Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobkyne: X. J.A.R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. X, XXX XX V., pr. zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 688,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2015 domáhala náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 688,80 eur. Žalobu odôvodnila tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím číslo XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 21.01.2009 rozhodol o odňatí a zastavení vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a bytového zariadenia pre žalobkyňu v sume 16,60 eur mesačne od 01.01.2009 s odôvodnením, že po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 447/2008 Z.z. z vlastného podnetu prehodnotil poskytovanie tohto príspevku žalobkyni, nakoľko podľa ustanovenia § 38 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z. tento príspevok nepatrí osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná poskytovaná sociálna služba. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím číslo U. zo dňa 02.04.2009 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie prvostupňového orgánu číslo XXXX/XXXXX - XXX zo dňa 21.01.2009 potvrdilo. Listom zo dňa 06.02.2012 žalobkyňa požiadala Okresnú prokuratúru v Prešove a podanie protestu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach v proteste číslo KD78/12- 10 zo dňa 29.03.2012 proti rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo A/. zo dňa 02.04.2009 navrhol toto rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s odôvodnením, že zákon č. 447/2008 Z.z. v žiadnom ustanovení neuvádza, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona od 01.01.2009 sa odníma alebo zaniká nárok na vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa predchádzajúceho zákona č. 195/1998 zbierky o sociálnej pomoci účinného do 31.12.2008. V proteste je zároveň uvedené, že správny orgán pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., najmä ustanovenie § 65 ods. 5 tohto zákona. ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím číslo U. zo dňa 16.04.2012 protestu prokurátora vyhovelo a zrušilo rozhodnutie ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 02.04.2009. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 21.01.2009 bolo následne zrušené rozhodnutím

ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 16.04.2012. ÚPSVaR Prešov v novom rozhodnutí číslo 12/51474 - 005 zo dňa 29.06.2012 určil žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.05.2012. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré následne zobrala späť. Ďalším listom znovu požiadala už priamo MPSVaR o prehodnotenie nároku, pričom jej list bolo možné vyhodnotiť ako znovu podané odvolanie, resp. podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Postup príslušných správnych orgánov po zrušení nezákonného rozhodnutia o odňatí kompenzačného príspevku tak, ako je uvedené v článku 1 žaloby, bol nesprávny a nezákonný. Žalobkyni bola nezákonným rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 02.04.2009 spôsobená škoda vo forme odňatia a zastavenia vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, hoci odňatý nemal byť (§ 45 ods. 9 zákona číslo 447/2008 Z.z.) v sume 16,60 eur mesačne od 01.01.2009. Predmetný príspevok bol žalobkyni opätovne a bez opory v zákone priznaný až od 01.05.2012. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške, ktorá zodpovedá súhrnu mesačných súm peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý nebol žalobkyni vyplácaný za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2012 vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime mesačne x 40 mesiacov = 688 eur. Podporne na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu škody žalobkyňa predložila rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2012 - 46 zo dňa 17.04.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice v skutkovo a právne obdobnej veci. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013. Zároveň si uplatnila náhradu trov.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené 02.09.2015 (č. l. 45-51 spisu) navrhla žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že neboli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z.. Uviedla, že žalovaná postupovala v danom prípade podľa znenia ustanovenia § 38 ods. 16 zákona, v zmysle ktorého v tom čase platnom znení: „Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb prechodne alebo na určitý čas, najviac 30 dní v kalendárnom roku“. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 38 ods. 16 zákona poukázala žalovaná na potrebu odňatia dotknutých peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov a zastavenia ich výplaty od 1.1.2009 všetkým poberateľom, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba (okrem výnimiek ustanovených v druhej vete § 38 ods. 16). V intenciách uvedeného postupovali všetky úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Teda aj ÚPSVaR Prešov, keď už vyššie uvedeným rozhodnutím odňal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a jeho výplatu rovnakým dňom zastavil. Zastáva názor, že žalobkyňa nárok na doplatenie predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v lehote troch rokov ustanovenej § 45 ods. 10 zákona č. 477/2008 Z.z. neuplatnila. Z uvedeného dôvodu tento nárok žalobkyne za obdobie od 1.1.2009 do 30.4.2012 považuje žalovaná za prekludovaný. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni určená uvedená výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov s účinnosťou od 1.5.2012. V danom prípade bol podnet účastníkom konania - žalobkyňou podaný dňa 2.2012, teda po 2.1.2012. Odporca z uvedeného dôvodu zastáva názor, že navrhovateľka si uplatnila svoj nárok podaním návrhu na podanie protestu prokurátora v lehote stanovenej koňom č. 447/ 2008 Z.z. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni určená uvedená výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov s účinnosťou od 1.5.2012. Právny zástupca žalobkyne v predloženej žalobe na podporu oprávnenosti uplatnenia nároku na náhradu škody poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 3/2012-46 zo dňa 07.04.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžso 40/2013 zo dňa 20.08.2013 v skutkovo a právne obdobnej veci. nadväznosti na tieto rozsudky úrad dotknutej fyzickej osobe s ŤZP priznal výplatu kompenzačného príspevku od 01.01.2009. K uvedenému je potrebné uviesť, že sa nejedná o identicky zhodný prípad. Ide o prípad pána Petra Kobidu, ktorý si uplatnil nárok na doplatenie peňažného príspevku v lehote troch rokov v súlade s § 45 s. 10 zákona. Teda v predmetných súdnych konaniach sa tak Krajský súd v Prešove ako ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nemuseli vysporiadávať s preklúziou pohľadávky. V predmetnej veci žalobkyňa nedisponuje

