Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_42Cb-159-2012.pdf
PDF · 110.95 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Credit Genero s.r.o., so sídlom Horná 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, zastúpeného: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., so sídlom Uzbecká 18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 9.063,78,- € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1/Žalobca sa žalobou zo dňa 4.6.2012 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodaný tovar na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. 6. 2001 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. 2/ Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26.7.2012 odpor. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že urobil prejav v súlade s § 580 Obch. zák. smerujúci k započítaniu písomne dňa 29. 9. 2010, kedy voči svojmu pôvodnému veriteľovi postupcovi Y. S. - W. Z. a jeho pohľadávkam v celkovej výške 59.500,-EUR, pozostávajúcim konkrétne z fa. č. 10056 na sumu 16.812,07,-EUR, č.10058 na sumu 9.063.78.-EUR, č. 10059 na sumu 15.167.99,-EUR, č. 10067 na sumu 14.338,74 EUR, a fa. č. 10069 na sumu 4.117,42,- EUR (čiastočná úhrada), jednostranne započítal zápočtom č. I. z 29.09.2010 svoju pohľadávku vo výške 59.500,-EUR, ktorá predstavuje v hotovosti prijaté platby v mesiaci august 2010 (17 x 3. 500,-EUR) p. Y.W. S., ktorých prijatie pán S. vlastnoručným podpisom v pokladničnej knihe potvrdil. Keďže pohľadávka ktorá je predmetom tohto sporu vyplýva z faktúry č. 10058 zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78,-€ a táto bola predmetom spomínaného zápočtu č. I. zo dňa 29.09.2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.03.2012 už neexistovala, lebo započítaním zanikla a preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného. 3/ Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 42 Cb 159/2012-64 dňa 31. 1. 2013 tak , že žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania , v odôvodnení súd uviedol, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky vo výške 59.500,-€ , ktorú mal mať voči žalobcovi , ďalej že v konaní nebolo preukázané , že by žalovaný ako dlžník určil žalobcovi k čomu má dané platby priradiť a vyhodnotil jednostranný zápočet žalovaného ako neplatný právny úkon . 4/ Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný , žiadal, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého stupňa za relevantné doklady považoval príjmové pokladničné doklady vystavené žalobcom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010 , ktoré údajne preukazujú , že hotovostné platby vo výške 59.500,-€ boli požité na úhradu iných záväzkov
žalovaného voči pôvodnému veriteľovi , ďalej nesúhlasil s názorom ,že pokladničná kniha nepreukazuje existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. Prax, ktorú si medzi sebou strany zaviedli a ktorá medzi nimi pretrvávala cca 15 rokov jednoznačne preukazuje určenie a účel platieb prijímaných právnym predchodcom žalobcu . Jasným dôkazom toho je spomínaná pokladničná kniha. Trval na tom, že všetky platby prijaté právnym predchodcom žalobcu v období od 1. 8. 2010 do 25. 8. 2010 / 17x3.500,-€ / boli jednoznačne určené ako čiastkové úhrady za dodaný tovar a to s plným vedomím a súhlasom právneho predchodcu žalobcu. V čase ich prijatia ani neexistovala žiadna iná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu. 5/ Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 9. 2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie .Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol , že v súvislosti s predmetom konania je potrebné poukázať aj na ustanovenia Zmluvy o spolupráci a existenciu obchodných zvyklostí , ktoré si účastníci konania medzi sebou počas dlhodobej spolupráce vytvorili. Právny predchodca žalobcu potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,-€, žalobca sa však bránil tým, že tieto platby boli s vedomím žalovaného / čo nebolo bližšie špecifikované / požité na úhradu iných záväzkov žalovaného , a to v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch / ďalej len PPD / vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. V súvislosti s obranou žalovaného malo zásadný význam právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného urobeného dňa 29. 9. 2010. 6/ Právne účinky započítania , ktoré je hmotnoprávnym úkonom nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok , teda nie momentom , kedy bol prejav smerujúci k započítaniu doručený druhému účastníkovi. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj keby iné záväzky žalovaného existovali , nebolo v konaní preukázané , kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti. 7/ Ustanovenie § 330 Obch. zák. upravuje tzv. započítavanie plnení a požije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Prednosť má dohoda strán , v prípade , že dohodu strany neuzavreli , má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch. zák. právo určiť , ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného . 8/ Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 , podľa ktorého ak plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil , ktorý z viac dlhov chce vyrovnať , neprechádza právo voľby , ktorý z viac dlhov bol uhradený , príp. v akej výške na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone , ktorým plnenie prijme / ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia / a jeho prípadná vôľa , na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta / ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka / , nemá žiadnu právnu relevanciu. Z uvedeného by potom vyplýval záver, že žalovaný hotovostnými platbami uhradil záväzok z faktúry č. 10058 , existenciu vzniku tohto záväzku ani jeden z účastníkov nerozporoval. 9/ Odvolací súd v závere uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto vec nesprávne právne posúdil . 10/ Súd postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu a nariadil vo veci pojednávanie na deň 4. 10. 2016 . Na pojednávania sa dostavili obaja účastníci konania riadne. 11/Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. 12/ Dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom W. Z. - Y. S. ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach kanadských vitamínom Jamieson a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. 13/ Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil faktúru č. 10058, vyhotovenú dňa 22.04.2010 na sumu 9.063,78,- Eur. Dodanie resp. prevzatie tovaru fakturovaného fa. č. 10058 potvrdil žalovaný svojim podpisom a otlačkom pečiatky na predmetnej faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací list. 14/ Na základe zmluvy o obchodnej spolupráci , štvrtý odsek " Kúpna cena a platobné podmienky" veta druhá: "Na faktúrach bude vyznačená doba splatnosti 70 dní, ktorú odberateľ musí dodržať pod sankciami vyplývajúcimi z Obch. zák. a za deň splatnosti fa. č. 10058 sa považuje 70. deň od vystavenia, t.j. dátum 01.07.2010. 15/Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 € s príslušenstvom na
postupníka Credit Genero s.r.o., t. j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 16. 3. 2012. 16/ Žalovaný listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. 10058 na sumu 9.063,78 € bola uhradená postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 / 17x 3.500 €, to je 59.500 € /. Z toho dôvodu boli najstaršie splatne faktúry k tomuto dňu započítané do výšky 59.500 € a preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 € za zaniknutú započítaním nároku voči postupcovi. 17/ Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 27. 8. 2012 uviedol, že jednostranným započítaním pohľadávok na základe zápočtu č. I zo dňa 29.09.2010 nemohol zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. 10058, vystavenej dňa 22.04.2010 v sume 9.063,78 Eur. Predmetný zápočet č. I , ktorý bol doručený zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10. 2010 označeným ako " Odmietnutie jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia zápočtu č. I bola skutočnosť, že suma 59.500 € , ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých každá bola vo výške 3.500,- Eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi a to v súlade s účelom uvedeným v relevantným daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30.08.2010 a 31.08.2010. Jedná sa o Príjmový pokladničný doklad / ďalej len PPD / zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 32.878,42 € , kde ako účel platby je uvedené Nc 2/2010 úroky z omeškania, PPD zo dňa 31. 8. 2010 na sumu 3.245,79 €, kde ako účel platby je uvedená fa. č. 10109, PPD zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 23.375,79 € , kde ako účel platby je uvedená fa. č.10108, spolu platby predstavujú čiastku 59.500 €. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná suma 59.500 € bola pôvodným veriteľom účtovaná na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, nemohla byť táto suma neskôr jednostranne započítaná žalovaným aj s inými pohľadávkami pôvodného veriteľa voči žalovanému . Jednostranným započítaním na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohla zaniknúť ani pohľadávka vyplývajúca z fa. č. 10058, ktorá bola neskôr postúpená pôvodným veriteľom žalobcovi. Zároveň doložil fotokópiu PPD zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 / č. l. 40 /. 18/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31. 1. 2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle petitu žaloby. Úrok žiadal priznať od 2.7.2010 vzhľadom na zmluvu o obchodnej spolupráci, kde bola dohodnutá splatnosť 70 dní. Omylom bolo na fa, ktorá je predmetom konania uvedená splatnosť 22.5.2010. K listinným dokladom doloženým žalovaným a to výpisom z pokladničnej knihy a jednostrannému zápočtu zo dňa 29. 9. 2010 uviedol, že pokladničná kniha je len evidenciou, pomocnou knihou a nie je to relevantný doklad. Navyše právnemu predchodcovi žalobcu bola doručená fotokópia príslušnej strany pokladničnej knihy v inej podobe ako bola doložená do spisu s odporom / č. l. 26 /. Právny zástupca žalobcu založil do spisu výpis z pokladničnej knihy , ktorý bol doručený právnemu predchodcovi žalobcu, kde chýba výpočet , ktorý sa vo výpise z pokladničnej knihy predloženej žalovaným /č.l. 26 / nachádza. Taktiež bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený jednostranný zápočet, ktorý nekorešponduje v poslednej sume pri fa. č. 10069, kde je uvedená čiastka 4.117,42 € so zápočtom , ktorý bol predložený žalobcovi a kde je uvedená pri fa. č.10069 čiastka 4.157,42 €. Rozdiel je taktiež v sume, nakoľko pri zápočte zaslanému žalobcovi mal byť skutočný súčet 59.540,- € a nie 59.500,-€. Trval na tom, že pohľadávka nezanikla započítaním predloženým predmetným zápočtom, nakoľko suma 59.500,- € bola použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu. Poukázal na to, že PPD ako relevantné účtovné doklady boli vystavené právnym predchodcom žalobcu v dňoch 30. 8. a 31.8.2010, čiže v bezprostrednej časovej následnosti prijatia hotovostných platieb a k započítaniu došlo až mesiac po tom, ako boli tieto PPD vyhotovené a ako v tom čase bola aj protistrana oboznámená. 19/ Štatutárny zástupca žalovaného C.. T. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pokladničná kniha nie je len kniha, ktorú by si viedla ich účtovníčka, ale je to oficiálny pomocný účtovný doklad, kde právny predchodca žalobcu podpisoval denné úhrady od r. 2003. Týmito čiastkami boli uhrádzané predovšetkým a temer výlučne tovarové faktúry. Ku dňu výpovedi zmluvy nebola nikdy vystavená penalizačná fa, nakoľko priebežné platby, ktoré boli skutočne vykonane k dátumu v pokladničnej knihe približne korešpondovali so splatnosťou , ktorá bola v zmluve o spolupráci dohodnutá. Aj fa, ktorá je predmetom konania č. 10058 zo dňa 22.4.2010 na sumu 9.063,78 € bola uhradená v auguste 2010 hotovostnými platbami / viď pokladničná kniha č. l. 26 /. Preto žiaden nárok na postúpenie pohľadávky nevznikol. Opakovane uviedol, že zápočty sa vykonali v zmysle zákona, teda najstaršie pohľadávky v poradí s vykonanými platbami. V pokladničnej knihe bol uvedený výpočet následne ako bola vyhotovená kópia pokladničnej knihy a zaslaná žalobcovi spolu s pečiatkou žalovaného, to
znamená , že bol použitý originál pokladničnej knihy , nezmenený. K rozdielu 40,- € oproti zápočtu doloženému žalovaným uviedol, že sa jednalo o preklep, o ktorom bol predchádzajúci žalobca informovaný prostredníctvom komunikácie medzi ekonomickým oddelením, nejednalo sa o zavádzanie. Pokiaľ by akceptovali pohľadávku žalobcu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania postupovali by v rozpore so zákonom. 20/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31. 1. 2013 v rámci svojho prednesu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odporu a žiada, aby súd žalobu zamietol z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok účastníkov konania. Zápočet bol vykonaný v súlade so zákonom bez ohľadu na to, či niekde absentuje alebo neabsentuje pečiatka. Zdôraznil, že ani žalobca ani jeho právny predchodca nie sú oprávnení dodatočne meniť charakter prijatých plnení.
21/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2016 uviedol, že žalobca v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Zápočet žalovaného na základe ktorého mala táto žalovaná pohľadávka zaniknúť, považuje žalobca za neplatný právny úkon podľa § 34 a nasl. Obč. zák . Žalobca má za to, že započítací prejav ako prejav vôle nespĺňa všetky náležitosti v zmysle predmetných zákonných ustanovení. Žalovaný kópiou pokladničnej knihy nepreukázal existenciu pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Zároveň poukázal na rozpor predložených listinných dokladov, kľúčových pre platnosť započítania zo strany žalovaného , a to konkrétne pokiaľ ide o kópiu pokladničnej knihy, ktorá bola účastníkmi predložená v rôznych verziách. V konaní ako prostriedok procesného útoku navrhol vypočuť pána S. (právneho predchodcu žalobcu) k použitiu sumy 59.500,- eur na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z pokladničných dokladov z 30.8. a 31.8.2010. Iné prostriedky procesného útoku si žalobca neuplatnil. 22/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4. 10. 2016 poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, a to vo vzťahu k legitímnosti a zákonnosti spomínaných zápočtov zo strany žalovaného, konkrétne zápočtu č. I zo dňa 29.9.2010, kde spomínaná faktúra č. 10058 z 22.4.2010 na sumu 9.063,78 eur je predmetom tohto zápočtu. Zásadne namietal tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku , to jest prevzatie veci - finančného obnosu preukazuje fotokópiou pokladničnej knihy. Ide o originál pomocnej pokladničnej knihy, ktorý bol súdu predložený na pojednávaní. 23/ Návrh na výsluch pána S., ponechal na úvahu súdu, či je to potrebné a to aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu a v uvedenej súvislosti poukázal na obsah písomného podania z 21.3.2013 označeného ako odvolanie, konkrétne stranu 3 prvý odsek tohto odvolania, kde , žalovaný ako dôkaz v prílohe označený ako dôkaz č. 2 predložil zápisnicu z výsluchu pána S. v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 42Cb/37/2011. Právny zástupca žalovaného uviedol že z tohto dôkazu je nepochybné a potvrdil to aj sám pán S., že peniaze, ktoré v auguste 2010 prevzal vo výške 59.500,- eur boli určené na úhradu najstarších tovarových faktúr za dodávky tovaru firmy Y. S., W. Z., preto sa mu výsluch pána S. javí ako nadbytočný. preto žiadal , aby súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania a trov práv. zastúpenia žalovaného. 24/ Z listinného dokladu a to zápisnice z pojednávania pred tunajším súdom sp. zn. 42 Cb 37/2011 zo dňa 18. 