Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-275-2015.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/275/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Finlegal services, s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 283 421, právne zastúpený: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, XXX XX Z., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 185,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 35,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 35,25 eur od 23.2.2014 až do zaplatenia, a v časti o zaplatenie 21 eur a 40 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150 eur od 23.2.2014 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 18.5.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 185,25 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 185,25 eur od 23.2.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 21 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.2.2015 uzavretej medzi postupcom TRILA Finance, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 505 494 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a žalobcom bola pohľadávka s príslušenstvom voči žalovanému postúpená na žalobcu. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 1.2.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TRILA Finance, s.r.o. zo dňa 12.11.2013 (ďalej len „VOP“) a predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanému za podmienok dohodnutých v Zmluve a vo VOP pôžičku vo výške 150 eur bezhotovostným prevodom na účet klienta alebo prostredníctvom poštového peňažného poukazu. Žalovaný potvrdil žiadosť o pôžičku ako aj súhlas s ustanovenými zmluvnými podmienkami na znak čoho zmluvu uzavrel v súlade s postupom uvedeným v článku 6 a 7 VOP. Právny predchodca žalobcu svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 1.2.2014. Žalovaný sa zaviazal k včasnému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 185,25 eur najneskôr do termínu splatnosti dňa 22.2.2014. Žalovaný svoju povinnosť do dňa podania žaloby nesplnil ani sčasti. Na základe uvedeného žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 246,25 eur s príslušenstvom, pozostávajúcu z istiny vo výške 150 eur, poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 35,25 eur, zmluvnej pokuty vo výške 21 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Nárok na zmluvnú pokutu si uplatnil s odkazom na článok 9.2 VOP, pričom išlo o pokutu 14 % z istiny, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním pôžičky po dobu dlhšiu ako 28 dní. Paušálnu náhradu žalobca uplatňoval v zmysle ustanovení §
369c Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
2. Žalobca podaním zo dňa 24.6.2015 po výzve súdu doplnil žalobu tak, že uviedol, že pôžička od pôvodného veriteľa bola žalovanému poskytnutá elektronicky, cez internet prostredníctvom webovej stránky pôvodného žalobcu, kde si žalovaný vybral výšku pôžičky, dobu splácania a na základe týchto dvoch parametrov mu bol v zmysle VOP vypočítaný poplatok za poskytnutie pôžičky, s ktorým žalovaný pri potvrdzovaní výšky pôžičky súhlasil, následne boli žalovanému vyplatené peňažné prostriedky vo výške pôžičky na účet žalovaného. Na vyžiadanie kuriér následne priniesol žalovanému na podpísanie (potvrdenie) zmluvu o pôžičke, ktorú žalovaný podpísal.
3. Pred začatím pojednávania doručil žalobca súdu dňa 19.5.2016 čiastočné späťvzatie žaloby a to o sumu poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 35,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 35,25 eur od 23.2.2014 do zaplatenia, o zmluvnú pokutu vo výške 21 eur a o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie v časti sumy 35,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 35,25 eur od 23.2.2014 do zaplatenia, a v časti o zaplatenie 21 eur a 40 eur podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Žalobca ani žalovaný sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil žalobcovu neúčasť.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, zoznamom postúpených pohľadávok , VOP, zmluvou o pôžičke, predpisom k úhrade, štandardnými európskymi informáciami o úvere, dokladom o platbe pôžičky, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:
8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.2.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo spoločnosti TRILA Finance, s.r.o. ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Uvedenou zmluvou o postúpení a zoznamom postupovaných pohľadávok mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v sporovom konaní.
9. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 31.12.2013 zmluvu o pôžičke, účelom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán prostredníctvom rámcovej zmluvy, ktorá mala tvoriť právny základ pre poskytovanie pôžičiek a to za podmienok konkretizovaných vo VOP. Podľa čl. II. bod 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sama o sebe neslúži ako právny základ pre vyplatenie akýchkoľvek čiastok pôžičiek spoločnosťou zákazníkovi. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy o pôžičke bolo podľa čl. II. bod 4 zmluvy zaslanie žiadosti o pôžičku zákazníkom, prostredníctvom internetovej stránky pôvodného veriteľa www.trila.sk alebo prostredníctvom SMS spôsobom uvedeným vo VOP. Podľa čl. III bod 9 zmluvy v žiadosti o pôžičku a/alebo vo faktúre/splátkovom kalendári je uvedená výška pôžičky, príslušné poplatky alebo úrokové sadzby, výška a dátumy splátok a celková čiastka na úhradu, ktoré sa týkajú jednotlivej pôžičky. Podľa čl. III. bod 10. zmluvy zákazník môže získať informáciu o výške RPMN pôžičky na uvedenej internetovej stránke. V čl. IV bod 12 zmluvy zákazník potvrdil, že sa oboznámil pred uzatvorením zmluvy s návrhom zmluvy, s obsahom zmluvy o pôžičke a s VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s informáciami podľa § 4 ods.1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V bode 13 toho článku je ďalej uvedené, že mu bolo poskytnuté adekvátne vysvetlenie informačného hárku, základné vlastnosti tejto pôžičky a podmienky zmluvy vrátane následkov omeškania pri splácaní, kedy môže zhodnotiť, či je zmluva o pôžičke prispôsobená jeho potrebám a finančnej situácii. Žalovanej bola dňa 1.2.2014 poskytnutá pôžička v sume 150 eur s poplatkom 35,25 eur a dátumom splatnosti do 22.2.2014.
