifikovať, pričom žalovaní tvrdia, že žalobca voči nim nemá žiadny právny nárok a nie je aktívne legitimovaným účastníkom konania. Žalovaní od počiatku popierajú žalobcom namerané množstvá spotrebovanej vody a tvrdia, že žalobca sa snaží na ich úkor obohatiť, keď sa domáha zaplatenia stočného, hoci nijakým spôsobom nevie preukázať konkrétne objemy stočného voči jednotlivým žalovaným, ani celkové objemy prečistenej vody pokiaľ prevádzkoval ČOV, teda prečisťoval vodu z minimálne 16 domov a nielen z domov žalovaných. Žalovaní však tvrdia, že žalobca ČOV vôbec neprevádzkoval. Poukázali na postup žalobcu pred súdom prvej inštancie, z ktorého je jednoznačné, že žalobca mal vedomosť o tom, že vodné stavby patria do spoluvlastníctva všetkých osôb, ktoré sa na ich vybudovanie finančne zložili a pokiaľ si obnovil živnostenské oprávnenie dňom 01.01.2011 a začal tieto stavby prevádzkovať, konal vedome protiprávne, bez súhlasu spoluvlastníkov a proti ich vôli. Týmto oznámením (oznam zo dňa 01.03.2009, že končí prevádzkovanie dňom 31.03.2009) vyvracia žalobca svoj opakovaný argument, že k prevádzkovaniu vodných stavieb bol donútený predbežnými opatreniami súdu. Je zrejmé, že zrušil svoje živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie týchto vodných stavieb, aj ich reálne prestal prevádzkovať napriek tomu, že predmetné predbežné opatrenia boli platné, aj vykonateľné v tomto období. Vedome ich ignoroval a neplnil. Pokiaľ aj žalobcovi ním uvedeným konaním vznikli akékoľvek majetkové, či finančné straty, tieto si spôsobil sám svojim protiprávnym konaním. Vyjadrenie k odvolaniu doplnili podaním zo dňa 22.04.2015, v ktorom pripojili žalovaní čestné prehlásenia 15 spoluvlastníkov vodných stavieb (celkom je spoluvlastníkov 20 spolu so žalobcom), z ktorých vyplýva, že žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou so žalobcom nikdy neuzatvorili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd po preskúmaní veci, napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že si žalobca voči žalovaným 1/ až 12/ uplatnil zaplatenie sumy 7629,84 Eur, a to z titulu stočného za obdobie od 05.02.2011 do 15.03.2012, pričom nárok odôvodnil tým, že v zmysle predbežných opatrení Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 12C/152/2005-39 zo dňa 16.12.2005 a č. k. 17C/9/2006-232 zo dňa 03.07.2008 mu bola uložená povinnosť neprerušiť dodávku pitnej vody a zároveň neprerušiť odvádzanie splaškových vôd z domov žalovaných. Vymáhaná suma pritom predstavuje v prípade každého žalovaného množstvo 423,88 m? odvádzaných splaškových vôd pri výške stočného 2€ / m? (s tým, že v prípade žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ a 10/, 11/ navrhuje týchto zaviazať na zaplatenie vymáhanej sumy ako manželov spoločne a nerozdielne). V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzavretá zmluva, na základe ktorej by mohol žalobca žalovaným stočné účtovať. Správne preto okresný súd nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 454 Občianskeho zákonníka.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je vecne legitimovaný v danej veci z dôvodu, že v jeho prípade ide spolu so žalovanými o spoluvlastnícky vzťah k daným vodným stavbám, pričom nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, preto žalobca prevádzkoval tieto v rozpore so zákonom, protiprávne a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje, považuje ho za nesprávny. Odvolací súd uvádza, že žalobca je v predmetnej veci aktívne legitimovaný, mal povolené prevádzkovanie vodnej stavby, dodávku pitnej vody a tiež odkanalizovanie splaškov, na základe nariadených predbežných opatrení bol povinný vodné diela prevádzkovať.

