Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/59/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. E., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: Mgr. H. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., t.č. G. U. XX, V. a otca: Ing. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., o návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/167/2015-130 zo dňa 01.06.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,- eur mesačne na každé z detí. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

2. Pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je osvedčené, nakoľko maloleté deti sa t.č. nachádzajú v starostlivosti otca, ktorý vzhľadom na to, že je zamestnaný, nemôže zabezpečovať osobnú celodennú starostlivosť o maloleté deti, pričom matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, ktorá má prioritne slúžiť na zabezpečovanie starostlivosti o deti a túto osobnú celodennú starostlivosť o maloleté deti aj chce zabezpečovať. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že maloleté deti sú v útlom veku, kedy ešte jednoznačne potrebujú starostlivosť matky. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine matky vyplýva, že deti majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie, matka sa o ne riadne stará. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletých detí, preto návrhu matky vyhovel. Zároveň považoval za potrebné upraviť aj výšku navrhovaného výživného. Zo spisového materiálu mal súd prvej inštancie za preukázané, že čistá mzda otca mesačne predstavuje 867,- eur. Preto súd prvej inštancie nariadil do času rozhodnutia vo veci samej, kedy prebehne riadne dokazovanie, povinnosť otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to 50,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Výška výživného určená týmto neodkladným opatrením je podľa súdu prvej inštancie primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletých deti. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, keďže neodkladným opatrením súd môže nariadiť účastníkovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené len na uspokojovanie základných potrieb oprávneného. Pri rozhodovaní o výške výživného mal súd prvej inštancie na zreteli záujem maloletých detí, uspokojovanie ich základných životných potrieb zo strany oboch rodičov. Neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti oboch rodičov.

3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že koncom apríla, keď boli u neho deti na návšteve, starší syn, ktorý má 3 roky, začal vydávať zvláštne zvuky, ktoré sa podobali na zvuky sexuálneho aktu. Syn mu vysvetlil, že matka nespáva s ním v izbe, ale v úplne inej izbe. Uvedené zvuky zopakoval aj pred otcovou matkou, ktorá bola u neho na návšteve. Vtedy sa rozhodol, že deti nesmú žiť pre ich vývoj v nevhodnom prostredí. Mal týždeň dovolenku a preto sa rozhodol, že deti nezavezie späť k matke, ktorá následne podala na neho trestné oznámenie. Od matkinho odchodu neprispieval na výživu finančne, ale snažil sa vždy kúpiť, čo deti potrebujú. Za posledný polrok kúpil deťom dvoje tráky, nakoľko im padali nohavice, čiapky, tričká, svetre, nohavice, topánky na zimu. Finančne neprispieval hlavne z dôvodu, že nechcel podporovať financovanie bytu p. P., ktorý podľa jeho názoru nestíha splácať hypotéku na byt. Má podozrenie, že p. P. spolu so svojou matkou manipuluje s jeho manželkou, manželka mu klamala, že sa učí hrať na klavíri, klame v uvádzaní ceny nájmu, sústavne útočí a pýta výživné. Ako otec sa ničím neprevinil, vždy si plnil a aj plní svoje povinnosti voči deťom, nikdy neohrozil ich zdravie, telesný a duševný vývoj. Ako hlava rodiny zabezpečil bývanie pre rodinu, zmenil zamestnanie kvôli vyššiemu platu, rodinu hmotne zabezpečil, navrhol manželke, aby si zvýšila kvalifikáciu. Manželka urobila to, že namiesto zvyšovania kvalifikácie si užívala rozkoš s cudzím človekom, a to aj celý víkend, kým sa on staral o deti. Súd preferuje matku, čím je on ako otec diskriminovaný na základe pohlavia, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Po vydaní rozhodnutia manželka prišla pre deti spolu s políciou, deti plakali, nechceli ísť s ňou. Od tej doby deti nevidel, počul ich len dvakrát v telefóne na necelé tri minúty. Manželka vyslovila, že pokiaľ súd nerozhodne, tak deti nebude vidieť ani počuť a nikam s ním nepôjdu. Volá manželke každý deň, ale nedvíha telefón a keď aj dvihne a chcel deti k telefónu, tak toto odmietne.

