Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-103-2016.pdf
PDF · 121.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/103/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: S.. E. U., bytom A. ulica č. X/E, G., za účasti intervenienta na strane žalobkyne: F.. I. U., bytom L. č. XX, G., proti žalovanej: F.. D. G., bytom E. ulica č. XX, G., zastúpená: Z.. N. P., advokátka, so sídlom J., G. a advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova č. 23, Bratislava, IČO : 47231157, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní intervenienta na strane žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 11C/224/2012-393 zo dňa 16.6.2015, pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie konania vo veci zo dňa 11. 07. 2016 z a m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 16. 06. 2015, č.k. 11C/224/2012-393 p o t v r d z u j e.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
K výroku pod bodom I.:
1. Žalobkyňa prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne Z.. G. H., advokátky, podaním zo dňa 11.7.2016 požiadala odvolací súd, aby prerušil konanie v prejednávanej veci do skončenia trestného konania vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, Bratislava, pod ČVS: H.-XXX/X-VYS-BA-XXXXTM. V tomto konaní bolo vznesené voči žalovanej obvinenie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4, písm. a) Tr. zák.. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že v trestnom konaní je preskúmavané konanie žalovanej, ktoré je aj predmetom súdneho konania v prejednávanej veci. Na výzvu súdu o vyjadrenie k tomuto návrhu, predložila žalovaná podaním zo dňa 20.7.2016 uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 13.6.2016, ktorým bolo obvinenie proti nej zrušené s právnym názorom prokuratúry, že nejde o trestný čin. Keďže zanikli dôvody, pre ktoré žalobkyňa navrhla konanie vo veci prerušiť, nie sú tak splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd preto podľa § 162 ods. 3 CSP návrh na prerušenie konania zamietol súčasne s rozhodnutím v merite veci.
K výroku pod bodom II:
2. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.6.2015 tak, že zamietol žalobu žalobkyne o určenie, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres G. F., obec G. mestská časť J. S., katastrálne územie I. a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. mezaníne bytového domu na A. ulici súpisné číslo XXXXX, postavenom na parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané
plochy a nádvoria, vchod A. X/E, podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu vo veľkosti podielu XXXXX/XXXXXX, podielovým spoluvlastníkom o veľkosti XXXXX/XXXXXX na pozemkoch parcely registra „U.“ parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy, parcela č. XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXXX/ XX vo výmere XX m2 ostatné plochy, parcela č.XXXX/XX o výmere 5 m2zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/XX vo výmere X m2 ostatné plochy.
3. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 11.05.2011 uzatvorila so žalovanou kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej predala byt č. XX za kúpnu cenu vo výške 1 211 333,- eur. Vklad do katastra nehnuteľností katastrálny úrad povolil dňa 25.05.2011. Žalovaná uhradila druhú časť kúpnej ceny vo výške 500 000,- eur z prostriedkov obstaraných hypotekárnym úverom poskytnutých Tatra bankou. Ani po viacerých urgenciách však žalovaná neuhradila prvú časť kúpnej ceny vo výške 713 333,- eur, v dôsledku čoho jej dňa 17.07.2012 navrhovateľka adresovala a doručila odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalovaná sa k odstúpeniu od kúpnej zmluvy písomne nevyjadrila, predmetný byt neoprávnene zadržuje a snaží sa ho scudziť.
4. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietla, že plnú výšku kúpnej ceny za predmetný byt vyplatila v dvoch splátkach, o čom má príslušné listinné dôkazy. Na základe toho bola správou katastra zapísaná na príslušný list vlastníctva ako výlučný vlastník bytu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že úver za ňu splácal manžel žalobkyne F.. I. U. (intervenient) finančnými čiastkami, ktoré pravidelne posielal na žalovanej na účet uviedla, že úhrady v celkovej výške 38 600,- eur neboli splátkami úveru, ale splátkami pôžičky vo výške 33 194,- eur, ktorú mu poskytla. Výšku splátok navrhol F.. U. sám a ona to akceptovala. Nie je pravdou, že úver na jej osobu bol fiktívny, pretože úver riadne doposiaľ spláca. Pripustila, že so žalobkyňou a jej manželom uzavrela formálnu nájomnú zmluvu za tým účelom, aby sa mohli prihlásiť k trvalému pobytu. V súčasnosti stále bývajú v spornom byte. Dňa 10.7.2012 poslal F.. U. na správu katastra návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú s ním mala uzatvoriť v Bratislave dňa 10.7.2012. Jej predmetom malo byť zriadenie záložného práva v prospech F.. U. z dôvodu, že plní záväzky dlžníka, ktoré plynú z úverovej zmluvy. Keďže zmluva o zriadení záložného práva ňou nebola podpísaná a nedostatky návrhu v dodatočnej lehote odstránené, rozhodla správa katastra dňa 6.9.2012 o zastavení tohto konania. Dňa 27.12.2012 jej bolo správou katastra zaslané rozhodnutie v konaní číslo V-XXXXX/XX o prerušení konania o návrhu na vklad záložného práva do katastra zo dňa 5.12.2012 podaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú mala uzavrieť dňa 10.9.2012 s F.. K. S.. Záložné právo sa opäť týkalo predmetného bytu a malo byť touto zmluvou zriadené v prospech F.. K. S., pričom na tejto zmluve už figuroval aj jej podpis napriek tomu, že takúto zmluvu nepodpísala a žiadneho F.. S. nepozná. Osoba s uvedeným menom ani neexistuje. V tejto súvislosti podala správa katastra aj trestné oznámenie. Žalovaná sa domnieva, že zo strany žalobkyne a jej manžela sa jedná o premyslené a cielené konanie ako získať späť byt, ktorý od žalobkyne kúpila. Splatenie kúpnej zmluvy žalovaná preukazovala listinnými dôkazmi - príjmovým pokladničným dokladom (ďalej len „PPD“) vystaveným v deň podpísania kúpnej zmluvy dňa 11.5.2011 (č.l. XXX), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa v tento deň od nej prijala sumu 713 333,- eur a tiež čestným prehlásením žalobkyne z 19.5.2011, že od žalovanej uvedenú čiastku prevzala v tento deň.
X. Ing. Z. U., ako vedľajší účastník (po 1.7.2016 ako intervenient) na strane žalobkyne uviedol, že so žalovanou sa v roku 2011 dohodol, že byt kúpi, zoberie úver z Tatra banky a do ukončenia fixácie bude určená osoba pokračovať v úvere, alebo žalovaná vyplatí kúpnu cenu, alebo sa byt predá. Zo začiatku byt predávali za sumu 1,3 milióna, nedal sa však predať. Žalovaná mala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny, ktorú nezaplatila, pričom so ziskom sa mali deliť. O byt, v ktorom bývali s manželkou a ktorý vložil do podnikania, prišli v dražbe a preto sa dohodli, že sa nasťahujú do bytu na A., o čom odporkyňa vedela. Byt bol predaný ako nedokončená stavba. So žalovanou preto uzavreli nájomnú zmluvu na zriadenie ich trvalého pobytu v spornom byte. V máji 2012 našiel intervenient pokračovateľa úveru pána O., s ktorým sa žalovaná stretla. Keď malo prísť k podpisu, žalolovaná nebrala telefón. Splátky úveru platil intervenient od mája 2011na účet žalovanej. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že malo ísť o pôžičku. Dôkazom toho je, že na vkladových lístkoch v banke je uvedený ako variabilný symbol klientske číslo dlžníka z predmetného úveru, ktoré mal od žalovanej. Splátky boli určené úverovou zmluvou. V auguste 2012 prestal splácať splátky úveru a žalovaná im dala výpoveď z nájmu sporného bytu, zrušila im trvalý pobyt a v novembri 2013 dala vypnúť elektriku. V deň vystavenia PPD 11.5.2011 sa so žalovanou
nestretol, tom čase bol služobne v Košiciach. Dňa 6.5.2011 mal úraz, hrozilo mu znehybnenie zápästia pravej ruky, a práceneschopný bol niekoľko mesiacov. PPD zo dňa 11.5.2011 tak nemohol vypísať. Navyše predložený doklad nie originál, ale kópia. Nemá vedomosť o tom, že by mal voči žalovanej dlh. Neskôr uviedol, že pôžičku, ktorú od nej mal, vrátil, ale nemá o tom doklad. Znenie kúpnej zmluvy vypracovával jeho zamestnanec, žalovaná ho pripomienkovala, potom sa vyjadrovala jeho manželka (žalobkyňa) a konečné znenie odsúhlasené oboma stranami sa podpísalo. Ďalej uviedol, že ústne boli dohovorení, že zmluva bola spravená len pre banku, ktorá na byt poskytla žalovanej úver, ale dohoda bola iná.
6. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka V. V., z výpovede ktorého vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve pani U.. K. U. ju zastupoval a predaj sprostredkoval tak, že svedka zoznámil so žalovanou. Väčšinu zmlúv robila jeho kancelária a tento prípad bol štandardný. Dozeral, aby kúpna zmluva mala všetky náležitosti, aby boli dohodnuté platobné podmienky. Na časť bytu si žalovaná brala hypotekárny úver a časť sa vyplácala v hotovosti. Na to, aby banka uvoľnila úver, musela byť zmluva podpísaná a zaplatená prvá časť kúpnej ceny. Kúpna zmluva sa podpisovala niekedy v máji roku 2011, a následne s jedným exemplárom zmluvy sa išlo do banky na doloženie zmluvy k čerpaniu úveru. K odovzdaniu peňazí došlo na L. ulici pri podpise zmluvy, kedy sa tam aj on v tomto čase zdržoval. Na L. žalobkyňa nebola, iba pán U., ktorý riešil všetku jej agendu, ona sa na procese nezúčastňovala. Odovzdanie finančných prostriedkov nevidel osobne, ale vzhľadom k tomu, že sa dlho poznali nepredpokladal, že by bolo potrebné, aby sa toho zúčastnil. Keď sa vrátil, opýtal sa, či všetko prebehlo tak ako má, a oni odpovedali, že áno. Pripomenul, že o prevzatí treba mať doklad, aby banka uvoľnila finančné prostriedky, teda potvrdenie o prevzatí prostriedkov. Na to povedali, že si to vyriešia. Rokovaní bolo viacero, žalovaná mala podpísané zmluvy aj na iné byty. K. U. mal úraz, mal sadru na malíčku, keď prevzal peniaze odišiel preč. Svedok potvrdil, že zabezpečoval predaj viacerých bytov pána U., a asi 70 % bytov predal v tejto nehnuteľnosti.
7. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“). Konštatoval, že platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností má za následok zánik záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol. Nemá však za následok zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností sa táto zmena do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, pričom záznamovou listinou je príslušné rozhodnutie súdu. Žalobkyňa preto nepochybne má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd ďalej poukázal na ustanovenie § 48 zákona Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o podmienkach pre platné odstúpenie od zmluvy a § 517 Občianskeho zákonníka o nárokoch z omeškania dlžníka. Súd uviedol, že sa nezaoberal rôznymi tvrdeniami žalobkyne a intervenienta o dojednaniach so žalovanou, týkajúcich sa sporného bytu, ktoré navyše v konaní neboli preukázané. Súd sa zaoberal predovšetkým posúdením, či bola prvá časť kúpnej ceny vyplatená alebo nie a či odstúpenie od zmluvy z dôvodu nezaplatenia časti kúpnej ceny bolo platné. Žalobu žalobkyne o určenie jej vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam súd zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že kúpna cena nebola zaplatená. Žalobkyňa podpísala čestné prehlásenie zo dňa 19.5.2011, v ktorom potvrdila, že toho dňa prevzala od žalovanej sumu 713 333,- eur v hotovosti, ako prvú časť kúpnej ceny, v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy. Predloženými znaleckými posudkami F.. D. G., znalkyne z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika č. X/XXXX, súd považoval za preukázané, že čestné prehlásenie E. U. zo dňa 19.5.2011 je autentické, nefalšované. Znalkyňa skúmaním spornej listiny nezistila žiadne stopy po dopisovaní, prepisovaní, odstraňovaní, dodatočnom vkladaní textov alebo ich častí, zistenia svedčia o tom, že predmetný podpis bol vyhotovený ručne použitím písacieho prostriedku, teda v žiadnom prípade nejde o reprodukciu podpisu a na jeho vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania. Skúmaním podpisu neboli zistené žiadne znaky, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca S.. S. H., znalca z odboru písmoznalectvo, bolo preukázané, že podpis je pravým podpisom E. U.. Žalobkyňa ničím nespochybnila závery znaleckých posudkov, aj preto súd nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie aj za účelom zistenia pravosti podpisu žalobkyne na inom listinnom dôkaze, príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 11.5.2011, v zmysle návrhu žalobkyne. Prijatie peňazí nepriamo potvrdil aj svedok V., ktorého vo veci navrhovala vypočuť práve žalobkyňa. Ani spôsob prevzatia peňazí, v hotovosti, prostredníctvom manžela žalobkyne nebol výnimočný. Sama žalobkyňa uviedla, že ju vo veciach predaja bytov zastupoval jej manžel, a potvrdil to aj svedok Ruffini.