10. Odvolací súd však považuje za správny druhý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol a tým je neunesenie dôkazného bremena. Samotný žalobca uviedol, akým spôsobom účtoval vymáhané stočné (zápisnica o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 14.05.2013 na č. l. 87) tak, že vychádzal z centrálneho vodomeru s tým, že má uzavretých 13 zmlúv s inými vlastníkmi, ktorí majú vodomery, a teda presné meranie, rozdiel z centrálneho vodomeru a uvedených 13 vodomerov odpočítal a rozrátal medzi ďalších vlastníkov, ktorí sú stranami tohto sporu. Cenu 2,- Eurá ako výšku stočného určil vzhľadom na znalecký posudok v iných konaniach (A.. H. určil 10,- Eur, A.. R. určila 2,- Eurá a menej). Zároveň tiež uviedol, že on za stočné nikomu neplatí, vodu však prečisťuje a čistú vypúšťa do potoka L.. Preukazoval, že platí Sociálnej poisťovni poistné 390,34 Eur, mesačne platí elektrinu 150,- Eur a je v tom zahrnutá jeho mzda 3 hodiny denne po 10,- Eur. Z vyjadrení žalovaných je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu neuznávali najmä z dôvodu, že podnikal s vodnými stavbami, ktoré mu vlastnícky nikdy nepatrili a konal proti vôli ďalších 19 spoluvlastníkov, konal protiprávne, a preto ak mu aj vznikla akákoľvek finančná ujma, túto si zavinil sám a musí ju aj sám znášať. Ďalej namietajú aj skutočnosť, že vyúčtovanie stočného predstavuje vymyslené a fiktívne čísla, pretože plnenie má byť účtované na základe skutočnej spotreby podľa odpočtu stavu meradiel k určitému dátumu, čo v tomto prípade splnené nebolo. Okrem toho poukazujú aj na skutočnosť, že žalobca účtuje 9 rôznym „odberateľom“ s rôznym počtom rodinných príslušníkov úplne rovnaké množstvo vody. Žalovaní 10/ a 11/ namietajú aj voči výške dennej spotreby 1,05 m?, ktorú označujú za rozpornú so skutočným stavom. Domáhajú sa, aby žalobca preukázal skutočné množstvo vody odvedenej do kanalizácie od žalovaných ako producentov.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ako dôkazy na preukázanie svojho nároku k žalobe priložil 9-krát faktúry (pre jednotlivých žalovaných - odberateľov) a 1-krát vyúčtovanie vodné a stočné po 15.03.2012. Počas konania doložil do spisu ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa podanej žaloby (textová časť 2- krát, prílohy 39 listov) zo dňa 11.04.2013. Na pojednávaní dňa 24.09.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ žalovaní budú rozporovať výšku uplatneného nároku, navrhuje znalecké dokazovanie na určenie výšky, okrem tohto žiadne iné dôkazy nenavrhuje.

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že v prospech žalovaných prevádzkoval čističku odpadových vôd, bol povinný uniesť dôkazné bremeno na svoje tvrdenie (preukázať to, čo tvrdí), a to, že jednotlivým žalovaným poskytol plnenie v rozsahu, ktorého sa domáha predmetnou žalobou. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,

že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, relevantným dôkazmi nepreukázal, že v uvedenom období od 05.02.2011 do 15.03.2012 odkanalizoval pre jednotlivých žalobcov ním uvedené množstvo odvádzanej splaškovej vody, za ktoré si uplatnil sumu, ktorej výšku určil vlastným postupom. Z uvedených dôkazov však nemožno dospieť k záveru, či prečistené množstvo odpadovej vody, ktoré účtoval jednotlivým žalovaným, zodpovedá skutočnosti. Uvádzané faktúry a konečné vyúčtovanie - prílohy k žalobe nemajú v tomto smere žiadnu výpovednú hodnotu a súhrn listinných dôkazov, ktoré dodatočne žalobca do spisu doložil a ktoré sú súčasťou spisového materiálu, tiež ani po dôslednom preštudovaní nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že v prospech jednotlivých žalovaných odkanalizoval uvedené množstvo splaškovej vody.