10. V Štandardných európskych informácií o úvere poskytovaných spotrebiteľovi bola pri výške pôžičky 150 eur uvedená doba trvania pôžičky 20 dní, poplatok z pôžičky 35,25 eur, celková suma 185,25 eur a RPMN 4608,93 %.
11. Z dokladu o platbe pôžičky súd zistil, že dňa 1.2.2014 pôvodný veriteľ vyplatil žalovanému pôžičku vo výške 150 eur.
12. Právny zástupca žalobcu pri výsluchu uviedol, že napriek tomu, že vo všeobecnej zmluve o pôžičke je uvedené, že sa riadi ust. zákona č. 129/2010, použitie zákona o spotrebiteľských úveroch vylučuje § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona. Poukázal na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého sa pre zmluvu o pôžičke nevyžaduje písomná forma.
13. Podľa bodu 6.1 VOP žiadosť o pôžičku predstavuje návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 6.2 VOP žiadosť o pôžičku je možné predložiť prostredníctvom SMS na internetovej stránke pôvodného veriteľa alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov partnerov pôvodného veriteľa nachádzajúcich sa na jeho internetových stránkach. Podľa bodu 6.9 VOP v prípade, že je žiadosť podaná prostredníctvom SMS alebo internetovej stránky a pôvodný veriteľ ju schváli, zákazník berie na vedomie a súhlasí, že bude o tejto skutočnosti informovaný prostredníctvom SMS. Uvedená SMS predstavuje konečnú a záväznú akceptáciu žiadosti o pôžičku, po prijatí ktorej sú obidve zmluvné strany viazané povinnosťami, ktoré vyplývajú z príslušnej žiadosti o pôžičku. Podľa bodu 8.1 VOP zákazník je povinný v deň splatnosti pôžičky splatiť dlžnú sumu na bankový účet pôvodného veriteľa. Podľa bodu 8.4 VOP pôžička spolu so všetkými prísl. poplatkami a úhradami musí byť splatená v dohodnutej lehote, ktorá sa počíta od momentu vyplatenia pôžičky. Pôžička bude splatená jedinou splátkou.
14. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 1 ods. 3, písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
19. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že právny predchodca žalobcu má v predmete činnosti poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek, teda právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pôžičke je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ktorý sa stal vlastníkom postúpenej pohľadávky, aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva, použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 129/2010 Z. z. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o pôžičke, na ktorú sa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vzťahujú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., aj keď nejde o spotrebiteľský úver z dôvodu, že pôžička mala byť splatená do 20 dní od jej poskytnutia, teda lehota splatnosti bola dohodnutá na dobu kratšiu ako tri mesiace [§ 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.]. S poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1 k § 2 písm. a), c) zákona č. 129/2010 Z. z. súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu mal v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, keďže poskytnutá pôžička spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona a nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na takéto úvery alebo pôžičky vzťahujú okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona vyžadujúce písomnú formu.
25. Na základe vykonaného dokazovania po čiastočnom späťvzatí žaloby súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu zostala predmetom konania požičaná istina vo výške 150,- eur a k nej prislúchajúci úrok z omeškania. V sporovom konaní bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o pôžičke. Zachovanie písomnej formy zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal súd preukázané podpisom na zmluve o pôžičke zo dňa 31.12.2013, ktorú súd podľa obsahu vyhodnotil ako žiadosť o poskytnutie pôžičky a na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá dňa 1.2.2014 pôžička vo výške 150,- eur. Žalobca preukázal splnenie zmluvného záväzku zo zmluvy tým, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 150,- eur tak, ako to vyplýva aj z dokladu o platbe pôžičky. Žalovaný zostal v konaní pasívny, nerozporoval, že by mu uvedená pôžička nebola poskytnutá, ani to, že by uvedenú pôžičku už splatil a keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do dňa 22.2.2014 a žalovaný
túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny vo výške 150,- eur vyhovieť a zaviazať na jej úhradu žalovaného.
26. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy priznanej istiny 150,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, t.j. od 23.2.2014 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
30. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).