8. K vedeniu konania vo veci súd uviedol, že posledné pojednávanie vo veci bolo vedené v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlňovala a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že požiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, hoci bola po istú dobu v konaní zastúpená advokátkou. Súd ju poučil, že sa musí obrátiť na Centrum právnej pomoci. Poučenie žalobkyňa prevzala dňa 15.5.2015 a súd vo veci konal na pojednávaní dňa 16.6.2015. Je teda zrejmé, že žalobkyňa mala dostatočný časový priestor sa na Centrum právnej pomoci obrátiť, avšak ku návrhu na odročenie pojednávania nedoložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že tak urobila. Súd preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania a vo veci rozhodol bez prítomnosti žalobkyne. Vedľajší účastník svoju neprítomnosť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a v konaní neúspešnej žalobkyni uložil povinnosť nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 OSP, po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
10. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním intervenient (pôvodne ako vedľajší účastník) podaním zo dňa 7.9.2015, s ktorým písomne vyjadrila súhlas žalobkyňa podaním z toho istého dňa. Predovšetkým namietol, že PPD z 11.5.2011 a čestné prehlásenie z 19.5.2015 sú vzájomne rozporné, a sú v rozpore aj so znením kúpnej zmluvy a samotnými vyjadreniami žalovanej. Žalovaná vo svojich podaniach a aj v priebehu súdneho konania tvrdila, že prvú splátku kúpnej ceny odovzdala už pri podpise kúpnej zmluvy dňa 11.5.2011 v kancelárii na L. ul. manželovi žalobkyne (intervenientovi), podľa predloženého PPD. Tým sama vyvrátila pravdivosť obsahu čestného prehlásenia z 19.5.2011, podľa ktorého mala sumu odovzdať až v tento deň, ale so žalobkyňou sa nikdy nestretla. Predložené znalecké posudky nepotvrdzujú pravdivosť obsahu čestného prehlásenia, a teda sú nulitným dôkazom. Intervenient poprel, žeby od žalovanej spornú čiastku prevzal. Závery okresného súdu sú v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami. Súd prvej inštancie nevykonal listinné dôkazy predložené žalovanou zákonným spôsobom, pretože zo zápisnice z pojednávania by muselo byť zrejmé, že ich sudca na pojednávaní prečítal, alebo oboznámil ich obsah. Vyjadrenia účastníkov k nim mali byť uvedené v zápisnici. Nevykonal ani žalobkyňou navrhnuté dôkazy - pribrať znalca na zistenie pravosti jej podpisu na PPD zo dňa 11.5.2011, na základe ktorého možno priamo vyvodiť nepravdivosť obsahu čestného prehlásenia zo dňa 19.5.2011. Súd sa nevyporiadal s kľúčovými dojednaniami v kúpnej zmluve o spôsobe úhrady kúpnej ceny, podľa ktorých mala žalovaná uhradiť 1. splátku kúpnej ceny až po odovzdaní kúpnej zmluvy s úradne overeným podpisom predávajúcej a to na účet žalobkyne v P.. Taktiež sa súd nevypriadal ani s listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi úraz intervenienta v rozhodnom čase, kedy mal prevziať kúpnu cenu. Žalovaná súde nepreukázala ani to, či skutočne mala v rozhodnom čase hotovosť, aby mohla uhradiť 1. splátku žalobkyni v hotovosti. Navyše okresný súd porušil aj procesné práva žalobkyne tým, že konal v jej neprítomnosti, hoci pre čerpanie dovoleniek jej Centrum právnej pomoci nemohlo včas ustanoviť advokáta. Odvolateľ sa preto domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.11.2015 prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odvolaniu intervenienta v zásade zotrvala na svojej obrane. Opätovne zdôraznila, že dňa 11.5.2011 odovzdala spornú čiastku v hotovosti do rúk intervenienta, ktorý jej to tom vydal PPD. To nepovažovala za dostačujúce a požiadala ho o dodatočné čestné prehlásenie od jeho manželky. Následne jej intervenient doručil potvrdenie od jeho manželky zo dňa 19.5.2011. Tieto dôkazy potvrdzujú, že žalobkyňa peniaze prevzala a nie sú protirečivé. Sama žalobkyňa potvrdila, že bolo bežné, že veci za ňu vybavoval jej manžel. Pokiaľ ide o spôsob platenia kúpnej ceny podľa zmluvy, šlo a štandardnú zmluvu, ktorá bola spracovaná ešte na začiatku predaja bytov na L. a bola veľa krát doplnená ústne. Okrem iného aj tak, že prvá časť kúpnej ceny bude vyplatená v hotovosti. Ak by sa tak nestalo, je nelogické, aby bol podaný návrh na vklad, a následne bola uzavretá nájomná zmluva v prospech žalobkyne a jej manžela. Okresný súd riadne vykonal všetky listinné dôkazy ich oboznámením na pojednávaniach, čo je zrejmé aj zo zápisníc z ich priebehu. Žalobkyňa síce v podaní zo dňa 11.4.2014 uviedla, že nesúhlasí so znaleckým posudkom č. 3/2013, ale neuviedla z akých dôvodov. Znalecké dokazovanie k pravosti PPD zo dňa 11.5.2011 ani nebolo možné, pretože originálom disponoval len F.. U.. Navyše v trestnom konaní, na ktoré dal podnet intervenient na KR PZ v Bratislave, bol vypracovaný ďalší znalecký posudok, ktorý má rovnaké závery ako znalecký posudok č. 10/2014, predložený okresnému súdu žalovanou v tomto konaní, t.j. že podpis žalobkyne na čestnom prehlásení je pravý. Žalobkyňa sa na prvostupňovom konaní účelovo opakovane nedostavovala na termíny pojednávaní, pričom nedoložila ani jeden dôkaz,
že požiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta. Navyše sama má právnické vzdelanie. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania.
12. Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 14.7.2016, žalovaná predložila vyjadrenie zo dňa 20.7.2016, v ktorom zotrvala na celej svojej obrane. Navyše uviedla k listinným dôkazom potvrdzujúcim splácanie splátok hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť manželom žalobkyne na jej účet žalovanej, že išlo o splátky na vrátenie pôžičky jeden milión Sk, ktorú poskytla intervenientovi. Dôkazom je jeho čestné prehlásenie zo dňa 17.5.2010. Pôžičku splácal spolu s úrokmi z omeškania. Nevie sa vyjadriť prečo uvádzal na prevodných príkazoch ako variabilný symbol číslo dlžníka zo zmluvy o hypotekárnom úvere žalovanej. Tieto údaje však nesporne mal k dispozícii od žalobkyne.
13. Žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 14.7.2016 uviedla v podaní zo dňa 22.7.2016, že pôžička, na ktorú sa odvoláva žalovaná, bola poskytnutá dňa 6.7.2007 a bola splatená už v roku 2010. V čase splácania hypoúveru tak pôžička bola splatená a súčasne bola aj premlčaná. Celková suma, ktorá bola splatená na hypoúver, spolu so splátkami správcovskej spoločnosti a poistky na sporný byt zo strany žalobkyne a jej manžela, je vo výške 41 369,- Eur. Aj svedok S.. Y. O. vo výpovedi v trestnom konaní uviedol, že žalovaná mu potvrdila, že úver za ňu spláca p. U.. Žalobkyňa sa so žalovanou nikdy nestretla. Dňa 11.5.2011 bol intervenient mimo územia Bratislavy, čo môžu potvrdiť svedkovia F.. H. a F.. Q.. Navyše pre úraz nemohol hýbať prstami na rukách, a teda ani písať, resp. počítať bankovky. Súd tak mal nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť vystaveného PPD z 11.5.2011. Ďalšie rozpory ohľadne PPD sú v tom, že v trestnom konaní žalovaná tvrdila, že má len jeho kópiu, ale v predmetnej veci predložila súdu originál. K spôsobu vyplatenia prvej splátky kúpnej ceny žalovaná menila svoje výpovede. Napríklad v trestnom konaní uviedla, že prvú splátku uhradila v hotovosti F.. U. dňa 19.5.2011. Pred súdom na pojednávaní 6.2.2014 však uviedla, že intervenient od nej prevzal peniaze dňa 11.5.2011. Žalobkyňa predložené listinné doklady nepodpisovala a nevie kto a z akého dôvodu ich vystavil, a ani ako sa dostali do dispozície žalovanej. Svedok O. potvrdil, že F.. U. v prítomnosti žalovanej vystupoval ako vlastník bytu a žalovaná proti tomu nič nenamietala. K odovzdávaniu peňazí poukázala na výpoveď svedka V. v trestnom konaní, kde uviedol, že v kancelárii pri stretnutí žalovanej a F., U. nevidel žiadne peniaze, a nič sa o tom ani nehovorilo. Okresný súd nezistil ani to, či žalovaná mala zdroje na úhrady tejto splátky v hotovosti. K návrhu na vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností došlo bez toho, aby bola zaplatená 1. splátka z toho dôvodu, že to bolo podmienkou banky na uvoľnenie hypotekárneho úveru. Domáha sa preto, aby súd vyhovel odvolaniu intervenienta.
14. Intervenient sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril podaním zo dňa 25.7.2016, ktoré je obsahovo zhodné s podaním žalobkyne zo dňa 22.7.2016.
15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania podľa § 93 ods. 1 OSP ako osoby, ktoré majú právny záujem na jeho výsledku, majú podľa § 81 CSP postavenie intervenientov. Žalobkyňa v konaní výslovne súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane do konania a aj s podaním odvolania proti napadnutému rozsudku (§ 85 CSP). Krajský súd preto prejednal odvolanie intervenienta ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
16. Odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil termín pojednávania dňa 4.10.2016. Žalobkyňa a intervenient predvolanie osobne prevzali dňa 22. 08. 2016. Žalobkyňa neprítomnosť ospravedlnila elektronicky v deň pojednávania v ranných hodinách z dôvodu, že sa jej vážne zhoršil zdravotný stav, k čomu nedoložila žiadne potvrdenie. Intervenient doručil súdu písomné ospravedlnenie deň pred konaním pojednávania, dňa 03. 10. 2016, taktiež zo zdravotných dôvodov s potvrdením lekára, že jeho účasť na pojednávaní by mohla jeho zdravotný stav zhoršiť. V súvislosti s neúčasťou žalobkyne a intervenienta na pojednávaní odvolací súd konštatoval, že intervenient bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku za odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a spĺňal tak predpoklady na jeho odkázanie na Centrum právnej pomoci za účelom pridelenia advokáta. Po účinnosti Civilného sporového poriadku od 1.7.2016, požiadal intervenient odvolací súd podaním zo dňa 22.7.2016, aby mu ustanovil advokáta. Žalobkyni bola zo strany Centra právnej pomoci ustanovená vo veci advokátka Z.. G. H.. Odvolací súd
oznámil intervenientovi podaním zo dňa 1.8.2016, že počnúc od 1.7.2016 už nie je možné, aby súdy odkazovali strany sporov na Centrum právnej pomoci na ustanovenie právneho zástupcu. Podaním zo dňa 2.8.2016 intervenient oznámil odvolaciemu súdu, že dňa 3.8.2016 sa obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, pričom centrum mu už v inej veci advokáta pridelilo. Požiadal preto o odročenie odvolacieho pojednávania nariadeného na 9.8.2016. Rovnako žalobkyňa požiadala o zrušenie tohto termínu pojednávania s tým, že dňa 1.8.2016 vypovedala plnú moc pridelenej advokátke zo strany Centra právnej pomoci Z.. H. a tiež chce zmenu právneho zástupcu. Odvolací súd podaním zo dňa 3.8.2016 oznámil všetkým účastníkom, že termín 9.8. 2016 ruší za účelom poskytnutia lehoty žalobkyni a intervenientovi na ustanovenie advokáta zo strany Centra právnej pomoci a uložil im lehotu do ďalšieho termínu pojednávania, t.j. do 4.10.2016, aby si zabezpečili svoje právne zastupovanie s tým, že na takýto dôvod odročenia pojednávania viac nebude prihliadať. Toto podanie odvolacieho súdu bolo žalobkyni doručené dňa 22.8.2016 a intervenientovi dňa 27.8.2016. Do dňa pojednávania 4.10.2016 títo účastníci neoznámili súdu, že im boli ustanovení vo veci právni zástupcovia. Odvolací súd vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k názoru, že od žalobkyne aj intervenienta je možné spravodlivo požadovať, aby si v stanovenej lehote zabezpečili svoje právne zastupovanie a na pojednávaní pred odvolacím súdom sa nechali zastúpiť aj pre prípad, ak by im zdravotný stav nedovolil ich osobnú účasť. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil aj to, že rovnako v konaní na súde prvej inštancie žalobkyňa predlžovala konanie opakovanými žiadosťami o ustanovenie advokáta, a keď jej bola Centrom právnej pomoci pridelená advokátka Z.. G. H., v priebehu odvolacieho konania jej vypovedala plnú moc. Správanie žalobkyne aj intervenienta na jej strane sa javí odvolaciemu súdu ako účelové, motivované iba snahou predlžovať súdne konanie. Podľa § 180 v nadväznosti na § 378 ods. 1 CSP odvolací súd preto prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne a intervenienta na jej strane.
17. Na pojednávaní odvolací súd vyhodnotil výsledky dokazovania na súde prvej inštancie s tým, že pred pojednávaním vyzval obidve strany sporu podaním zo dňa 14.7.2016, aby sa k niektorým rozporom v dôkazoch vyjadrili písomne. Na výzvu reagovali všetci účastníci podaniami, ktorých obsah odvolací súd uviedol pod bodmi 12., 13. a 14. Právny zástupca žalovanej ku konštatovaným rozporom vo vykonaných dôkazoch poukázal na to, že medzi žalovanou a intervenientom išlo o štandardný postup týkajúci sa predaja spornej nehnuteľnosti, pretože obaja sa už predtým zaoberali predajom nehnuteľností a pán U. vždy zastupoval svoju manželku. Aj v tomto prípade sa tak stalo, že strany sporu sa osobne stretli až na súde. Príjmový pokladničný doklad (PPD) z 11. 05. 2011 podpísal pán U., pretože on preberal od žalovanej prvú splátku kúpnej ceny. Žalovaná tento doklad vyhodnotila ako nedostatočný a preto požiadala F.. U., aby doklad vystavila aj priamo žalobkyňa. Následne jej pán U. doniesol čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 19. 05. 2011 s jej vlastnoručným podpisom. Na výpoveď svedka O. v trestnom konaní nemožno prihliadať, a tento nebol nikdy vypočutý v uvedenej veci. Tvrdenie intervenienta, že dňa 11. 05. 2011 bol mimo Bratislavy a nemohol tu teda preberať peniaze od žalovanej, je vyvrátené výpoveďou svedka V., ktorý potvrdil, že toto stretnutie sa uskutočnilo a pán U. tam bol prítomný. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalovanej aj náhradu trov odvolacieho konania.
18. Žalovaná k veci uviedla, že je pravdou, že v kúpnej zmluve bol presne dohodnutý spôsob splatenia prvej splátky, ale realizácia bola iná. Už pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 11. 05. 2011 pán U. na ňu naliehal, aby túto prvú splátku zaplatila hneď v hotovosti pri podpise zmluvy, pretože potreboval vyplácať stavebné práce v dome a vyplatiť svojich veriteľov. Ona už pred uzavretím tejto zmluvy kúpila aj iné nehnuteľnosti od pani U., pritom na tieto obchody boli vytvorené štandardné kúpne zmluvy, ktoré pán U. použil aj v tomto prípade. Tak sa stalo, že v písomnej zmluve bol dohodnutý iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny ako ústne medzi ňou a pánom U.. Na otázku súdu, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí (keďže v trestnom konaní žalovaná uvádzala, že to bolo dňa 19. 05. 2011 a v tomto konaní dňa 11. 05. 2011) žalovaná uviedla, že vo svojich ústnych výpovediach vždy hovorila to isté. Teda, že to bolo dňa 11. 05. 2011. Rozpor vznikol tým, že v trestnom konaní vypracovala trestné oznámenie jej právnička a omylom tam uviedla dátum 19. 05. 2011, pričom žalovaná si túto chybu nevšimla. Nie je pravdou ani tvrdenie pána U., že jej splatil pôžičku z roku 2007 už v priebehu roka 2010. K tomuto tvrdeniu by mal predložiť dôkaz, pretože pôžička bola splatená až splátkami na jej účet, o ktorých teraz pán U. tvrdí, že za ňu splácal hypoúver. Prečo na prevodných príkazoch uvádzal ako účel platenie hypoúveru, žalovaná nevie. Je možné, že už v tomto čase začal plánovať, že bude tvrdiť to, čo teraz tvrdí v tomto konaní. K tejto časti výpovede žalovanej, poukázal jej právny zástupca na prehlásenie F.. U. zo dňa 17. 05. 2010, že vráti žalovanej pôžičku milión Sk prvý júnový týždeň aj s darčekom, čo sa nestalo. K tvrdeniu svedka O. v trestnom konaní, že ako majiteľ bytu vystupoval pán U. a nie žalovaná, žalovaná uviedla, že svedok
a pán U. boli priatelia. K. U. ju oslovil, že pán O. má záujem o kúpu sporného bytu. Preto sa všetci traja stretli, ale vyplynulo z toho, že pán O. nemá dostatok peňazí.
19. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po jeho doplnení v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny názor. Základom sporu bolo zodpovedanie otázky, či žalovaná zaplatila žalobkyni v celosti kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou a či mohla žalobkyňa dôvodne odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 48 OZ, čím by sa obnovilo jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z dohodnutej kúpnej ceny 1 211 333,- eur bolo sporné zaplatenie jej časti vo výške 713 333,- eur, ktorú podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť za splnenia ďalších podmienok po uzavretí zmluvy na účet žalobkyne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predaj spornej nehnuteľnosti nebol medzi žalovanou a intervenientom ojedinelým obchodom, konkrétne aj v obytnom dome na L. ulici v G., ale išlo o dlhodobejšiu obchodnú spoluprácu, v rámci ktorej žalovaná poskytla intervenientovi aj súkromnú pôžičku v roku 2007. Z dokazovania vyplynulo aj to, že bolo bežnou praxou, že pri právnych úkonoch zastupoval žalobkyňu intervenient, a táto sa ich osobne nikdy nezúčastňovala. To, že žalovaná a intervenient mali priateľský vzťah, preukazuje nielen poskytnutie pôžičky v pomerne vysokej sume , ale aj to, že po prevedení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovanú v máji roku 2011, uzatvorili účastníci dňa 27.2.2012 nájomnú zmluvu, ktorou žalovaná umožnila žalobkyni s manželom bývať v tejto nehnuteľnosti a súhlasila aj s ich trvalým pobytom. V tomto čase mala byť už kúpna cena v celosti po dobu takmer polroka žalobkyni za spornú Nehnuteľnosť zaplatená. Ak by tomu tak nebolo, je veľmi pochybné, žeby žalobkyňa a jej manžel súhlasili zostať v nehnuteľnosti len v pozícii nájomníkov. Taktiež žalobkyňa nevysvetlila, prečo pre nezaplatenie kúpnej ceny (čo jej podstatná podmienka prevodu vlastníctva) od kúpnej zmluvy odstúpila až podaním zo dňa 1.7.2012, teda po dobe dlhšej ako jeden rok. Podstatným dôkazom tak je čestné prehlásenie podpísané priamo žalobkyňou zo dňa 19.5.2011, že prevzala od žalovanej spornú časť kúpnej ceny. Tento dôkaz žalobkyňa nevyvrátila a ani nespochybnila iným dôkazom, a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dostatočne preukazuje zaplatenie kúpnej ceny. Príjmový doklad zo dňa 11.5.2011 je podpísaný len v časti „schválil“ paličkovým písmom menom U. E., pričom žalovaná tvrdila, že ho takto podpísal F.. U. a preto si dala následne vystaviť čestné prehlásenie. Takýto postup sa javí logickým aj odvolaciemu súdu. Nebol tak dôvod na to, aby bolo dokazovanie doplnené grafologickým skúmaním tohto príjmového dokladu za situácie, kedy nebol sporný podpis žalobkyne na čestnom vyhlásení z 19.5.2011.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
21. V odvolacom konaní bola žalovaná opätovne plne úspešná. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že má nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 OSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).