Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-56-2016.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., XXX XX O., zast. JUDr. Miroslav Repovský, M.R.Štefánika 875/200, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. Z. XXX, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10C/569/2013-90 zo dňa 29. 09. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.
„Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným formou notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade X. notára vo B. dňa 04.04.2013 pod číslom N XXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX, K. XXXXX/XXXX, ktorej predmetom bol predaj bytu číslo XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie O. a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie O., parcela číslo XXXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielom k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX je neplatná.
Súd nepriznáva žalobkyni náhradu trov konania“.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 04. 04. 2013 bola medzi žalobkyňou a otcom žalovaného Q. F. uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej Q. F. žalobkyni vyplatil 3 500 Eur s tým, že žalobkyňa poskytnutú pôžičku sa zaviazala vrátiť do dvoch mesiacov v sume 4 000 Eur, t. j. navýšenú o sumu 500 Eur ako úrok z pôžičky. Žalobkyňa na takéto podmienky o pôžičke pristúpila, pretože bola v tiesni a nutne potrebovala peniaze za účelom pomôcť synovi (dozvedela sa, že synovi hrozí premena nezaplateného peňažného trestu na trest nepodmienečného odňatia slobody). Suma 3 500 Eur bola žalobkyni dňa 04. 04. 2013 odovzdaná aj vyplatená na parkovisku v aute pri Notárskom úrade X.. B. B.. V uvedený deň bola formálne formou notárskej zápisnice uzatvorená aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa previedla byt s prislúchajúcimi nehnuteľnosťami, resp. podielmi na nich (ktorý je predmetom sporu) na žalovaného. Formálne a zapísnične bola dohodnutá kúpna cena 4 000 Eur, ktorá však reálne žalobkyni nikdy vyplatená nebola. Reálne bola uzavretá len zmluva o pôžičke, na základe ktorej došlo k reálnemu plneniu, a to požičanie peňazí zo strany Q. F. žalobkyni. Žalobkyňa sa celý čas domnievala, že akt spisovaný na notárskom úrade vo forme notárskej zápisnice je zabezpečovacím úkonom na
zabezpečenie poskytnutej pôžičky. O tom, že išlo o predaj bytu, v ktorom býva aj so synom, sa dozvedela až vtedy, keď ju otec žalovaného vyzval na vypratanie bytu. Žalobkyňa nemá kde so synom bývať, pôžičku doposiaľ nevrátila a žalovaný sa voči žalobkyni v inom konaní domáha vypratania predmetného bytu.
3. S poukazom na ust. § § 37 ods.1, § 39, § 41 ods. 2, § 49, § 49a, § 40a a § 142 ods. 1 O. s. p. súd uzavrel, že kúpna zmluva o predaji bytu je absolútne neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre absenciu vážnosti vôle žalobkyne smerujúcej k uzavretiu zmluvy a vyvolaniu následkov tohto právneho úkonu. Žalobkyňa sa podaním žaloby na súde dovolala v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti tohto právneho úkonu. Je nepochybné, že žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu v domnení, že ide len o zabezpečenie pôžičky a niet žiadnych pochybností o tom, že zmluvu žalobkyňa uzavrela v tiesni. Ak by súd pripustil interpretáciu žalovaného, že dohodnutá kúpna cena za byt (na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 04. 2013 spísanej formou notárskej zápisnice) predstavovala 4 000 Eur, pričom na základe zmluvy o pôžičke žalovaný, resp. jeho otec dňa 04. 04. 2013 vyplatil žalobkyni 4 000 Eur, išlo by rovnako o neplatnosť oboch právnych úkonov, t. j. ako samotnej kúpnej zmluvy, tak i zmluvy o pôžičke z dôvodu simulácie právneho úkonu podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd hodnotil aj vierohodnosť výpovede svedkov Q. F. a X. R., pričom Q. F. je otcom žalovaného a X. R. je synom žalobkyne. Súd za vierohodnejšiu považoval výpoveď X. R., nakoľko tento svedok popísal skutkový stav v zásade v zhode so žalobkyňou. Naopak u Q. F. sa nachádzalo viacero rozporov s výpoveďou jeho syna - žalovaného, ako aj rozporov s výpoveďou svedka X.. B. B., notára. Q. F. tvrdil, že 04. 04. 