Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-52-2016.pdf
PDF · 95.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Branislav Hurtiš HB, bytom V., B. XXX/ X, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 17 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom Košice, Masarykova 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4722 O-485/2015 zo dňa 21. októbra 2015 a Inšpektorátu práce Trenčín č. 113/2015/2.1/G IPTN/KHAIP/ROZ/2015/287 zo dňa 6. augusta 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č. 113/2015/2.1/G IPTN/KHAIP/ROZ/2015/287 zo dňa 06.08.2015 a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4722 O-485/2015 zo dňa 21.10.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (prvostupňový orgán verejnej správy), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi sankciu vo výške 2.000 eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil porušením povinnosti podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ Branislav Hurtiš HB, B. XXX/X, XXX XX V., IČO: 31 052 908 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke MIKI BAR, Stavbárov 13, 971 01 Prievidza dňa 13.03.2015 o 22.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v zmysle zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 13.03.2015 vykonávala závislú prácu - čašníčka a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
2. V správnej žalobe žalobca namietal nevykonanie konfrontácie medzi prevádzkovateľom a osobou nachádzajúcou sa na mieste v hrubom rozpore s poučením majiteľa, absenciu zdôvodnenie objektívnej zodpovednosti, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na svojich skutkových zisteniach, ktoré vyplynuli zo samotného protokolu, zápisnice o podaní informácie Q. Y. zo dňa 13.03.2015 a registračného listu sociálnej poisťovne. Námietku žalobcu o nevykonaní požadovanej konfrontácie žalovaný odmietol s
tvrdením, že ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku nebolo potrebné vykonať pre dostatočné zistenie skutkového stavu. Mal za to, že procesným postupom, pri ktorom zachovali zásady správneho trestania, neboli dotknuté práva žalobcu. Konštatoval, že znakom správneho deliktu, za spáchanie ktorého bola žalobcovi uložená pokuta, nie je úmysel, z ktorého dôvodu je zodpovednosť za jeho spáchanie založená na objektívnom princípe, tak ako to vyplýva zo samotného zákonného znenia ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V závere konštatoval, že si nie je vedomý takých pochybení, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) vrátane dôvodov podľa § 195 SSP, a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:
6. V dňoch 13.03.2015 a 07.05.2015 bola u kontrolovaného subjektu Branislav Hurtiš HB, B. 6, V. vykonaná inšpekcia práce, ktorej výsledky boli zhrnuté do protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.05.2015. Z obsahu protokolu bolo zistené, že predmetom podnikania žalobcu je predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravených mäsových výrobkov a obvyklých príloh vrátane bezmäsitých jedál a ďalšie činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia. Predmet svojej činnosti realizuje pomocou 8 zamestnankýň. Dňa 13.03.2015 v čase od 22.00 hod. do 22.30 hod. na pracovisku žalobcu, prevádzka MIKI BAR, Stavbárov 13, Prievidza, vykonávali závislú prácu 4 fyzické osoby vrátane Q. Y., ktorá tak činila bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, čo je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca sa tým dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, keď využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - V. H.., J. W. XXX/X, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu - čašníčky na prevádzke MIKI BAR, Stavbárov 13, 971 01 Prievidza, nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Obsah protokolu bol prerokovaný so žalobcom dňa 07.05.2016, ktorý ho len zobral na vedomie.
8. Podľa zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.03.2015 spísanej o 23.53 hod. Q. Y. uviedla, že prácu čašníčky začala vykonávať dnes, t.j. 13.03.2015 od 16.30 hod. pre žalobcu ako majiteľa MIKI BARU, a to bez toho, aby mala niečo uzatvorené. Za výkon práce má dohodnutú odmenu vo výške 2,30 eur na hodinu.
9. V dochádzkovom liste zamestnanca za marec 2015 mala Q. Y. výkon práce evidovaný v dňoch 14. marca od 19.00 hod. do 02.00 hod (7 hodín) a 21. marca od 19.00 hod. do 02.00 hod (7 hodín).
