Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/680/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XX, Q., v konaní o zaplatenie 1.007,17 eur s prísl., o námietke žalobcu proti prípustnosti vedľajšieho účastníctva, o odvolaní občianskeho združenia Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" proti uzneseniu č.k. 18C/371/2014-41 zo 14.4.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej vyhovel.

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 15.05.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,17 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

3. Občianske združenie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „ POS“ (ďalej len „Združenie“) podalo prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý odôvodnil tým, že ide o občianske združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je zastupovanie spotrebiteľa a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, respektíve ich podpora formou vedľajšieho účastníka.

4. Žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 09.02.2015 namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. Vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas doteraz nepredložilo, navrhovateľ zastáva názor, že nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu odporcu je právne neúčinný a navrhuje, aby súd na oznámenie združenia o vstupe do konania bez súhlasu odporcu neprihliadal a združenie ako vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

5. Podľa § 2 písm. a, b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné

a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

6. Súd citoval § 93 O.s.p. a dôvodil, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 207/2011 účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].

7. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/188/2012 skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený.

8. V zmysle vyššie citovaného uznesenia NS SR sp.zn. 3 Cdo/188/2012 vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník (ďalej len VÚ). Ak označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu.

9. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k ochrane práv, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne vstupovať ("nanucovať sa") do všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

10. K vedľajšiemu účastníctvu vyslovil svoj právny názor aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL ÚS 1/2004-9, v zmysle ktorého je súčasťou zákonných predpokladov prípustnosti VÚ súhlas toho účastníka, na koho strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť, lebo účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má VÚ poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce VÚ vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. V tomto konaní súhlas žalovanej so vstupom VÚ na jej strane nebol daný, čo je jedným z predpokladov vedľajšieho účastníctva, ak podnet na vstup dal sám VÚ.

11. V podanom odvolaní Združenie žiadalo zmeniť uznesenie tak, že odvolací súd námietke žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného nevyhovie.

12. V odvolaní namietal, že predovšetkým výklad ust. § 93 O.s.p. je nesprávny aj v čase podania odvolania, t.j. 5.5.2015 Združenia a nesprávny je záver, lebo uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/323/2013 uvádza v odôvodnení, že nevyslovenie súhlasu o.i. Združenie svojou činnosťou napĺňa princípy politiky EÚ v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, preto aj zákon č. 353/2014 Z.z. z 27.11.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2015 v žiadnom znení nezakotvuje, že by sa pre účinný vstup združenia do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania (O.s.p. v znení do 31.12.2014 ohľadne vedľajšieho účastníctva).

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. a priznať trovy konania.

14. On zastáva názor, že jednoznačne § 93 ods. 3 O.s.p. vyžaduje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania. Keďže sa tak nestalo, je treba

vychádzať z ustálenej súdnej praxe (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14Co/183/2015, uznesenie NS SR z 5.2.2013 sp.zn. 3Cdo/188/2012).

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie Združenia ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie Združenia nie je dôvodné.

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia veci, ak vyjadril nesúhlas so vstupom Združenia.

17. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 387 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

18. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.

19. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 vyplýva, že odvolací súd je povinný aplikovať ustanovenia CSP, hoci konanie v prejednávanom spore začalo pred dňom 1.7.2016. Odvolací súd poznamenáva, že keďže sa v odvolaní Združenie ani nesnaží presvedčiť strany sporu, že žalovaná dala súhlas so vstupom Združenia do konania, odvolanie je neopodstatnené a vyjadrenie k odvolaniu, ktoré podal žalobca, odpovedá na všetky odvolacie námietky Združenia.

21. Naviac podaním zo dňa 26.5.2015 žalovaná oznámila súdu prvej inštancie, že zasiela do spisu návrh na mimosúdne vyrovnanie a späťvzatie žaloby. Žiadala odpustiť úroky z omeškania a povoliť splátky vo výške 50,- eur tak, aby mesačne splatila dlžobu, ona nemá žiadne poznatky, aby ju písomne oslovilo občianske združenie, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a, aby žiadalo súhlas o vstupe vedľajšieho účastníka v tejto veci, nikto ju nekontaktoval.

22. Na č.l. 53, dňa 3.8.2015 žalobca oznámil žalovanej, že súhlasí s postupným splácaním dlžnej sumy v splátkach po 50,- eur, ktorým vyjadrením oznamuje túto skutočnosť aj súdu prvej inštancie.

23. So zreteľom na 4. diel V. hlavy, Strany a zastúpenie zák. č. 160/2015 samotné združenie, ktoré podalo odvolanie, nie je už intervenientom ani z hľadiska intervencie upravenej v § 81 až 88, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonné a správne podľa § 387 (porovnaj Uznesenie NS SR 6Cdo/544/2015).

24. Ide o procesné rozhodnutie, preto výrok uznesenia odvolacieho súdu neobsahuje výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a Združenia.

25. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.