Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. J., o zaplatenie 3.072,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. februára 2022, č.k. -100 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. marca 2022 č. k. -169, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.521,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.521,31 eur od 08.11.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- eur k poslednému dňu príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,22%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 616,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 616,96 eur od 8.11.2018 do zaplatenia v pravidelných 200,- eurových mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať žalobcovi do posledného dňa toho-ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. zastavil konanie časti o zaplatenie sumy 934,10 eur titulom čiastočného späťvzatia žaloby, výrokom III. vo zvyšku zamietol žalobu a vo výroku IV. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca VÚB a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej ako „pôvodný žalobca“) domáhal zaplatenia sumy 3.072,37 eur s príslušenstvom, nakoľko jeho právny predchodca, spoločnosť Consumer Finance Hodling, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej ako „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, pričom žalovaný úver nesplácal, na základe čoho pôvodný žalobca zosplatnil celý úver ku dňu 02.11.2018, pričom túto dlžnú sumu žalovaný nezaplatil. Súd uznesením zo dňa 17.12.2021, č.k. -89 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca - Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom, Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa 13.01.2022 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 600,- eur titulom uhradených splátok, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 334,10 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, preto súd konanie v tejto časti o zaplatenie sumy 934,10 eur zastavil. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a

žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere č. 1720005290 na základe ktorej vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. , ako aj špeciálnu úpravu podľa o spotrebiteľských úveroch. Súd podrobil túto zmluvu skúmaniu v zmysle príslušných ustanovení , ako aj v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda najmä či obsahuje obligatórne náležitosti podľa uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že predmetná zmluva je v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle , keď žalovanému bola poskytnutá suma 7.000,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 %. Súd poukázal na to, že podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci február 2017 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok vo výške 7,47% ročne, pričom v zmluve bola úroková sadzba 15,90 %, čo predstavuje približne 2 -násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluvu v tejto časti neplatnú v zmysle . Súd ďalej posúdil údaj o dobe trvania zmluvy v znení „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“ ako neurčité dojednanie v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, ktoré vytvára neistotu, resp. riziko prípadného preplatenia úveru zo strany spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd teda dospel k záveru, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že žalovaný celkovo uhradil sumu 6.383,04 eur. Keďže bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000,- eur a predmetnú zmluvu súd považoval za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovaného uhradiť iba rozdiel medzi tým, čo dostal a čo zaplatil, teda sumu 616,96 eur spolu s úrokom z omeškania podľa , v spojení s Nariadenia vlády SR č. vo výške 5 % od 08.11.2018, a teda odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o zosplatnení celého úveru, do zaplatenia. Kvôli záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Nakoľko žalobca súhlasil s návrhom žalovaného, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú čiastku formou 200,- eurových mesačných splátok pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, súd tomuto návrhu žalovaného vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť priznané plnenie v splátkach. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s .

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o určení neplatnosti dojednaného zmluvného úroku 15,90 % ročne oprel o nesprávny právny názor, že takto dojednaný zmluvný úrok je v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu ktorého je dojednanie neplatné podľa . Poukázal na ustanovenie v spojení s ustanovením a Nariadenia vlády SR č. v zneniach účinných v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorých je najvyššia prípustná výška odplaty dvojnásobkom priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov. Ďalej uviedol, že výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 31.12.2016 predstavovala 11,39 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty tak predstavovala 22,78 % ročne. V zmluve bol dojednaný zmluvný úrok 15,90 % ročne a keďže ten je jedinou odplatou za poskytnutý úver, je tento podľa žalobcu v súlade so zákonom a tak nemôže byť označený za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil aj dojednanie o dobe trvania zmluvy, keď toto považoval za neurčité a v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že predmetná úverová zmluva je záväzkovo právny vzťah. Jej účelom je splnenie záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť úroky. Ak nedôjde k jej ukončeniu z iných dôvodov trvá do splnenia záväzku dlžníka z nej. Dojednanie o dobe trvania zmluvy je tak podľa právneho názoru žalobcu v súlade so zákonom. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže žalobcovi zaplatiť istinu 1.521,31 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 8.11.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach 200 eur vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej ako "") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutom výroku III. a v závislom výroku o trovách konania zmeniť podľa a žalobe vo zvyšnej časti vyhovieť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o určení neplatnosti dojednaného zmluvného úroku 15,90 % ročne, a teda, že takto dojednaný zmluvný úrok je v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu ktorého je dojednanie neplatné podľa . Žalobca bol toho názoru, že je potrebné vychádzať z najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa nariadenia vlády č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia a súvisiacej údajovej databáze o novoposkytnutých úveroch veriteľmi zverejňovanej Ministerstvom financií SR naposledy v čase predchádzajúcemu uzatvoreniu zmluvy.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka žalobcu je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj keď pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytnutého úveru možno ako pomôcku použiť i štatistiku Národnej banky Slovenska o priemerných úrokových sadzbách, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie, hlavným referenčným kritériom pre posúdenie primeranosti dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru je údajová databáza o údajoch z novoposkytnutých úverov veriteľmi zverejňovaná štvrťročne Ministerstvom financií SR.