13. Pokiaľ v tomto smere namieta žalobca v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté znalecké dokazovanie a ani sa s touto otázkou nevysporiadal, odvolací súd zistil, že okresný súd na pojednávaní návrh na znalecké dokazovanie uznesením zamietol. Je pravdou, že v odôvodnení rozhodnutia mal túto skutočnosť uviesť, resp. aj bližšie odôvodniť, prečo tak neurobil. Keďže však súd nepovažoval za preukázané tvrdenie o základe uplatneného nároku (množstva prečistenej vody), bolo by nadbytočné znalecky dokazovať cenu takéhoto plnenia. Uvedený nedostatok odvolací súd nepovažuje za taký, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie kvalifikované ako nesprávne pre vadu konania.

14. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní tvrdí, že žalobca preukázal odvádzanie splaškovej vody predložením prevádzkového denníka od 05.10.2004 do 16.03.2012, ako aj ostatných listinných dôkazov ako záznamom o ÚŽP zo dňa 18.08.2010 ..., z ktorých dôkazov jednoznačne vyplýva, že v žalovanom období žalobca uvedenú činnosť vykonával, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že opätovne ide len o tvrdenie aj to nedostatočne konkrétne, bez nadväznosti na jednotlivých konkrétnych žalovaných.

15. Odvolací súd rovnako pokiaľ ide o nárok uplatnený voči žalovanému 7/, voči ktorému uplatňoval okrem stočného aj úhradu nedoplatku vodného, konštatuje, že žalovaný sa bránil tým, že žalobcovi platil za odber vody (a rovnako aj za stočné) cenu, ktorú považoval za dôvodnú, nemienil sa však podieľať na platení takých nákladov, ktoré nesúviseli s dodávkou vody a odkanalizovaním splaškových vôd v rozhodnom období, nemienil, podľa vlastných slov, prispievať na nedôvodný zisk žalobcu. Aj k tomuto návrhu musí odvolací súd konštatovať, že žalobca doložil do spisu len vlastnú tvorbu výpočtu, vlastné listinné dôkazy a faktúry bez toho, aby preukázal dôvodnosť uplatneného nároku nielen čo do základu, ale aj čo do výšky.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, nepreukázal to, čo tvrdil, naviac ani povinnosť tvrdenia nebola z jeho strany náležite splnená, pretože jeho tvrdenia o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k jednotlivým žalovaným neboli konkrétne tak, ako je to potrebné pri dokazovaní o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Dôkazy, ktoré boli predložené, neboli hodnoverné na preukázanie skutočnosti, že vo vzťahu k jednotlivým žalovaným prečistil také množstvo vody, ako od nich požadoval zaplatiť, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal objem vody, ktorú mal podľa svojho tvrdenia v prospech jednotlivých žalovaných odkanalizovať. Okresný súd poukázal na dôkazy, ktoré vykonal v záujme posúdenia uplatneného nároku a dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledkom ktorých je správny záver, že žalobca na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno.

17. K odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol vychádzať len z tvrdení a dôkazov, ktoré na svoje tvrdenia navrhol, resp. predložil samotný žalobca, vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, nebolo úlohou súdu prvej inštancie z vlastnej iniciatívy vykonávať šetrenie nad rámec dôkazov, ktoré navrhol žalobca.

18. K odvolacej námietke o nevysporiadaní sa s nárokom voči žalovanému 7/ odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na č. l. 6 v treťom odseku tým, že takéto odôvodnenie spolu so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, bol správny a dostatočný pre to, aby mohol odvolací súd rozsudok aj v tejto časti potvrdiť.

19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .