Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-13-2016.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2P/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Mgr. D. F., R.. XX.X.XXXX, D. D. XX/XX, XXX XX J. a otec K. J.Č., R.. XX.XX.XXXX, D. Q.. I. XX, XXX XX I., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné matky na mal. T. zo sumy 1300 Sk mesačne na sumu 110 eur mesačne, splatných k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od 1.2.2016.
II. Nedoplatok matky na výživnom pre mal. T. za čas od 1.2.2016 do 30.9.2016 spolu v sume 320,- eur súd povoľuje matke splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich.
III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004 v časti výroku o výživnom pre mal. Timoteja.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. T. podal dňa 28.1.2016 na Okresnom súde Skalica návrh, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného matky na mal. Timoteja zo sumy 1.300 Sk na sumu 150 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. V návrhu uviedol, že jeho manželstvo s matkou mal. dieťaťa bolo rozvedené rozhodnutím OS Skalica č.k. 3C/168/02-54 zo dňa 25.11.2004, ktorým boli mal. deti T. J. a R. J. zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť na mal. T. vo výške 1.300 Sk a na mal. R. vo výške 1.700 Sk. V čase odchodu matky ešte pred rozvodom mal T.j dva roky a R. trinásť rokov. Starostlivosť o deti zabezpečoval vždy riadne, od rozvodu, čo je 12 rokov, nikdy nepožiadal o zvýšenie výživného, i keď boli zákonné dôvody, ako nástup do školy, stredné školy, športové aktivity syna a podobne. Po dovŕšení 18 rokov veku u R. matka prestala platiť výživné, i keď R. navštevovala strednú a vysokú školu. V súčasnej dobe matka prispieva na výživu mal. T. sumou 50 € mesačne, výživné platí pravidelne. Deťom nikdy nebránil v styku s matkou, po rozvode videla deti niekoľko mesiacov, od tej doby nie sú v kontakte. Otec dňa 30.4.2015 prekonal cievnu mozgovú príhodu a do súčasnej doby je PN. Značne sa mu znížil príjem, čo je dôvodom podania návrhu. Je v procese vybavovania invalidného dôchodku. K návrhu otec doložil rodný list mal. T. a rozsudok, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť matky.
2. Otec na návrhu trval.
3. Matka k návrhu uviedla, že jej finančná situácia jej neumožňuje platiť výživné v navrhovanej výške.
4. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné matky na mal. T..
5. Na pojednávanie sa nedostavil otec mal. T. zo zdravotných dôvodov, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa otca (dcéra), ktorá sa pojednávania osobne zúčastnila a súhlasila, aby súd pojednával v neprítomnosti otca.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie rodným listom mal. T., rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004, daňovým priznaným otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, potvrdeniami o príjme matky, správami Sociálnej poisťovne o výške nemocenských dávok, výsluchom zástupkyne otca, matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, písomným vyčíslením mesačných príjmov a nákladov otca a zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu v Skalici č.k. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004 bolo rozvedené manželstvo D.T. J., rod. K. a K. J.. Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti R. J., R.. X.XX.XXXX O. T. J., R.. X.X.XXXX do výchovy otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť na mal. R. vo výške 1.700 Sk mesačne a na mal. T. vo výške 1.300 Sk mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2005. V čase poslednej úpravy výživného mal. T. navštevoval MŠ v Skalici, za ktorú otec mesačne platil stravné 600 Sk a ďalej poplatok 200 Sk za rodičovské združenie a 100 Sk na besiedky. Matka pracovala ako zdravotná sestra v NsP Skalica s priemerným mesačným netto zárobkom vo výške 9.188 Sk mesačne. Bývala v spoločnej domácnosti s priateľom v dvojizbovom byte v J.. Otec mal. T. bol do 14.11.2003 zamestnaný ako robotník v spoločnosti ZIPP Skalica s.r.o. s priemerným zárobkom 14.152 Sk mesačne, následne bol nezamestnaný, od 1.6.2004 vykonával živnosť v odbore kovovýroba s mesačným príjmom po odpočítaní nákladov vo výške 20.000 Sk. Poberal prídavky na obidve deti vo výške cca 1.000 Sk, uhrádzal náklady spojené s bývaním vo výške 3.600 Sk a mesačné zálohy za elektrinu 680,- Sk. Otec býval spolu s mal. deťmi v dvojizbovom byte v Skalici.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. o príjme matky mal súd preukázané, že v období od januára 2015 do marca 2016 matka dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 565 €. V období od apríla 2016 do augusta 2016 mala priemerný príjem cca 390 €, pričom v máji 2015 mala vyplatenú popri mzde náhradu príjmu vo výške 104,90 €, v júni 2016 nemala zo zamestnania žiadny príjem. Podľa správy zamestnávateľa, v období od 17.5.2016 do 17.7.2016 boli matke vyplácané nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne.
9. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mal súd preukázané, že otec mal. T. mal v danom roku základ dane vo výške 3.044,23 €, čo mesačne predstavuje cca 253 €. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Senica, otec ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 28.5.2016.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica vyplýva, že otec maloletého bol práceneschopný od 30.04.2015 do 03.04.2016, za uvedené obdobie mal vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 2.463,50 €, mesačne v priemere vo výške 220 € (okrem 04/2015 - 3,40 €, 04/2016 - 21,90 €).
11. Z vyčíslenia príjmov a výdavkov otca súd zistil, že otec mal. T. poberá invalidný dôchodok vo výške 450 € mesačne, prídavok na dieťa v sume 23,52 € a výživné vo výške 70 €. Medzi výdavkami uviedol: mesačne nájom 97,62 €, elektrina 25 €, SIPO inkaso 14 €, internet 11,72 €, poistka syn 10,69 €, poistka otec 54,65 €, telefóny 85,25 €, obedy syn 20 €, strava cca 300 €, kozmetika 20 €, lieky 20 €, ostatné - daň za byt 4 €, poistka auto 80 €, oblečenie syn 600 € ročne, oblečenie šport 150 € ročne, stužková 200 €, strojček na zuby 1.000 €, kontrola u zubára po 3 mesiacoch 20 €, vodičský preukaz 450 € + výlety, vreckové podľa potreby.
12. Zástupkyňa otca uviedla vo výpovedi pred súdom, že jej otec býva s mal. T. v 2-izbovom byte, tento ešte zrejme vlastnia spolu s matkou. Za nájom platí otec 97,62 € mesačne, za elektrinu 25 €, inkaso 14 €, internet 11,72 €. Otec má zdravotné problémy, mal mozgovocievnu príhodu, v súčasnosti je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá mesačne vo výške 450 € asi od februára tohto roku. Počas práceneschopnosti otec poberal nemocenské dávky vo výške cca 220 €. Zástupkyňa otca navrhla zvýšiť výživné od 1.2.2016. Otec má živnosť zrušenú od júna 2016, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, len staršie
vozidlo Citroen C3. Maloletý je študentom 3. ročníka gymnázia v Skalici, za stravu sa platí 20 €, zo školy sa zúčastňuje výletov, minulý rok bol v Paríži, za čo zaplatil otec 200 €. Navštevuje krúžok bojového umenia v Hodoníne 4 krát do týždňa, za jeden vstup sa platí 100 Kč. Tento rok si urobil vodičský kurz, za ktorý sa zaplatilo 450 €. Vyberajú sa na stužkovú, spolu zaplatí 200 €, poistku 10 €, paušál na mobil 15 € mesačne. Maloletý nemá väčšie zdravotné problémy. Výdaje mal otec so strojčekom na zuby, za čo zaplatil spolu 1.000 €, maloletý chodí každé 3 mesiace na kontrolu, platí sa 20 €. Matka platí výživné vo výške 70 € mesačne, avšak 3 krát do roka pri príležitosti menín, narodenín a na Vianoce zašle 100 €. Maloletý sa nechce s matkou stretávať, pretože ju ani nepozná.
13. Matka pred súdom vypovedala, že býva v rodinnom dome v J., ktorý si zakúpili s bývalým manželom, majú podaný návrh na majetkové vyporiadanie. Je rozvedená, v dome býva sama. Pracuje v NSP Skalica ako zdravotná sestra so zárobkom 570-590 € netto mesačne. Mesačne spláca hypotéku 146 €, ktorú si zobrali na zakúpenie domu a dlh za kolegyňu ako ručiteľ vo výške 100 € mesačne, má splácať ešte rok. Mesačne platí poplatok za plyn 80 €, elektrinu 40 €, telefón 35 €, rozhlas 5 €. S maloletým sa nestretáva pre vážne problémy, ktoré mali s bývalým manželom. Mala záujem stretávať sa s deťmi, ale pre nezhody sa to nedalo. Nepodala si návrh na úpravu styku. V júni 2016 bola práceneschopná pre operáciu, za uvedený mesiac dostala nemocenské dávky vo výške 206 €.
14. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné matky na mal. T..
15. Podľa § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. l, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 21. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
22. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, či už na strane rodičov alebo maloletých detí. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zvýšenie výživného matky pre mal. T. bol podaný dôvodne v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého aj na strane rodičov, ktorá je podľa názoru súdu zásadného významu. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004. Od tohto času uplynula doba takmer 12 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné v sume 43,15 € (1.300 Sk) je v súčasnej dobe nedostačujúce a nezohľadňujúce zvýšené životné náklady a potreby mal. T.. K zásadnej zmene pomerov na strane maloletého došlo v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému, keď pri poslednej úprave výživného maloletý navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti je žiakom 3. ročníka gymnázia. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S touto zmenou úzko súvisí aj vyšší štandard potrieb maloletého, ktorý je vo svojich sedemnástich rokoch na prahu dospelosti, preto museli značne vzrásť i výdavky na zakupovanie oblečenia, obuvi, kozmetiky, podstatne vyššie náklady vznikajú na stravovanie a záľuby. Je nepochybné, že vzhľadom na uplynulé obdobie sa podstatne zvýšili celkové životné náklady primerané veku a osobným potrebám mal. T.. Z výpovede zástupkyne otca vyplynulo, že otcovi v poslednom období vznikli s mal. Timotejom i osobitné zvýšené výdaje, a to v súvislosti s dentálnou starostlivosťou (strojček na zuby vo výške 1.000 €, kontroly každé 3 mesiace s platbami vo výške 20 €), obstaranie vodičského preukazu pre syna v hodnote 450 €, poplatok na stužkovú slávnosť v sume 200 €, školský výlet do Paríža s doplatkom 200 €. Na tieto výdaje matka maloletého neprispela. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom súd prihliadal i na to, že otec je ten z rodičov, ktorá sa osobne o mal. dieťa stará a že matka sa na výchove maloletého (okrem platenia výživného a peňažných darov pri príležitosti sviatkov) ničím iným nepodieľa, ani sa s maloletým nestretáva. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem zo živnostenského podnikania 664 € (20.000 Sk). V roku 2015 mal zisk z podnikateľskej činnosti v priemere 253 € mesačne. Podnikateľskú činnosť otec ukončil v máji tohto roku po dlhodobej práceneschopnosti, počas ktorej poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 220 € mesačne, v súčasnosti má príjem len z invalidného dôchodku vo výške 450 € mesačne. Na strane otca tak nastala zmena pomerov v podobe zníženia jeho priemerného mesačného príjmu o vyše 200 €. Otcovi sa tiež podstatným spôsobom zhoršil zdravotný stav, prekonal mozgovocievnu príhodu, v súčasnosti je na invalidnom dôchodku. K zmene pomerov prišlo i na strane matky. Matka pri poslednej úprave výživného mala priemerný čistý mesačný zárobok v sume 305 € (9.188 Sk) a v súčasnosti je jej priemerný mesačný príjem vo výške cca 565 € (vychádzajúc z jej priemerného zárobku v období od 01/2015 do 03/2016), znížené príjmy mala len v období od mája do júla 2016, kedy bola dočasne práceneschopná pre operáciu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka mala mať v súvislosti s operáciou a svojím zdravotným stavom trvalé následky, ktoré by mali vplyv na jej zárobkové možnosti, prípadne zníženie príjmu. Uvedené znamená, že od poslednej úpravy výživného sa matke príjem zvýšil v priemere o 260 €. Bytové pomery rodičov mal. detí a ich výdaje do domácnosti sa závažnejším spôsobom nezmenili. Matka síce v súčasnosti býva sama, teda nikto jej neprispieva na úhradu výdavkov na domácnosť (v čase posledného rozhodovania súdu bývala s priateľom), avšak v porovnaní so stavom pri prechádzajúcej úprave matke ubudla vyživovacia povinnosť k dcére R., ktorú prestala plniť po dovŕšení jej plnoletosti. Pokiaľ ide o platby dlhu z titulu ručiteľského záväzku matky, tieto výdavky nemôžu ísť na úkor výživného pre maloletého syna, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné matky na mal. T. na sumu 110,- € mesačne, keď boli preukázateľne zvýšené náklady na starostlivosť o mal. T. a zároveň došlo aj k zvýšeniu príjmu matky a zníženiu príjmu otca. Súd nevyhovel návrhu otca v plnej výške (zvýšenie výživného na sumu 150,- €), pretože tento považoval za neprimeraný možnostiam a majetkovým pomerom matky. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu povinného rodiča deleno počet detí. Súd riadiac sa aj týmto myšlienkovým pochodom dospel k sume výživného vo výške 110 € mesačne, ktorá je spôsobilá pokryť odôvodnené potreby maloletého a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam rodičov, keď treba zobrať do úvahy, že aj otec je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa. Súd má za to, že matka s ohľadom na jej súčasný príjem musí byť schopná platiť výživné v súdom stanovenej výške.
23. Súd zvýšil výživné matky na maloletého T. od 1.2.2016 tak, ako žiadal otec, pretože už v tomto čase nepochybne boli dôvody pre zvýšenie výživného na mal. Timoteja. Z výpovede zástupkyne otca maloletého mal súd preukázané, že matka platí na mal. T. výživné vo výške 70 € mesačne. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného vznikol matke nedoplatok na výživnom, keď pri zvýšenom výživnom mala matka na mal. T. zaplatiť za obdobie od 1.2.2016 do 30.9.2016 výživné spolu v sume 880 € (8 x 110 €) a zaplatila len 560,- € (8 x 70 €), teda rozdiel za toto obdobie činí 320 €, ktorý predstavuje nedoplatok matky na výživnom pre mal. T.. Nedoplatok súd povolil matke vzhľadom na jej pomery zaplatiť formou mesačných splátok v súlade s § 217 ods. 2 C.s.p., ktorých výšku a podmienky zročnosti určil.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.