8. Ustanovenie v spojení s nariadenia vlády č. stanovuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere. Smerodajná je tak priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

9. V danom prípade bola táto priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená k 31.12.2016, t. j. za 4. štvrťrok roka 2016 (naposledy pred uzatvorením predmetnej zmluvy dňa 23.02.2017) vo výške 8,71 % (nie 11,39 % ako nesprávne uvádzal žalobca v odvolaní, hoc ani pri dvojnásobku tejto hodnoty by odplata dojednaná v zmluve nedosahovala jej dvojnásobok a bola by tiež v súlade so zákonom). Dvojnásobok tejto hodnoty je 17,42 %. Odvolací súd tak konštatuje, že v danom prípade odplata dotknutej zmluvy 15,90 % bola nižšia ako maximálna výška odplaty stanovená právnymi predpismi ( a citovaného nariadenia vlády). Zmluvné ustanovenie o úroku (jeho výške) za poskytnutie úveru preto neodporuje právnej úprave účinnej ku dňu 23.02.2017, ktorá bola v tom čase obsiahnutá v ust. , a a nariadenia vlády č. , a preto sa nejedná o neplatné zmluvné ustanovenie, a teda toto je platne súčasťou predmetnej zmluvy. V zmluve teda neabsentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, či údaj o odplate podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

10. Pokiaľ teda odplata neprevyšuje právnymi predpismi stanovenú maximálnu výšku odplaty, nemôže byť takto dojednaná odplata v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti tiež odvolací súd dáva do pozornosti, že občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne sa na svojom zasadnutí dňa 07.10.2021 zhodlo na tom, že pri rozhodovaní o priznaní úrokov z úveru je potrebné skúmať, či dojednaná výška úrokov zodpovedá obmedzeniam podľa , pričom treba vychádzať z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej Ministerstvom financií SR.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil aj dojednanie o dobe trvania zmluvy, keď toto považoval za neurčité a v neprospech spotrebiteľa.

12. V predmetnej zmluve o úvere zo dňa 23.02.2017 bola doba trvania zmluvy uvedená nasledovne: „do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy“. Uvedená formulácia je aj podľa názoru odvolacieho súdu pre spotrebiteľa nejasná a táto nevyhovuje požiadavke uviesť náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ako uvádzal aj súd prvej inštancie. Je potrebné však poukázať na to, že zmluva o úvere obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti dňa 20.02.2022, ako aj údaj o splatnosti prvej splátky splatnej dňa 20.03.2017. Z celkového obsahu zmluvy tak bolo možné dospieť k záveru o dobe trvania zmluvy o úvere. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, aj pre priemerného spotrebiteľa takéto dojednania v zmluve úvere umožňujú bez väčších ťažkostí zistiť dobu trvania zmluvy o úvere. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 27. apríla 2022 na ktorý odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje. Odvolací súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere.

13. Nakoľko odvolací súd nezistil ani iný dôvod, ktorý by mal zakladať bezúročnosť a bez poplatkovosť predmetného úveru, zmenil napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj zvyšnú uplatnenú sumu, ktorá je po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania vo výške 1.521,31 eur. Odvolací súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zodpovedajúci nariadenia vlády č. z tejto sumy od 08.11.2018 do zaplatenia.

14. Žalobca sám žiadal, aby súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 200,- eur mesačne. Žalovaný uvádzal, že je starobný dôchodca a je mu vyplácaný dôchodok vo výške 585 eur mesačne a iný príjem ako dôchodok nemá. Vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 616,96 eur s príslušenstvom do zaplatenia v pravidelných 200,- eurových mesačných splátkach s tým, že prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný výrok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2022. Prvá splátka bola splatná do konca mesiaca 04/2022. Vzhľadom na výšku sumy 616,96 eur a výšku príslušenstva z tejto sumy ( k 30.06.2022 - 112,48 eur) má byť táto suma vyplatená v 4 splátkach do konca mesiaca 07/2022. Odvolací súd prihliadnuc na žiadosť a majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného povolil žalovanému splácať zvyšnú časť dlhu vo výške 1.521,31 eur s príslušenstvom rovnako v splátkach vo výške 200,- eur mesačne so splatnosťou splátky do posledného dňa toho-ktorého mesiaca. Teda žalovaný bude pokračovať v splátkach, ako platil podľa výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že splatnosť prvej splátky nastane až od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Preto ani nemôže dôjsť k situácii, že by bol žalovaný zároveň zaťažený splátkou podľa výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie ako aj splátkou v zmysle zmeneného výroku III. odvolacím súdom.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

16. Odvolací súd v zmysle v spojení s a o trovách konania rozhodol nasledovne: pôvodný žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3072,37 eur spolu s príslušenstvom. Rozsudkom súdu prvej inštancie vo výroku I. bol žalobcovi priznaný nárok na sumu vo výške 616,96 eur. V zmysle zmeneného výroku III. súdu prvej inštancie odvolacím súdom bol žalobcovi priznaný aj nárok na zaplatenie sumy 1.521,31 eur. V tejto časti bol žalobca úspešný. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 934,10 eur, a to z dôvodu platieb žalovaného v celkovej výške 600,- eur, s úhradami v dňoch 27.05.2021, 29.06.2021 a 29.12.2021 po sume 200,- eur a v časti 334,10 eur ako uplatnenej náhrady nákladov. V časti náhrady nákladov v sume 334,10 eur preto zastavenie konania zavinil žalobca a v tejto časti bol úspešný žalovaný. Žaloba pôvodného žalobcu zo dňa 27.05.2021 bola žalovanému doručená dňa 20.07.2021. Zavinenie za zastavenie konania v dôsledku vykonanej platby žalovaného dňa 29.12.2021 vo výške 200,- eur (potom, čo mu bola doručená žaloba) nesie žalovaný a teda v tejto časti bol úspešný žalobca. Vo zvyšnej časti v sume 400,- eur zavinil zastavenie konania žalobca. Z uvedenej sumy preto žalobca zavinil zastavenie konania vo výške 734,10 eur (úspech žalovaného) a žalovaný vo výške 200,- eur (úspech žalobcu). Žalobca bol preto celkom úspešný v sume 2338,27 (616,96 + 1521,31 + 200) a žalovaný v sume 734,10 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 76,11 % a úspech žalovaného 23,89 %. Čistý úspech žalobcu bol 52,22 %. Odvolací súd preto

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52,22 %. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).