10. Z písomnej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.03.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a Q. Y. ako zamestnancom vyplynulo, že zamestnanec začne vykonávať pomocné práce čašníka od 13.03.2015 v rozsahu 10 hodín týždenne do 31.12.2015 za dojednanú odmenu 2,30 eur/hod.
11. Z registračného listu FO - prihláška dohody o pracovnej činnosti - pravidelný príjem zo dňa 14.03.2015 bola Q. Y. z titulu dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.03.2015 prihlásená do sociálnej poisťovne dňa 14.03.2015 o 14:49:10 hod. Dňom vzniku poistenia a právneho vzťahu bol uvedený dátum 13.03.2015.
12. Začatie správneho konania o uložení pokuty bolo žalobcovi oznámené písomne dňa 10.07.2015 listom zo dňa 02.07.2015, z ktorého vyplynul nielen skutok, ktorý sa mu kládol za vinu a ktorý bol totožný zo zisteným nedostatkom podľa protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.05.2015, ale aj výška hroziacej pokuty.
13. Vo vyjadrení zo dňa 14.07.2015 k začatiu správneho konania sa žalobca bránil, že nezavinil stav súvisiaci s pracovným pomerom. So záujemkyňou o prácu vykonal pohovor a odporučil jej oboznámiť sa s povinnosťami zamestnancov. Záujemkyňa hrubo porušila jeho poučenia a v rozpore s tým vykonala nejakú činnosť. Nemôže niesť preto zodpovednosť za priestupkové konanie bez zavinenia, nakoľko tu nie je objektívna zodpovednosť za výsledok.
14. V stanovisku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 23.07.2015 k vyjadreniu žalobcu k začatiu správneho konania prvostupňový orgán verejnej správy zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré pred tým prezentoval v protokole o výkone inšpekcie práce zo dňa 07.05.2015.
15. Rozhodnutím č. 113/2015/2.1/G IPTN/KHAIP/ROZ/2015/287 zo dňa 06.08.2015 prvostupňový orgán verejnej správy uznal žalobcu vinným z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z dôvodu neuzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce a uložil mu za spáchanie správneho deliktu pokutu vo výške 2.000 eur.
16. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4722 O-485/2015 zo dňa 21.10.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu stotožnenia sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane stanoviska o objektívnej zodpovednosti žalobcu.
17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 3 ods. 2 vetá prvá zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
19. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
20. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.201 (zákon o inšpekcii práce) inšpektorát rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. (správne delikty) zákona o inšpekcii inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.´
22. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
24. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
25. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
26. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
27. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
28. Podľa § 228a ods. 2 veta prvá Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy sú v medziach žaloby a ustanovenia §195 SSP v súlade so zákonom, nakoľko na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne posúdili.
30. S poukazom na dôkazy zabezpečené orgánmi verejnej správy súd zistil, že od 13.03.2015 od 16.00 hod. začal žalobca využívať závislú prácu fyzickej osoby Q. Y.. Menovaná v čase výkonu inšpekcie, ktorá začala dňa 13.03.2015 o 22.00 hod, podľa vlastného vyjadrenia a zistení inšpektorov vykonávala v priestoroch žalobcu a pre žalobcu činnosť čašníčky za dohodnutú odmenu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) formou uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z poskytnutých informácií, ktorým orgány verejnej správy nemali dôvodov neveriť, tak jasne vyplynulo, že Q. Y. predmetnú činnosť vykonávala osobne, podľa pokynov žalobcu, v jeho priestoroch a v čase ňom určenom. Ňou vykonávaná činnosť preto zjavne napĺňa znaky závislej činnosti realizovanej s vedomým žalobcu mimo rámca pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou alebo iného pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedený záver vykonanej inšpekcie nepriamo podporujú fakty, ktoré vyplývajú z registračného listu FO - prihlášky Q. Y. do sociálnej poisťovne, ktorá bola registrovaná až nasledujúci deň, 14.03.2015 o 14:49:10 hod., a z dochádzkového listu zamestnanca za marec 2015, kde nie je evidovaný výkon práce dňa 13.03.2015.
31. V nadväznosti na zistenia o nelegálnom zamestnávaní správny súd predloženú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 13.03.2013 považuje za dôkazný prostriedok vyhotovený až dodatočne po výkone inšpekcie dňa 13.03.2015. Správny súd poukazuje na vyjadrenie samotnej Q. Y., ktorá výslovne uviedla, že prácu čašníčky vykonáva bez toho, aby mala niečo uzatvorené, ale aj na správanie žalobcu, ktorý obsah protokolu zo dňa 07.05.2015 formálne zobral na vedomie bez akejkoľvek zmienky, že by mal s menovanou uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takto dodatočne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti na druhej strane je súčasne jasným dôkazom, že činnosť vykonávaná Q. Y. v čase výkonu inšpekcie, presnejšie dňa 13.03.2015, napĺňa znaky závislej práce.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že správne orgány obstarali všetky do úvahy pripadajúce dôkazy a na ich základe riadne ustáli skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci. Predmetné skutočnosti vyplynuli z dôkazov, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Z tohto dôvodu preto námietku žalobcu čo do nedostatočne zisteného skutkového stavu súd nepovažuje za dôvodnú.
33. Medzi účastníkmi správneho konania zostalo sporné aj to, či v prejednávanom prípade došlo k spáchaniu správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci s poukazom na § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, na čo poukazoval žalobca v súvislosti s nezdôvodnením objektívnej zodpovednosti.
34. Podstata konania, ktoré je vytýkané žalobcovi, fakticky spočíva vo využívaní závislej práce fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Podľa názoru súdu orgány verejnej správy s poukazom na skôr uvedené správne vyhodnotili uvedené konanie ako nelegálne zamestnávanie. Pritom podľa § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní postihy za nelegálne zamestnávanie upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Ten výslovne v ustanovení § 19 v spojení s § 7 ods. 3 písm. i) stíhané konanie považuje za správny delikt. Zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je pritom založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie, tak ako už správne konštatovali oba orgány verejnej správy v preskúmavaných rozhodnutiach. Vo svojej podstate ide o zodpovednosť za výsledok, pri ktorej sa neberie ohľad na zavinenie. Preto námietku žalobcu v tomto bode správny súd opäť vyhodnotil ako nedôvodnú.
35. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o povinnosti správnych orgánov vykonať vo veci ústne pojednávanie, súd s týmto názorom žalobcu nemôže súhlasiť. Ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i/ v spojení s § § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii výslovne odkazujú pri ukladaní pokuty na postup podľa Správneho poriadku, ktorý ako jediný je možné aplikovať pri rozhodovaní o pokute v prípadoch nelegálneho zamestnávania. Správny poriadok predpokladá možnosť ústneho pojednávania v závislosti od povahy veci (najmä v prípade potreby dokazovania za účelom ustálenia skutkového stavu) alebo ak to ukladá osobitný zákon. Nakoľko správny súd dospel k záveru o náležitom zistení skutkového stavu orgánmi verejnej správy a zákon o inšpekcii neukladá povinnosť vykonať vo veci ústne pojednávanie, súd má za to, že v preskúmavanom prípade správne orgány neboli povinné vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol zákonný dôvod a nebolo to ani potrebné ani účelné. Preto správny súd námietku žalobcu o procesnom pochybení z dôvodu nevykonania konfrontácie zo strany správnych orgánov a nadväznosti na to námietku o tom, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú zákonné náležitosti pre nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu čo do nevykonania navrhnutých dôkazov v podobe konfrontácie nepovažuje za dôvodnú.
36. S poukazom na vyššie uvedené považuje súd skutkový stav zistený a ustálený prvostupňovým správnym orgánom a potvrdený žalovaným za dostačujúci a správne právne posúdený. Preto správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a im predchádzajúci procesný postup sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.
37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
38. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.