2013 mal poskytnúť pôžičku, neskôr v ten istý deň sa mala uzavrieť aj kúpna zmluva o predaji bytu, pričom tvrdil, že on sa o kúpnu cenu ani nezaujímal a nepoznal ju. Notár X.. B. B. však vypovedal, že otec žalovaného ho navštívil už niekoľko dní pred spísaním samotného notárskeho úkonu, uviedol mu podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, vrátane kúpnej ceny a doniesol k zmluve aj písomné podklady. Rozpory sa nachádzajú aj vo výpovedi samotného žalovaného, ktorý najprv tvrdil, že príjmový a výdavkový pokladničný doklad mala vypísať a podpísaný doniesť žalobkyňa a odovzdať tieto doklady k rukám žalovaného, neskôr tvrdil, že tieto doklady mala odovzdať jeho otcovi Q. F.. Napokon svedok Q. F. vo svojej výpovedi sám uviedol, že si je vedomý toho, že vrátenie požičanej sumy zo zmluvy o pôžičke by si mohol nárokovať na súde. Ak by súd pripustil existenciu platných oboch právnych úkonov, t. j. zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy s kúpnou cenou 4 000 Eur, išlo by zo strany súdu o popretie spravodlivosti. Za takého stavu by žalobkyňa previedla byt bezodplatne, pretože Q. F. by si kedykoľvek mohol súdnou cestou nárokovať na vrátenie pôžičky 4 000 Eur, vedomosť o čom vo svojej výpovedi aj sám potvrdil.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konajúci súd v napadnutom rozsudku nepravdivo uviedol, že otec žalovaného žalobkyni výslovne uviedol, že k notárovi idú podpísať iba zmluvu o pôžičke, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného na príslušnom katastrálnom úrade a že žalovaný žalobkyňu utvrdil v tom, že ide len o pôžičku. Bolo v záujme žalobkyne, aby si pred uskutočnením a realizáciou kúpnej zmluvy u notára ozrejmila, aké následky pre ňu vyplývajú z podpísania kúpnej zmluvy, hlavne po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou v zmysle profesionálneho a štandardného prístupu k plneniu záväzku, tak voči žalovanému, ako aj k notárovi, nakoľko pri rozhodovaní si neobstarala všetky dostupné informácie ohľadne prevodu nehnuteľnosti a porušila tým povinnosť vyplývajúcu jej z kúpnej zmluvy. Poučenia, ktoré notár pri spísaní vykonal, boli štandardné a zrozumiteľné a nestačí prehlásiť, že bola uvedená do omylu tak, ako učinila žalobkyňa pred súdom. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne a záver súdu, že podľa § 49a Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle. Súd nesprávne posúdil výpoveď svedka X.. B. B., notára, nakoľko táto výpoveď jasne svedčí o skutočnostiach, že účastníkov, a teda aj žalobkyňu riadne poučil, o čom notársku zápisnicu spísal a aké následky z podania návrhu na vklad do katastra z nej vyplývajú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
8. Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ nesúhlasí a namieta závery súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04. 04. 2013 formou notárskej zápisnice o predaji bytu. Po preskúmaní veci však odvolací súd nezistil, žeby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení a tvrdenia odvolateľa s ohľadom na zistené skutkové okolnosti veci boli len účelovou obranou, ktorá nebola spôsobilá spochybniť závery súdu prvej inštancie ohľadom absolútnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy.
9. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa ust. § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
11. Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným (§ 49a Občianskeho zákonníka).
12. Náležitosťou každého právneho úkonu musí byť samozrejme aj vôľa smerujúca k uskutočneniu tohto úkonu. Na to, aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je nevyhnutné, aby vôľa bola bezchybná, teda mala zákonom požadovanú kvalitu v podobe jej slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj podstatu o reálnom obsahu tohto úkonu, vrátane jeho právnych následkov. Iba v takom prípade možno hovoriť o znaku „vážnosti“, vôle konajúceho subjektu.
13. Pri posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konaný úkon nemienil vážne, pričítal na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochranu dobrej viery adresáta právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie je mienený vážne.
14. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle po tom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade pochybnosti odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatku vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada.
15. Žalobkyňa postavila celú svoju argumentáciu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na tvrdení, že nikdy neprejavila vážnu vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o predaji bytu. Od otca žalovaného si požičala dňa 04. 04. 2013 sumu 3 500 Eur a tento jej tvrdil, že právny úkon, ktorý žalobkyňa vykonala vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade dňa 04. 04. 2013, je zabezpečovacím úkonom na zabezpečenie poskytnutej pôžičky. Aby však bola argumentácia žalobkyne v predmetnom konaní právne relevantná, musia okolnosti uzatvárania zmluvy vyvolať pochybnosti o vážnosti skutočnej vôle žalobkyne uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu.
16. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu a zisteného skutkového stavu je nepochybné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 04. 04. 2013 uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej v uvedený deň jej boli otcom žalovaného vyplatené finančné prostriedky 3 500 Eur s tým, že žalobkyňa sa zaviazala poskytnutú pôžičku zvýšenú o úrok 500 Eur vrátiť v sume 4 000 Eur do dvoch mesiacov od poskytnutia pôžičky. O tom, že sa jednalo o pôžičku svedčí aj príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 04. 04. 2013 vystavený na sumu 4 000 Eur s označením účelu „pôžička“ (č. l. 5 spisu). Ako vyplýva z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 04. 04. 2013 N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade X.. B. B., žalobkyňa ako predávajúca mala dňa 04. 04. 2013 uzatvoriť kúpnu zmluvu s kupujúcim - žalovaným, predmetom ktorej bol predaj bytu č. XX na H.. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. O. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcele č. XXXXX/X o výmere XXX m2 - zastavené plochy a nádvoria so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX za dohodnutú kúpnu cenu 4 000 Eur, ktorá kúpna cena mala byť predávajúcej vyplatená v hotovosti do 24 hodín od podpísania zmluvy (č. l. 13 - 15 spisu). Žalovaný žalobkyni nikdy kúpnu cenu za byt nevyplatil, pričom v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyni boli žalobkyni vyplatené len finančné prostriedky titulom poskytnutej pôžičky (č. l. 5 spisu).
17. Práve skutočnosť, že žalobkyňa so žalovaným dňa 04. 04. 2013, resp. s jeho otcom, uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa získala finančné prostriedky 3 500 Eur, ktoré súrne potrebovala (v uvedený deň, t. j. 04. 04. 2013 týmito finančnými prostriedkami vyplatila za svojho syna peňažný trest, ktorému hrozilo, že sa jeho podmienečný trest odňatia slobody zmení na nepodmienečný trest odňatia slobody), svedčí o tom, že žalobkyni bolo dňa 04. 04. 2013 poskytnuté len jedno plnenie, a to titulom pôžičky, nebolo jej poskytnuté plnenie (kúpna cena) titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy.
18. Je predsa nelogické, aby v prípade reálneho záujmu (žalobkyne) uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji bytu dňa 04. 04. 2013, žalobkyňa by v ten istý deň uzatvorila najprv zmluvu o pôžičke za účelom získania finančných prostriedkov, ktoré v uvedený deň tak súrne pre syna potrebovala, ak by v uvedený deň mala získať finančné prostriedky z predaja bytu. Napokon v konaní ani nebolo preukázané a žalovaný ani netvrdil, aby titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy žalobkyni odovzdal kúpnu cenu. Svedčí o tom skutočnosť, že žalobkyňa dňa 04. 04. 2013 prijala iba jedno plnenie od žalovaného titulom poskytnutej pôžičky, o čom svedčí príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 04. 04. 2013 na sumu 4 000 Eur
- účel: „pôžička“. Okrem odovzdania finančných prostriedkov titulom poskytnutej pôžičky (č. l. 5 spisu) neexistuje akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny za predaj bytu.
19. Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne potvrdili tvrdenia žalobkyne o neexistencii vážnosti prejavu vôle uzavrieť dňa 04. 04. 2013 kúpnu zmluvu o predaji bytu s odkazom práve na uzatvorenú zmluvu o pôžičke. Napokon aj svedok Q. F. (otec žalovaného) pred súdom potvrdil, že „pri uzatváraní kúpnej zmluvy o predaji bytu sa účastníci zmluvy o kúpnej cene nerozprávali, notára nezaujímala kúpna cena bytu, na kúpnu cenu sa vôbec nepýtal“ (č. l. 70 spisu). Ak teda nebolo preukázané, aby účastníci konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy jednali o podstatnej náležitosti zmluvy
- kúpnej cene, námietky žalovaného v odvolaní nie sú spôsobilé spochybňovať závery napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacích dôvodov.
20. Všetky vyššie uvedené okolnosti svedčia tvrdeniu žalobkyne, že nikdy neprejavila vážnu vôľu uzatvoriť zmluvu o predaji bytu so žalovaným. Vykonané dôkazy svedčia tomu, že pri uzatváraní kúpno- predajnej zmluvy neboli splnené náležitosti právneho úkonu s dôrazom na vôľovú stránku subjektov právneho úkonu a že právny úkon nebol urobený vážne, lebo osoba konajúca skutočne nechcela vyvolať účinky, ktoré zákon pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy s takýmto prejavom vôle spája.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá právo na ich náhradu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).