4. K podanému odvolaniu sa matka písomne vyjadrila v tom smere, že nie je pravda, že starší syn vydáva zvuky napodobňujúce sexuálny akt. Ide o chorý výmysel otca a vnucuje mu svoje choré predstavy. Otec bol v telefonickom kontakte s deťmi, skypoval s nimi a mal s nimi možnosť byť aj v osobnom kontakte, buď jeden deň v týždni, prípadne celý víkend, a to každý druhý týždeň. Otec sa agresívne správa a svoje agresívne správanie smeruje aj voči p. P. v rámci neopodstatnených útokov v mieste jeho bydliska a dokonca aj u jeho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa odsťahovala k rodičom. Otec ohrozuje svojím správaním nielen zdravý psychický vývin detí, ale sa vulgárne a hanlivo vyjadruje pred deťmi o nej. V dôsledku toho začala konzultovať zdravotný stav staršieho syna s ošetrujúcou lekárkou v Ružomberku a po odsťahovaní sa do Topoľčian začala s ním navštevovať klinického psychológa.

5. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec, ktorý poukázal na manželkine lži, nepravdy a vykonštruované tvrdenia, v ktorých sa sama usvedčuje. Manželka sama tvrdí, že sa on dokáže krátkodobo postarať o deti, o čom svedčí ten fakt, že keď chodila na hodiny klavíra, o deti sa staral on. Pričom mu vôbec neoznámila, že hodiny klavíra jej bude dávať chlap. Nikdy o manželke nehovoril hanlivé slová za prítomnosti detí alebo počas telefonátov s nimi, je to výmysel matky. Manželka svojím správaním bojkotuje jeho telefonáty s deťmi tým, že ich šteklí, alebo zamestnáva hrou, čo je potom ťažké zaujať tak malé dieťa cez telefón, navyše keď ešte sami nevedia rozprávať. Manželka mu nepodáva informácie dopredu, kde a kedy cestuje s deťmi, čo bolo v prípade návštevy jej sestry. SMS správou upozornil sestru matky (švagrinú), aby nepodporovala konanie manželky, nakoľko ju považoval za inteligentnú ženu, ktorá si ctí manželstvo a ktorá ich manželstvo podporovala. Manželka opakovane bránila a bráni jemu a jeho matke v komunikácii s deťmi. Vo svojom ďalšom vyjadrení opakovane poukázal na vyššie uvedené skutočnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom ustanoveniami § 65, § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s obsahom napadnutého uznesenia, preto podľa ustanovenia § 387 ods. 2 konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré odkazuje.

8. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti môže odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov. Obsah tohto neodkladného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa.

Výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý je normatívne upravený v Zákone o rodine. To však neplatí o starostlivosti o takéto dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov trvá len dovtedy, kým súd nerozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

9. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia o odovzdaní detí matke a určení výšky výživného oboznámil s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, s návrhom matky na rozvod manželstva, s návrhom matky na úpravu práv a povinností do rozvodu, s obsahom vyjadrení otca k odvolaniu a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s vyjadrením matky k vyjadreniu otca k jej odvolaniu. 10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodu na odovzdanie maloletých detí matke. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Krajský súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletých detí, a pokiaľ na základe šetrenia pomerov, predovšetkým u matky, neboli zistené žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že starostlivosť o maloleté deti nie je vykonávaná riadne, pričom neboli zistené ani iné nedostatky, ktoré by ohrozovali riadny vývoj a výchovu maloletých detí. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúci sa odovzdania maloletých detí matke, je dôvodný, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorým skutkovým stavom je viazaný, sa deti nachádzali u otca potom, čo ich nevrátil matke v zmysle dohody.

11. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho nariadením matka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až vo veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré budú relevantné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie, ako už bolo konštatované, vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Okrem toho všetky námietky, ktoré otec uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky, vrátane jeho návrhu na vykonanie dokazovania, bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej. Súd prvého stupňa správne určil aj výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí, pričom povinnosť a výška výživného bude ustálená až po riadnom vykonaní dokazovania v rámci konania vo veci samej v závislosti od rozhodnutia súdu ohľadne otázky zverenia maloletých detí do starostlivosti toho-ktorého rodičov.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)