9. 2012 / č. l. 77-80 / súd zistil, že právny predchodca žalobcu Y. S. v rámci svojej výpovede o.i. uviedol, že podpisoval pokladničnú knihu žalovaného na sumu 59.500,-€ . Tieto platby boli ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr , ktoré neboli ešte uhradené. Táto dohoda bola medzi ním a p. Rácom / štatutárny zástupca žalovaného / . Pokladničnú knihu podpisoval postupne tak, ako mu boli uhrádzané jednotlivé čiastky. 25/ Súd posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnozáväzkový vzťah. 26/ Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 27/ Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 28/ Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 29/Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30/ Podľa § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky omámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 31/ Podľa § 529 ods. 1, 2 Obč. zák. námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné 32/ Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 33/ Podľa § 330 ods. 1 Obch. zák. ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov , je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom . Ak dlžník neurčí , ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo . 34/ Podľa § 330 ods. 3 Obch. zák. ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní , platenie sa týka najskôr záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného. 35/ Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná , ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie . 36/ Na základe vykonaného dokazovania a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako postupníkom a živnostníkom W. Z. - Y. S. ako postupcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko pohľadávka v čase jej postúpenia už neexistovala a preto nemohla prejsť na žalobcu. Došlo k jej zániku na základe započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 29. 9. 2010. 37/ Žalovaný predložil v konaní listinné doklady a to jednostranný zápočet /č. l. 25/ a pokladničnú knihu / č. l. 26/, ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. 38/ V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august 2010 vo výške 59.500 € , ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. 39/ V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného zanikla jednostranným započítacím prejavom žalovaného zo dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka žalovaného boli úhrady žalovaného žalobcovi vo výške 59.500,-€ za august 2010 , ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe žalovaného a právny predchodca žalobcu svojimi podpismi v pokladničnej knihe potvrdil ich prevzatie. Prevzatie potvrdil právny predchodca žalobu Y. S. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 42 Cb 37/2011, kde o.i. uviedol že platby boli ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr , ktoré neboli ešte uhradené. Ako záväzok žalovaného bola v jednostrannom zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom konania. Sám žalobca / právny predchodca/ potvrdil, že platby boli určené na splácanie starých faktúr , teda aj spornej faktúry v tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného / fa č. 10108,č.10109 a úrokov z omeškania / čo ani nebolo v konaní zo strany žalobcu preukázané. 40/ Obchodný zákonník vychádza zo zásady , že prvoradý význam pri určení , na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta , má vôľa dlžníka . On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle , že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam , lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330 . / Oľga Ovečková a kol. Obchodný zákonník komentár 2008/ 41/ Tak, ako konštatoval vo svojom uznesení aj odvolací súd , ustanovenie § 330 Obch. zák. upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade , ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov . Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť má dohoda strán , v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli , má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1,2 Obch. zák. právo určiť , ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní . Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného / uznesenie NS ČR , sp. zn. 20 Cdo 1527/2009/. 42/ Žalovaný kópiou listiny z pokladničnej knihy /č. l. 26/ a listinným dokladom -jednostranným zápočtom zo dňa 29. 9. 2010 č. l. 25/ preukázal, že hotovostné platby spolu vo výške 59.500,-€ určil ako dlžník na úhradu faktúr , okrem iného aj faktúry ,ktorej nezaplatenie je predmetom konania/ č. 10058/ tak ako má na mysli ust.§ 330 ods. 1 Obch. zák. . 43/ Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním a vyhodnotil započítací prejav žalovaného ako platný právny úkon , ktorý spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle ust. § 34 a nasl. Obč. zák. 44/ Z vyššie uvedených dôvodov súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch právneho predchodcu žalobcu Y. S. ako svedka, navyše jeho výpoveď je uvedená v zápisnici z konania 42 Cb 37/2011 , ktorá je súčasťou spisu / č. l. 77-80 /. 45/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 46/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).