rozhodnutím, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť z dôvodu spätného nepriznania príspevku na kompenzáciu od 01.01.2009, t.i. nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany žalovanej vo vzťahu k prejednávanému nároku žalobkyne - čiže nedošlo k zrušeniu posledného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č.: XX/XXXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012, v ktorom bol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov s účinnosťou od 1.5.2012. Navyše, žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 29.6.2012 ani neodvolala, tzn. že nedošlo k splneniu podmienok ustanovených v § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z.. Žalovaná na základe už uvedených skutočností uplatňuje v tomto konaní i námietku premlčania uplatňovaného nároku. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok voči žalovanej až potom, čo došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na uplatnenie nároku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. 3. V súlade s ustanovením § 186 súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, pričom vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

4. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na podanej žalobe, a to aj v zmysle ďalších písomných podaní, ktoré boli súdu doručené, a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalobkyni správny orgán 1. stupňa odňal poberanie kompenzačného peňažného príspevku v sume 16,60 Eur od 01.01.2009 a to rozhodnutím zo dňa 21.01.2009. Žalobkyňa s týmto rozhodnutím nesúhlasila, podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a to tak, že potvrdil rozhodnutie 1. stupňa s odvolaním sa na to, že po nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 447/2008 bolo u žalobkyne prehodnotené poberanie tohto príspevku a to tak, že tento jej už nepatrí, pretože je jej poskytovaná celoročná pobytová služba. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, obrátila sa na príslušnú prokuratúru, ktorá podala v konečnom dôsledku protest proti takémuto rozhodnutiu a to z dôvodu, že nemalo dôjsť k prehodnocovaniu predpokladov na poberanie tohto príspevku, ale iba k prehodnoteniu výšky poskytovania tohto príspevku. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo aj svoje rozhodnutie aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a následne bolo vydané nové rozhodnutie, ktoré však priznalo žalobkyni tento príspevok nie od 01.01.2009, teda od kedy jej bol odňatý, ale až od 01. mája 2012. Žalobkyni v dôsledku toho vznikla škoda, a to v súhrne príspevkov od 01.01.2009 do 01.05.2012 v sume 688,80 Eur. Pokiaľ ide o právny dôvod podania tejto žaloby, žalobkyňa má za to, že došlo jednak k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý zakladá právo žalobkyne na náhradu škody voči štátu a jednak došlo aj k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré zakladá žalobkyni právo na náhradu škody voči štátu. Nesprávny úradný postup žalobkyňa vidí v tom, že 1. a 2. stupeň správneho orgánu mali podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 postupovať ox offo, to znamená že ak sa dozvedeli o tom, že žalobkyni bol priznaný spätne ten príspevok od neskoršieho dňa, mali z úradnej povinnosti rozhodnúť o doplatení tohto príspevku. O tom, že takto mali konať vedeli jednak preto, že pán S. písal samostatný list na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa odvolal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde tieto súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na to, že správny orgán mal konať z úradnej povinnosti a nemal čakať na akýkoľvek podnet zo strany žalobkyne. O tom, že ide o nesprávny úradný postup svedčí aj ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 01.01.2003, na ktoré sa žalobkyňa odvolala vo svojom podaní z 23.06.2016, a to, že nesprávny úradný postup nie je legálne definovaný v zákone, iba demonštratívne, a možno za nesprávny úradný postup považovať akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak tento porušil pravidlá ustanovené v právnej norme. Právnou normou je v tomto prípade ust. § 45 ods. 9. Za nezákonné rozhodnutie v tomto prípade považuje žalobkyňa jednak prvé rozhodnutie z 21.01.2009 o odňatí príspevku a s ním súvisiace rozhodnutie o doplatení tohto príspevku z roku 2012. Žalobkyňa má zato, že prvým rozhodnutím vzniká základ nároku na náhradu škody a druhým rozhodnutím bola ustálená výška. Tieto rozhodnutia je podľa žalobkyne potrebné považovať vo vzájomnej súvislosti, a teda v danom prípade je splnená podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia, na ktoré sa žalovaná odvolávala, pretože prvé rozhodnutie bolo zrušené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Na podklade toho má žalobkyňa za to, že jej právo na náhradu škody vzniklo a toto si náležite odôvodnila. Námietka premlčania, ktorú vzniesla protistrana nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa ako poškodená sa dozvedela o výške škody až v roku 2012 druhým rozhodnutím, ktoré bolo doručené v júli 2012. Od tohto plynie trojročná premlčacia doba, ktorá spočívala ešte po dobu 7 mesiacov, kedy prebiehalo predbežné prerokovanie nároku, čiže v žiadnom prípade nedošlo k premlčaniu.

5. Zástupkyňa žalovaného má za to, že v predmetnej veci žalobkyňa nedisponuje rozhodnutím, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť z dôvodu spätného nepriznania príspevku na kompenzáciu od

01.01.2009, to znamená, že tu nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany žalovaného. Nárok na náhradu škody nie je možné odvíjať od rozhodnutí z roku 2009 o odňatí príspevku, ale od rozhodnutí o určení výšky nového peňažného príspevku s určením dátumom jeho priznania. Relevantné rozhodnutie úradu nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť, a preto tu nie je splnený základný predpoklad podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením protistrany, v ktorom sa poukazovalo na spojitosť rozhodnutí z roku 2009 a z roku 2012, nakoľko každé toto rozhodnutie je individuálny právny akt a nemožno prezumovať, že keď bolo zrušené jedno rozhodnutie z roku 2009, automaticky by došlo aj k zrušeniu rozhodnutia z roku 2012. Žalovaný tiež nesúhlasí s vyjadrením, že každý postup súvisiaci s rozhodovacou činnosťou správneho orgánu bezprostredne smejúci k vydaniu rozhodnutia, možno považovať za úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Teda v tomto prípade nie je daná zodpovednosť štátu z titulu nesprávneho úradného postupu, lebo tieto úkony úradného postupu samo o sebe nevedú k vydaniu tohto rozhodnutia. Nie je splnená prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalovaný tento nárok neuznáva v celej jeho výške a žiada súd, aby žalobu zamietol.

6. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo XXXX/XXXXXX - 001 zo dňa 21.01.2001 vyplýva, že ÚPSVaR Prešov odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 16,60 eur mesačne od 01.01.2009 žalobkyni. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2013. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave číslo U. zo dňa 02.04.2009 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.01.2009 bolo potvrdené.

7. Na základe protestu prokurátora pod číslom V. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím číslo U. zo dňa 16.04.2012 vyhovelo protestu prokurátora a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - pracovisko Košice pod číslom U. zo dňa 02.04.2009 zrušilo ako nezákonné.

8. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťzp - pracovisko Košice rozhodnutím číslo U. - XXXXX/X zo dňa 16.04.2012 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 21.01.2009 zrušilo.

9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím číslo XX/XXXXX/XXX zo dňa 29.06.2012 určil žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu s účinnosťou od 01.05.2012.

10. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré písomným podaním následne vzdala späť.

11. Písomným listom označeným ako Žiadosť o prehodnotenie nároku požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o prehodnotenie nároku z dôvodu, že jej finančná situácia je nevyhovujúca a nepostačuje pokryť jej životné náklady. Žiadala prehodnotiť nárok od 01.01.2009 až do 01.05.2012 vzhľadom na spôsobenú majetkovú ujmu.

12. Z listu označeného ako Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku.

13. Z listu označeného ako Informácia o výsledku predbežného prerokovania vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 29.06.2015, že dospel k záveru, že v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nebude žalobkyňa odškodnená. Uvedený list je treba považovať za záver predbežného prerokovania nároku na náhradu škody uplatneného na ministerstve.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 46 ods 2 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

17. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

23. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

24. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia

26. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

27. Podľa ust. § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

28. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v tomto konaní. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Súd s poukazom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku preskúmal čas, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu a čas, kedy si žalobkyňa nárok uplatnila na súde. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti a to: uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby a povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. V danom prípade súd má za to, že táto nebola vznesená dôvodne. Žalovaný tvrdil, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto je stanovená v dĺžke troch rokov, ktorá začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Podľa názoru žalovaného subjektívna premlčacia lehota začala plynúť v čase rozhodnutí o právoplatnosti prvostupňového orgánu ÚPSVaR Prešov zo dňa 21.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.04.2009. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko predmetom konania bolo nezákonné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo XX/XXXXX - XXX zo dňa 29.06.2012, ktoré bolo žalobkyni doručené v júli 2012. Premlčacia trojročná lehota spočívala ešte po dobu predbežného prerokovania nároku. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd až dňa 21.07.1015, súd má za to, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Súd na podporu poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. XS/X/XXXX - XX zo dňa 17.04.2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSŽSO/XX/XXXX zo dňa 20.08.2013.

29. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 688,80 eur, ktorá predstavuje súhrn mesačných súm peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý nebol žalobkyni vyplácaný v období od 01.01.2009 do 30.04.2012 vo výške 9,28 % sumy životného minima x 40 mesiacov (688,80 eur) titulom nezákonného rozhodnutia ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 02.04.2009 vo forme odňatia a zastavenia vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý jej bol priznaný v sume 16,60 eur od 01.05.2012. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím č. XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.09.2009 odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia pre žalobkyňu v sume 16, 60 eur mesačne od 01.01.2009 s poukázaním na ustanovenie § 38 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe odvolania žalobkyne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím č. U. zo dňa 02.04.2009 odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdilo. Z uvedeného dôvodu z podnetu žalobkyne prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal protest číslo V. XX/XX - XX zo dňa 29.03.2012

proti rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 02.04.2009. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím číslo U. zo dňa 16.04.2012 protestu prokurátora vyhovelo a zrušilo rozhodnutie ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice U. zo dňa 02.04.2009. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 21.01.2009 bolo následne zrušené rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice číslo U. zo dňa 16.04.2012. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v novom rozhodnutí číslo 12/51474 - 005 zo dňa 29.06.2012 priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.05.2012. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že postup príslušných správnych orgánov po zrušení nezákonného rozhodnutia o odňatí kompenzačného príspevku bol nesprávny a nezákonný. Žalobkyni tak bola nezákonným rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava, pracovisko Košice č. U. zo dňa 02.04.2009 spôsobená škoda vo forme odňatia a zastavenia vyplácania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, pričom predmetný príspevok bol žalobkyni opätovne bez opory v zákone priznaný až od 01.05.2009. Uvedeným bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške zodpovedajúcej súhrnu mesačných súm peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý nebol žalobkyni vyplácaný za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2009 vo výške 9,28 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životného minime mesačne x 40 mesiacov, to je 688,80 eur.

30. Bolo preukázané, že žalobkyňa si splnila povinnosť predbežne prerokovať svoj nárok na náhradu škody s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 18.12.2014, pričom Oznámením MPSVaR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 29.06.2015 doručenej dňa 03.07.2015 bolo žalobkyni oznámené, že jej žiadosti sa nevyhovelo.

31. Žalovaný namietal pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí peňažný príspevok na kompenzáciu tým, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na doplatenie predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v lehote troch rokov stanovenej v § 45 ods. 10 zákona číslo 477/2008 Z.z., v dôsledku čoho je nárok žalobkyne za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2012 prekludovaný, a preto novo určená výška peňažného príspevku môže byť priznaná s účinnosťou od 01.05.2012. V danom, prípadne bol podnet žalobkyňou podaný dňa 06.02.2012, teda po 02.01.2012, preto rozhodovanie v zmysle ustanovenia § 45 ods. 9 zákona číslo 447/2008 Z.z. nie je možné uplatniť. S uvedenými námietkami s poukázaním na ustanovenia zákona č § 45 ods. 9, 10 zákona číslo 477/2008 Z.z. sa súd nestotožnil. Z ustanovenia § 45 ods. 9 zákona jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal. Správne orgány tak mali konať z úradnej povinnosti ex offo minimálne teda od doby, kedy bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009. Súd má za to, že žalobkyňa tak bola ukrátená na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009, kedy sa jej odňala zastavila výplata peňažného príspevku. Súd konštatuje, že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť odňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa dala alebo nedala podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobkyňa podala odvolanie v zákonnej lehote. Vzhľadom na uvedené nie je možné akceptovať obranu žalovaného, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na doplatenie peňažného príspevku v lehote troch rokov s poukázaním na ustanovenie § 45 ods. 10 zákona číslo 447/2008 Z.z. ako aj s tvrdením, že proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie v zákonnej lehote, avšak dňa 27.07.2012 vzala písomne svoje odvolanie späť, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa žiadala v trojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného o zániku práva žalobkyne na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.

32. Súd vzal do úvahy pri ustálení uplatnenej výšky náhrady, že úrad ako aj ústredie poznali situáciu žalobkyne z predložených listinných dokladov, a napriek tomu nekonali v súlade s platnými právnymi predpismi a odopreli žalobkyni vyplácanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 16,60 eur mesačne od 01.01.2009 a len na základe sťažnosti žalobkyne a jej podania na

prokuratúru, došlo k náprave tohto nezákonného stavu (t.j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v novom rozhodnutí číslo XX/XXXXX - XXX zo dňa 29.06.2012 priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.05.2012), a preto súd s poukazom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené skutočnosti vyhovel žalobe.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov