Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/549/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, 2/ F. X., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. XX, zastúpených JUDr. Františkom Vavračom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej: Y. G., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. XX, zastúpenej JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Banská Bystrica, Nám. SNP 13, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 06. 2013 č. k. 10C/139/2011 - 130, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území S. ako parcela č. KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov.

2. Okresný súd po doplnení dokazovania po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/206/2012 - 75 zo dňa 15. 11. 2012 bol medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/139/2011 - 60 zo dňa 24. 04. 2012, ktorým medzitýmnym rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k spornej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov, zrušený a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že k spornej nehnuteľnosti zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom poukázal na to, že v prípade, ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, pričom najprirodzenejším spôsobom je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré môžu vlastníkom slúžiť spôsobom zodpovedajúcim povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Zákon pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom určuje kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Okresný súd mal za to, že dôležitým kritériom použitia jednotlivých spôsobov je účelné využitie veci nespochybňujúc pritom zákonnú postupnosť spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že prikázanie veci prichádza do úvahy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, pričom práve kritériá účelnosti a kvality využitia veci zohľadňoval súd pri posudzovaní, či pozemok v spoluvlastníctve účastníkov je

reálne deliteľný, alebo nie. Rozdelenie pozemku, a to akýmkoľvek spôsobom na základe vykonaného dokazovania, okresný súd považoval za „dobre nemožné“. Okresný súd ďalej poukázal na to, že časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorú požadovala žalovaná, predstavuje skalný masív (prirodzene uzatvárajúci vstupnú časť dvora žalobcov) tvorený pôdnym nánosom a šotolinou, ktorý nielen podľa inžiniersko- geologického odborného posúdenia, ale aj z pohľadu laika, musí byť zabezpečený z dôvodu ochrany prístupovej cesty do dvora žalobcov. Tento fakt v budúcnosti by mohol ďalej komplikovať vzťahy účastníkov a vyvolať ďalší súdny spor, lebo stabilizácia svahu by nevyhnutne vyžadovala súčinnosť oboch strán. Zároveň zdôraznil, že práve tento fakt umocňuje argument o využití tejto časti na umiestnenie žumpy rodinného domu žalobcov. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera F.. A. F. o možných technických riešeniach umiestenia žumpy a z ohliadok nehnuteľnosti, mal súd za to, že i vzhľadom k sklonu terénu (pričom toto miesto sa nachádza pod rodinným domom žalobcov) je umiestnenie žumpy na tomto mieste najvhodnejšie a popri jej realizácii možno technicky stabilizovať i „skalu“. Neprehliadnuteľným dôvodom záveru o nedeliteľnosti nehnuteľnosti podľa názoru okresného súdu je i vybudovaný plot, ktorý vybudovali žalobcovia na časti, ktorú žiada žalovaná. Ak by súd návrhu žalovanej vyhovel, plot by sa ocitol na pozemku žalovanej, čo by znamenalo hrozbu ďalšieho sporu účastníkov danú rozdielnym režimom vlastníctva stavby a pozemku. Okresný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom v zmysle druhej vety § 152 ods. 2 O. s. p. (platného a účinného právneho predpisu v čase rozhodovania okresného súdu) z dôvodu, že medzi stranami sporu bol sporný najmä spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia súd bude pokračovať v konaní o výške náhrady patriacej žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel.

3. V zákonom stanovenej lehote proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že okresný súd nerešpektoval zákonnú postupnosť možných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, keď ako prvý spôsob vyporiadania prichádza do úvahy reálna deľba, ďalšie spôsoby vyporiadania, ako napríklad prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov nastupujú až vtedy, ak reálna deľba nie je možná. Súd záver o tom, že prípadná reálna deľba nie je dobre možná, založil prakticky výlučne na posudzovaní účelnosti a kvality využitia veci, a to najmä z pohľadu zámeru umiestnenia žumpy na spodnej časti spoločnej nehnuteľnosti zo strany žalobcov. Poukázal na závery zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu v predmetnej veci, a to dôsledne rešpektovať prioritu zákonných spôsobov vyporiadania s poukazom na to, že kritérium priameho hospodárskeho využitia uvedenej časti pozemku nemôže byť určujúcim pre záver o vylúčení reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti. Má za to, že odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že nie je dôvod pochybovať o skutočnosti, že rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti je dobre možné, a preto je potrebné postupovať s týmto zákonom favorizovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou prípadného iného spôsobu reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, pokiaľ dospel k záveru, že rozdelenie veci spôsobom navrhovaným žalovanou nie je dobre možné. Žalobkyňa sa v konaní prioritne domáha reálneho rozdelenia nehnuteľnosti spôsobom, ktorý vyplýva z predloženého geometrického plánu zo strany žalobkyne, keďže toto riešenie považuje za najlepšie. Vo vzťahu k otázke účelu využitia spornej časti spoločnej nehnuteľnosti, najmä pokiaľ ide o otázku prípadného umiestnenia žumpy v tejto časti pozemku, uviedla, že túto otázku nepovažuje za kľúčovú pre posúdenie otázky reálnej deliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcov o zámere vybudovať žumpu práve na tejto časti pozemku považuje vyslovene za účelové, uvedená časť pozemku na vybudovanie žumpy nie je vhodná, nakoľko ide o skalný svah, pričom na uvedenom nič nemení ani tzv. „odborné vyjadrenie“ F.. A. F., keďže z jeho obsahu nijako nevyplýva exaktný záver v tom zmysle, že by v danom prípade bolo jedine nevyhnutné umiestenie žumpy práve na tej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorú navrhuje v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, a teda, že by žumpu nebolo možné umiestniť v inej časti pozemku. Má za to, že odborné vyjadrenie je tak nejednoznačné, zmätočné. Namietala, že by sa jednalo o odborné vyjadrenie, keďže podľa jej dostupných informácií spracovateľ predmetného vyjadrenia nie je znalcom. Za nesprávne považuje aj vyhodnotenie listinného dôkazu - tzv. inžiniersko-geologického odborného posúdenia V.. S.W. z dôvodu jeho všeobecnosti. Poukázala na to, že uvedená časť pozemku je tvorená z prevažnej väčšiny skalným masívom, ktorý podľa jej presvedčenia žiadnu zásadnú stabilizáciu, resp. zabezpečenie nevyžaduje. Pôdne nánosy a šotolina sú

len povrchovými vrstvami tohto skalného masívu, ktorých prípadné zabezpečenie však nepredstavuje žiadny zásadný problém.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázali na to, že dôvody odvolania nepovažujú za také, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Je nepochybné, čoho si bol vedomý aj súd prvého stupňa, že súd musí rešpektovať podľa § 142 ods. 1 postupnosť spôsobov zrušenia spoluvlastníctva, pričom súd tak aj postupoval. Poukázali na to, že opätovná a podrobná ohliadka ukázala, že deľba navrhovaná žalovanou, ku ktorej poskytla podklad listinný dôkaz

- geometrický plán, nie je možná. Reálna deľba je právny pojem rozdelenia pozemku, ktorý v sebe obsahuje z hľadiska účelu možnosť, že z jedného pozemku vzniknú dva samostatné pozemky (dve veci), ktoré by z hľadiska možného využitia spĺňali kritérium veci z hľadiska prístupov a zmysluplného využitia. Toto sa ohliadkou preukázalo vo vzťahu k navrhovanej alternatíve ako neúnosné, a to aj vzhľadom na kopcovitý terén celého pôvodného pozemku a ťažko dostupný terén z hľadiska navrhovaného reálneho odčlenenia, čo má dopad aj na využitie prípadne samostatnej časti, ktorú požadovala žalovaná. Detailné fotografie a komentár žalobcov v tejto časti dáva jednoznačnú odpoveď z hľadiska kritérií objektívneho hodnotenia po skutkovej stránke, že deľba takýmto spôsobom nie je reálna. Potom aj právne posudzovanie týchto skutkových zistení neobsahuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť týchto záverov. Druhý argument žalovanej spočíval v tom, že súd nezávisle od tvrdenia účastníkov je povinný hľadať inú možnosť reálnej deľby, keď nie je viazaný návrhmi účastníkov. Skutkovo sa súd na ohliadke zaoberal aj touto alternatívou, lebo právny zástupca žalobkyne zameral pozornosť súdu i na túto možnosť. Skutkové zistenia však na takéto iné riešenie nedávajú podklad. Ak berieme do úvahy malú výmeru celého pozemku, keď tento je zastavaný rodinným domom a príslušenstvom, ktorých konfigurácia rozloženia na pozemku nedáva možnosť vytvorenia takej samostatnej časti pozemku, ktorá by bola oddeliteľná a mohla by vytvoriť ďalší samostatný pozemok (samostatnú vec). Nie je pravdou, že súd neskúmal aj inú alternatívu, ale takáto sa v dokazovaní nepotvrdila ako priechodná. Súd komplexne vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že reálna deľba nie je možná, bral do úvahy aj pripomienky odvolacieho súdu z hľadiska riadnej argumentácie a odôvodnenia rozhodnutia. Z týchto súd vychádzal, a preto možno považovať odvolacie dôvody za nepresvedčivé, ktoré nevyvracajú správnosť skutkových zistené a právneho posúdenia. Rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom

odvolací súd konštatuje správnosť záverov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd poukazuje vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie sa neriadil záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predmetnej veci, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Je nepochybné, že odvolací súd akcentoval potrebu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dôsledne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 OZ, zaoberať sa možnosťou reálnej deľby pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a v prípade, ak na základe doplneného dokazovania súd dôjde k záveru, že táto reálna deľba nie je možná, podľa návrhu žalovanej zaoberať sa aj prípadne inou alternatívou reálnej deľby, pričom zároveň poukázal na to, že až po posúdení vhodnosti reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti z hľadiska, či k novovytvoreným nehnuteľnostiam bude zabezpečený prístup priamo z komunikácie, alebo z pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania, či navrhovaným rozdelením bude umožnený prístup k rodinnému dobu žalobcov, či nebude zabránené v jej riadnom užívaní a udržiavaní a aké technické úpravy bude potrebné uskutočniť po reálnom rozdelení spoločnej nehnuteľnosti, bude môcť súd dôjsť k záveru, o tom, či reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti je alebo nie je dobre možné a z týchto dôvodov považoval závery uvedené v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/139/2011 - 60 zo dňa 24. 04. 2012 za predčasné a práve z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Je preto potrebné prisvedčiť konštatovaniu okresného súdu v odôvodnení medzitýmneho rozsudku, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil viaceré podstatné okolnosti, čo robí jeho závery predčasným, a teda nevyslovil záväzný právny názor o reálnej deliteľnosti pozemku v spoluvlastníctve strán sporu, ktorým by bol prvostupňový súd v zmysle § 226 O. s. p. viazaný.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za náhradu, 3. nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci, pričom uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania, t. j. aj pri reálnom rozdelení veci, ako aj pri prikázaní veci mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci, jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Súd vždy musí dbať na to, aby rozdelením veci nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým účastníkom. S prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybné, že súd týmto otázkam venoval náležitú pozornosť a práve s prihliadnutím na kritériá účelnosti a kvality využitia veci okresný súd dospel k záveru, že pozemok v spoluvlastníctve strán sporu reálne deliteľný nie je, a to akýmkoľvek spôsobom, keď uviedol, že súd rozdelenie pozemku akýmkoľvek spôsobom považuje za „dobre nemožné“. Potom správne okresný súd aplikoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, pričom k takémuto záveru dospel práve na základe doplneného dokazovania po tom, čo rozsudok okresného súdu zo dňa 24. 04. 2016 bol zrušený odvolacím súdom. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovanej nemožno považovať za dôvodné, keď z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že pozemok v spoluvlastníctve strán sporu je zastavaný rodinným domom vrátane príslušenstva k tomuto rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, pričom nepochybne bolo zistené, že tento nie je odkanalizovaný, pričom dôsledným oboznámením sa s odborným vyjadrením autorizovaného stavebného inžiniera o možných technických riešeniach umiestnenia žumpy, s prihliadnutím na

zabezpečenie prístupovej cesty k tejto žumpe, s prihliadnutím na konfiguráciu budov postavených na predmetnom pozemku je umiestnenie žumpy na časti pozemku, ktorú navrhovala žalovaná prikázať do jej výlučného vlastníctva najvhodnejším miestom. Aj z tohto dôvodu, záver okresného súdu o reálnej nedeliteľnosti s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 veta tretia s akcentom na možnosť účelného využitia aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je správny.

12. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a z týchto dôvodov odvolací súd, keďže rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, v súlade s ustanovením § 378 ods. 1 a 2 potvrdil.

13. Keďže okresný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol, o týchto rozhodne súd prvej inštancie v rozsudku, ktorým rozhodne o výške náhrady patriacej žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .