Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/267/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcov 1/ U. O., A.. XX.XX.XXXX, Š. E.Y. X. H., W. I. G. XX/XX, T. A. Q., 2/ Q. O., A.. XX.XX.XXXX, Š. E.G. X. H., W. I. G. XX/XX, T. A. Q. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2014 domáhali zrušenia rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014 a sp. zn. RK-PC-1975/14-EK zo dňa 04.12.2014. Uviedli, že so žalovaným uzavreli dňa 17.09.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im žalovaný poskytol úver vo výške 960,- €, ktorý mali splácať v 42 mesačných splátkach po 51,44 €. Dňa 30.08.2012 uzavreli so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe, ktorej im žalovaný poskytol úver vo výške 300,- €, ktorý mali splácať v 42 mesačných splátkach po 16,08 €. V rozhodcovský zmluvách, ktoré tvoria v rámci kontextu predmetných zmlúv o revolvingovom úvere súčasť týchto zmlúv o úvere, bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, skončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO 44 130 481, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, IČO 44 826 460, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúce žalobný návrh. Nakoľko si žalobcovia neplnili riadne svoje zmluvné povinnosti, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní splatný v celku. Žalovaný podal dňa 29.10.2014 žalobu o zaplatenie 1.790,22 € s príslušenstvom zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 01.12.2014 podal žalobu o zaplatenie 320,81 € s príslušenstvom zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so zmluvami o revolvingovom úvere a svoj nárok

dostatočne preukázal zmluvou a ostatnými predloženými písomnými dokumentmi. Priznané sankcie rozhodcovský súd nepovažoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd vydal v zrýchlenom konaní podľa rokovacieho poriadku rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1782/14-EK, ktorým zaviazal žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému sumu 1.790,22 € s príslušenstvom a trovy konania. Predmetný rozsudok bol žalobcom doručený dňa 08.12.2014. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1975/14-EK, ktorým zaviazal žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému sumu 320,81 € s príslušenstvom a trovy konania. Predmetný rozsudok bol žalobcom doručený dňa 10.12.2014. Mali za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatná pre neurčitosť právneho úkonu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a žalobcovia nemali možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda popreli platnosť rozhodcovskej doložky. Mali zato, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V rámci rozhodcovskej zmluvy je nejasne určená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá nie je špecifikovaná. Poukázali na to, že uzavreté zmluvy o revolvingových úveroch sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovské zmluvy neboli s nimi ako spotrebiteľmi osobitne a individuálne dojednané, čo vyplýva z predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva predstavuje vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník takto svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo mohol rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Predmetné rozhodcovské zmluvy považovali za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda absolútne neplatné. Poukázali na to, že rozhodcovský súd nezohľadnil normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonnú úpravu ochrany spotrebiteľa a ustálenú a publikovanú súdnu prax súdov, preto sa domáhali zrušenia rozhodcovských rozsudkov z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Poukázali na to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti o jeho objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Poukázali na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Mali zato, že ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sú v rozpore s dobrými mravmi. Žiadali, aby súd oba rozhodcovské rozsudky zrušil a priznal im náhradu trov konania. Zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov.

2. Uznesením č.k. 16C/267/2014-32 zo dňa 26.02.2015, právoplatným dňa 20.03.2015, Okresný súd Trenčín odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 24.11.2014 spisová značka RK-PC-1782/14-EK a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina zo dňa 04.12.2014 spisová značka RK-PC-1975/14-EK do právoplatného skončenia konania veci samej.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 22.06.2015 uviedol, že tvrdenie žalobcov o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, považoval za vecne nesprávne. Poukázal na to, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje. Mal za to, že rozhodcovská zmluva dala žalobcom ako spotrebiteľom možnosť dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou ich vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo ich postavenia oproti stavu, ak by podmienku neprijali. Podľa žalovaného je individuálne dojednaným každé ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa javí ako základný fakt. Informácia o tom, že spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu nemusí prijať, sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy. V danom čase boli žalobcovia informovaní o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Považoval za podstatné prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy. Existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si spotrebiteľ v lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobcovia boli o tomto práve informovaní transparentným spôsobom. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností vzniku, trvania a možného

jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami konania obsahuje záväzné vyhlásenie veriteľa v bode 2, podľa ktorého veriteľ vyhlasuje, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere pričom dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. To, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, vyplýva aj z ustanovenia bodu 7, podľa ktorého dlžník má právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa týka rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak by dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpil, nemalo by to za následok zánik úverovej zmluvy a povinnosť ihneď vrátiť úver. Ak žalovaný nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Ohľadom tvrdenia žalobcov, že nemali možnosť oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu uviedol, že ani v prípade, ak by tvrdenie o nevedomosti o pravidlách rozhodcovského konania bolo právne prípustné, tak ani vtedy by nemohlo mať dôsledky v podobe neplatnosti či nezáväznosti rozhodcovskej zmluvy. V lehote na odstúpenie od zmluvy žalobcovia sa mohli s týmito pravidlami nielen oboznámiť, ale z dôvodu nesúhlasu s nimi od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pritom pre zachovania lehoty stačí podať odstúpenie na prepravu v jej posledný deň. Na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitia možnosti oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, ktoré sú zverejnené v štátom určenej forme. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd rozhodol podľa vlastného rokovacieho poriadku za tam uvedených podmienok a v zrýchlenom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, a neporušil práva žalobcov, ktorí mohli zaslaním žalobnej odpovede dosiahnuť zrušenie tohto rozsudku a vykonanie nového rozhodcovského konania. Možnosť podať žalobnú odpoveď, ktorej účinkom je zrušenie rozhodcovského rozsudku, považoval za dostatočný prostriedok na uplatnenie všetkých práv žalobcov, ktoré mohli uplatniť. Rovnako ako v prípade podania žalobnej odpovede podľa rozhodcovského poriadku, aj v prípade podania odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu a v konaní sa ďalej pokračuje. Pri posudzovaní účinku povinnosti zaplatiť poplatok za podanie žalobnej odpovede vo výške 24,89 € je potrebné vychádzať z obsahu zmluvného vzťahu. Kritériom na posúdenie neprimeranosti tejto zmluvnej podmienky je skutočnosť, aký vplyv má prípadné nezaplatenie tohto poplatku na uplatnenie práv spotrebiteľa. V zmysle rokovacieho poriadku nemá nezaplatenia tohto poplatku vplyv na účinky podanej žalobnej odpovede, nakoľko aj pri jeho nezaplatení dôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Preto sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že z poučenia napadnutého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobcovia boli oprávnení vyjadriť sa k žalobnému návrhu formou žalobnej odpovede do 15 dní od jej doručenia, teda mali možnosť vyjadriť sa v lehote rovnakej, ako v prípade súdneho konania o vydanie platobného rozkazu. Mal za to, že uplatnené sankcie zo zmluvy o revolvingovom úvere za omeškanie si uplatnil vo výške zodpovedajúcej právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania. Uplatnil si zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 24,15 % ročne, t.j. v čase kedy právna norma pripúšťal maximálnu výšku sankcií 24,15 % ročne a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o vo výške 15,45 % ročne, t.j. v čase, kedy právna norma pripúšťal maximálnu výšku sankcií 15,45 % ročne. Zdôraznil, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádzali na zadnej strane tejto zmluvy, boli jej neoddeliteľnou súčasťou, pričom listina vrátane zmluvných dojednaní je žalobcami podpísaná, preto je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Mal zato, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tvrdenia žalobcov, že neboli zohľadnené predpisy na ochranu spotrebiteľa, považoval za nekonkretizované s tým, že rozhodcovský súd sa postavením žalobcov ako spotrebiteľov a uplatňovaného nároku zaoberal aj z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Podaním zo dňa 10.08.2016 žalobcovia vzali žalobu v časti o zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-1975/14-EK zo dňa 04.12.2014 späť a žiadali, aby súd v uvedenej časti konanie zastavil. Uznesením č.k. 16C/267/2014-72 zo dňa 12.09.2016 tunajší súd konanie v časti o

zrušenie rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-1975/14-EK zo dňa 04.12.2014 zastavil. 5. Súd vytýčil pojednávanie na termín 04.10.2016, ktorého sa žalovaný a jeho zástupca nezúčastnili a svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnili pričom súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

6. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedol, že k nim prišla dílerka, ktorá za žalovaného vybavovala poskytovanie pôžičiek. Rozložila si papiere na stole, dali jej občianske preukazy a ona si vypisovala ručne svoje doklady. Toto vypisovala u nich doma. Nemala so sebou počítač ani tlačiareň. Dílerka telefonovala predtým s manželkou a celé to riešila s ňou. U nich doma bola asi 30 minút. Nevedel uviesť, koľko papierov tam mala, niektoré z nich podpisovali z oboch strán. Nepamätal si, čo hovorila, jemu z papierov nič nečítala. Žiadali pôžičku a ona im vyhovela. Dali jej občianske preukazy, preukazy zdravotného poistenia, doklady o dôchodku a papiere od zamestnania. Peniaze im poslali na účet. Dokumenty čítal len zbežne, bolo ich veľa a boli písané drobným písmom. Dokumenty nemali k dispozícii vopred, dílerka od žalovaného ich doniesla a aj odniesla a nechal im iba jeden papier o výške pôžičky. Nevedel uviesť, či im niečo potom poslali. Od žalovaného mali celkovo tri úvery. Nerozumel pojmu rozhodcovská zmluva a nerozumel jej obsahu. Zástupkyňa žalovaného im nepovedala, čo podpisujú. Ona vypisovala svoje papiere. Povedala im koľko budú platiť a že im peniaze pošlú na účet. Od žalovaného chceli jednorazovú pôžičku a pracovníčka žalovaného im nepovedala čo je revolvingový úver a tomuto pojmu nerozumie. Nepovedala im aký úver dostanú, iba akú sumu. Dostali splátkový kalendár, ale nepamätal si, či im ho dala pracovníčka žalovaného alebo prišiel potom poštou. Ukázala im, kde sa majú podpísať. Listiny si pozrel len zbežne resp. vôbec. Nevedel uviesť, na čo si brali pôžičku, mali rodinné problémy. S manželkou majú vyštudovanú učňovskú školu a žalobu si dali napísať. Zástupkyňa žalovaného im nepovedala čo je rozhodcovská zmluva a nepovedala im jej dôsledky. Keď listiny podpisovali, tak im povedala, že sa to podpisuje jedno za druhým. Nepovedala im, že ak niečo nepodpíšu, že im žalovaný úver neposkytne. Nespýtala sa ich, či chcú alebo nechcú podpísať rozhodcovskú zmluvu. Nepovedala im o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Nevedel uviesť, ako sa dostal k tej rozhodcovskej zmluve, ktorá je prílohou k žalobe. Všetky listiny vybavovala jeho manželka so zástupkyňou žalovaného. Zástupkyňa žalovaného im nedala na výber, či doklady podpísať môžu alebo nie, jednoducho im to dala rad za radom podpísať.

7. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedla, že od žalovaného mali ďalšie pôžičky, ktoré splácali riadne. Potrebovali si požičať s tým, že splátky by boli cca. 50,- €. Na celom tomto sa so zástupkyňou žalovaného dohodli vopred telefonicky a úver mali predschválený. Tá prišla poobede k nim domov a doniesla predtlačené zmluvy. Odfotili pre ňu občianske preukazy, výmer dôchodku, doklad SIPO a ďalšie potvrdenia. Ona doniesla papiere, ktoré boli vopred vypísané a niečo si dopisovala do svojich papierov. Rozložila si doklady a dala im podpisovať hárky. Podpísané doklady poslala žalovanému na schválenie. Po schválení im poslal žalovaný peniaze na účet a o niekoľko dní im prišli doklady poštou. Boli tam doklady, ktoré podpisovali a splátkový kalendár. Vie, že tam bola úverová zmluva a splátkový kalendár. Nepamätala si, či tam bola rozhodcovská zmluva. Pracovníčka žalovaného im nepovedala, že podpisujú rozhodcovskú zmluvu. Táto bola medzi hárkami. Pracovníčka žalovaného vypísala svoje doklady a potom ich žiadala o podpísanie listín, pričom im ukazovala, kde sa majú podpísať. Dôverovali jej ohľadom vybavenia úveru. Keď si brali úver, nevedeli čo znamená rozhodcovská zmluva. Pred podpisovaním si pozrela základné listiny týkajúceho sa úveru a príkazu na úhradu v banke. Nepamätala si, či videla, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu a že by mi zástupkyňa žalovaného niečo o takejto zmluve hovorila. Povedala im, že peniaze sa budú strhávať automaticky na základe trvalého príkazu. Účet nezrušili, ale nemali peniaze na splátky. Na všetky tri úvery sa im zráža v Sociálnej poisťovni. Obaja sú starobní dôchodcovia.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením sa s podanou žalobou, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného platnými od júla 2013, rozhodcovskými zmluvami č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17.09.2013, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014 s doručenkami zo dňa 09.12.2014 a 10.12.2014, uznesením Okresného súdu Trenčín 16C/267/2014-32 zo dňa 26.02.2015, žalobou zo dňa 29.10.2014, pokusom o zmier zo dňa 08.09.2014, kartou klienta zo dňa 29.10.2014, výzvami na podanie žalobnej odpovede zo dňa 24.11.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.06.2015, čiastočným späťvzatím zo

dňa 10.08.2016, uznesením Okresného súdu Trenčín 16C/267/2014-72 zo dňa 12.09.2016 a zistil tento skutkový stav:

9. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 a dňa 17.09.2013 bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako spoludlžníci dňa 13.09.2013 v bode 5 požiadali žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 960,- €, ktorý by žalobcovia 1/ a 2/ splácali žalovanému v 42 mesačných splátkach po 51,44 €. Celková čiastka, ktorú mali žalobcovia 1/ a 2/ žalovanému zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola vo výške 2.160,48 €, predpokladaná RPMN úveru mala byť 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť 70,02 %, priemerná RPMN za úver mala byť 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 506,17 €, celková čiastka, ktorú mali žalobcovia 1/ a 2/ pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) mala byť 1.234,56 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 76,21 %. Žalovaný v bode 6 vyplnil dňa 17.09.2013 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere tak, že poskytnutá čiastka úveru t.j. úverový limit bol vo výške 960,- € splatná v 42 mesačných v splátkach po 51,44 € s tým, že celková čiastka, ktorú mali žalobcovia 1/ a 2/ zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 2.160,48 €, RPMN za úver bola 67,40 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,02 %, priemerná RPMN za úver bola 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu bola 506,17 €, celková čiastka, ktorú mali žalobcovia 1/ a 2/ pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola 1.234,56 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %, ročná úroková sadzba za omeškanie bola 5,5 %.

10. Z rozhodcovských zmlúv č. XXXXXXXXXX vyplýva, že tieto podpísali žalobcovia 1/ a 2/ dňa 13.09.2013 a žalovaný dňa 17.09.2013. Rozhodcovské zmluvy obsahujú vyhlásenie veriteľa, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. V rozhodcovských zmluvách sa žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7 rozhodcovských zmlúv bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia.

11. Návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 29.10.2014 sa žalovaný obrátil na Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina a žiadal, aby žalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.790,22 € so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,85 % ročne zo sumy 51,44 € od 02.01.2014 do 16.01.2014, zo sumy 51,17 € od 02.02.2014 do 27.02.2014, zo sumy 51,17 € od 02.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,44 € od 02.04.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,17 € od 23.04.2014 do 05.03.2014, zo sumy 51,44 € od 02.05.2014 do 05.06.2014, zo sumy 51,17 € od 06.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,44 € od 02.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,17 € od 25.07.2014 do 23.10.2014, zo sumy 41,26 € od 24.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 e od 02.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.594,64 € od 05.09.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 960,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma toho to úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 960,- € len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.790,22 € v do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania v sume 353,55 € s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalobcov zaniká povinnosť druhého žalobcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Výzvou zo dňa 24.11.2014 vyzval rozhodcovský súd žalobcov 1/ a 2/ na podanie žalobnej odpovede.

12. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014 bola žalobcom 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1.790,22 € so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,85 % ročne zo sumy 51,44 € od 02.01.2014 do 16.01.2014, zo sumy 51,17 € od 02.02.2014 do 27.02.2014, zo sumy 51,17

€ od 02.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,44 € od 02.04.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,17 € od 23.04.2014 do 05.03.2014, zo sumy 51,44 € od 02.05.2014 do 05.06.2014, zo sumy 51,17 € od 06.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,44 € od 02.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,17 € od 25.07.2014 do 23.10.2014, zo sumy 41,26 € od 24.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 e od 02.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.594,64 € od 05.09.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 960,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma toho to úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 960,- € len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.790,22 € do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania v sume 321,75 € s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalobcov zaniká povinnosť druhého žalobcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že po preskúmaní predložených rozhodcovských zmlúv má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1/ doručený dňa 09.12.2014 a žalobkyni 2/ dňa 10.12.2014.

13. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia zmluvy o úvere, t.j. dňa 17.09.2013.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 52 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

26. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

30. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

31. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

32. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

33. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14- EK zo dňa 24.11.2014 v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, keďže rozhodcovský rozsudok im bol doručený dňa 09.12.2014 a dňa 10.12.2014 a žalobu tunajšiemu súdu doručili dňa 18.12.2014.

35. Preskúmaním zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 a dňa 17.09.2013 uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom súd zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o revolvingovom úvere a aj rozhodcovská zmluva boli vyhotovené ako formulár; súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania, pričom text týchto dokumentov žalobcovia ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Táto skutočnosť vyplýva nielen z listinných dôkazov, ale aj z výsluchu žalobcov 1/ a 2/, keď vypovedali, že predpripravené zmluvy vyplnila pracovníčka žalovaného. Z vykonaného dokazovania pritom súd ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 17.09.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobcovia sú spotrebiteľmi v zmysle § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. fyzickými osobami, ktoré použili službu pre osobnú potrebu, resp. pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi poskytol finančnú službu. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 17.09.2013 predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom - žalovaným (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch) a spotrebiteľom

- žalobcami ako dlžníkmi (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Právny vzťah medzi stranami konania možno totiž zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný zákon vzťahuje v zmysle § 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorá vyplýva z výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného a žalobcami - dlžníkmi ako spotrebiteľmi, pričom v konaní nebolo zistené, že by žalobcovia pri uzavieraní a plnení zmluvy vystupovali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom, zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch je vzťahom všeobecného zákona (lex generalis), ktorým je Občiansky zákonník k špeciálnym zákonom (lex specialis), čo znamená, že na právne vzťahy je potrebné aplikovať najprv špeciálnu právnu úpravu a v prípade, že táto niektoré právne inštitúty neupravuje, je potrebné aplikovať Občiansky zákonník.

36. Žalobcovia sa zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku domáhali z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní keď tvrdili, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a namietali platnosť rozhodcovskej zmluvy.

37. Súd sa najprv zaoberal otázkou platnosti rozhodcovských zmlúv, podpísaných žalobcami dňa 13.09.2013 a žalovaným dňa 17.09.2013.

38. Dňa 13.09.2013 žalobcovia ako dlžníci podpísali zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň v totožný deň 13.09.2013 podpísali aj samostatné rozhodcovské zmluvy, v ktorých sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber

rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7 rozhodcovských zmlúv bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia. Úverová zmluva ako aj rozhodcovské zmluvy boli žalovaným podpísané dňa 17.09.2013. Na základe týchto rozhodcovských zmlúv bol Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014.

39. Pokiaľ ide o samotné rozhodcovské zmluvy, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo 2282/2008, vyslovil, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať.

40. Arbitráž v spotrebiteľských právnych vzťahoch teda môže fungovať, ale za transparentných podmienok, ako efektívny prostriedok ochrany. V tomto prípade boli rozhodcovské zmluvy uzavreté v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj Občianskeho zákonníka, pričom ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Z týchto dôvodov súd uvedené rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013 podrobil kontrole z hľadiska spotrebiteľského práva.

41. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013, na základe ktorých rozhodcovský súd rozhodol, sú individuálne dojednané a v negatívnom prípade, či zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ako neprijateľná podmienka). Po preskúmaní veci súd zistil, že rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013 neboli so žalobcami individuálne dojednané.

42. V danej veci je zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia nemohli meniť formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere ani obsah rozhodcovských zmlúv, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. O individuálnosti dojednania rozhodcovských zmlúv nesvedčí ani žalovaným vopred sformulovaný text, v ktorom žalobcovia vyhlásili, že boli pred uzavretím zmluvy osobitne poučení o dôsledkoch uzavretia rozhodcovských zmlúv, k čomu pripojili vlastnoručný podpis. Skutočnosť, že spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu podpísal by potom založila predpoklad, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z tohto dôvodu, čo je neprípustné. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Preto je žalovaný v konaní stranou, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie toho, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovských zmlúv. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Naviac, ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z vykonaného dokazovania však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovských zmlúv neuniesol. Žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť obsah predmetných rozhodcovských zmlúv, mohli ich buď prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Obsah týchto rozhodcovských zmlúv bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na ich obsahu žalobcovia nijakým spôsobom neparticipovali. V konaní nebolo zistené, že by žalovaný vysvetlil žalobcom ako spotrebiteľom význam rozhodcovských zmlúv, nepredstavil im pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal im po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. O závere súdu, že rozhodcovské zmluvy neboli individuálne dojednané svedčí aj skutočnosť, že návrh v týchto dodávateľom vypracovaných formulárových zmlúv ako prví podávali žalobcovia, nakoľko ho ako prví podpísali, a až následne ho podpísal žalovaný. V čase podpisovania rozhodcovských zmlúv mal žalovaný preukázané, že žalobcovia už rozhodcovskú zmluvu podpísali. V konaní preto nebolo preukázané, či by žalobcovia v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy úverovú zmluvu so žalovaným uzavreli, alebo by k uzavretiu úverovej zmluvy žalovaný nepristúpil, prípadne by poskytol

úver v nižšej výške v zmysle zmluvných dojednaní. Na uvedenom závere nič nemení ani vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o tom, že jej uzavretie nie je podmienkou poskytnutia úveru, nakoľko samotné vyhlásenie má iba charakter tvrdenia, pričom veriteľ bol povinný toto tvrdenie uvedené v texte rozhodcovskej zmluvy v tomto konkrétnom prípade preukázať, čo však nesplnil.

43. Následne súd otázku, či rozhodcovské zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané, z hľadiska svojho obsahu predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, skúmal z nasledujúcich hľadísk: či spôsobujú 1/ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 2/ a či je nerovnováha daná v neprospech spotrebiteľa.

44. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

45. Citované zákonné ustanovenie musí byť vykladané z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Rozhodcovskú doložku alebo zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je totiž len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne arbitráži.

46. Rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013 boli uzavreté ako tzv. nevýhradné rozhodcovské zmluvy. Súd po preskúmaní veci zistil, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE 15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012 a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

47. Neprijateľnosť rozhodcovských zmlúv zo dňa 17.09.2013 súd videl aj v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, žalovaný neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách.

48. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodcovské zmluvy zo dňa 17.09.2013 predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na uvedený záver nemá vplyv ani možnosť žalobcov ako spotrebiteľov dodatočne v stanovenej lehote a písomne od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, keďže od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, ak je táto platná a od absolútne neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Existujúce, ale neplatné rozhodcovské zmluvy nemôžu byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretých doložiek

odvodil, na ktorom základe následne vydal rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou rozhodcovských zmlúv súd poukazuje aj na to, že je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu rozhodcovského súdu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť spotrebiteľovi náležitú ochranu. Nakoľko rozhodca rozhodcovského súdu vo veci konal, pričom platnosť založenia vlastnej právomoci iba formálne skonštatoval ako danú v rozhodcovskom rozsudku, súd nadobudol presvedčenie, že tento postup je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

49. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 1.790,22 € so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,85 % ročne zo sumy 51,44 € od 02.01.2014 do 16.01.2014, zo sumy 51,17 € od 02.02.2014 do 27.02.2014, zo sumy 51,17 € od 02.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,44 € od 02.04.2014 do 22.04.2014, zo sumy 51,17 € od 23.04.2014 do 05.03.2014, zo sumy 51,44 € od 02.05.2014 do 05.06.2014, zo sumy 51,17 € od 06.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,44 € od 02.06.2014 do 24.07.2014, zo sumy 51,17 € od 25.07.2014 do 23.10.2014, zo sumy 41,26 € od 24.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 € od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,44 e od 02.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.594,64 € od 05.09.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 960,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma toho to úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 960,- € len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.790,22 € do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania v sume 321,75 € s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalobcov zaniká povinnosť druhého žalobcu v rozsahu poskytnutého plnenia.

50. Žalobcovia, ako je vyššie uvedené, namietali i ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, súvisiace s neprimeranosťou plnení, priznaných dotknutým rozhodcovským rozsudkom. Týmito sa ale súd už nezaoberal, čo je odôvodnené zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keď i bez vyhodnotenia týchto námietok bol rozhodcovský rozsudok zrušený z iných dôvodov.

51. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

52. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

55. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp.zn. RK-PC-1782/14-EK zo dňa 24.11.2014 a sp. zn. RK-PC-1975/14-EK zo dňa 04.12.2014. Konanie v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-1975/14-EK zo dňa 04.12.2014 bolo pre späťvzatie žaloby v tejto časti zastavené uznesením č.k. 16C/267/2014-72 zo dňa 12.09.2016. Zastavenie konania v tejto časti zavinili žalobcovia. Súd žalobe vo zvyšnej časti vyhovel, a v tejto časti mali v konaní úspech žalobcovia. Pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobcovia i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovaným nárokom bol úspech žalobcov i žalovaného pomerne rovnaký, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.