Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom v Snine, Partizánska 1057 proti žalovanému: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07. 12. 2015, č. k. 5C/87/2013-182 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k rodinnému domu, súp. č. XXX postaveného na parcele C-KN č. XXX/X zapísaného na LV č. XXX, k. ú. N. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal reálnym rozdelením rodinného domu na dva byty v súlade so znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalkyňou A.. V. H., ktorý je súčasťou rozsudku tak, že byt č. X, ktorý sa nachádza na prvom nadzemnom podlaží rodinného domu má podlahovú plochu XX,XX m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu je XXXX/XXXXX, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a byt č. X, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží rodinného domu s podlahovou plochou XX,XX m2, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu je XXXX/XXXXX, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia 1 453,70 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, k rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele CKN č. XXX/ X zapísanom na LV č. XXX, k. ú. N., ku ktorému sú žalobca a žalovaný podieloví spoluvlastníci každý v podiele po X/X. Žalobca navrhoval prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j., aby sa rodinný dom reálne rozdelil podľa výšky podielov medzi žalobcu a žalovaného. Žalovaný navrhol druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j., aby rodinný dom bol prikázaný buď do výlučného vlastníctva žalobcu alebo žalovaného s povinnosťou výlučného vlastníka ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť peňažnú náhradu za jeho zaniknutý podiel. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca bol pôvodným stavebníkom rodinného domu; po smrti manželky v roku 2011 sa žalobca vzdal dedičského podielu v prospech žalovaného (syn nebohej manželky) a tak sa účastníci konania stali podielovými spoluvlastníkmi k rodinnému domu v podiele

každý po 1/2. Žalobca odmietol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom odôvodňujúc, že je vo veku XX rokov, predmet vyporiadania je jeho obydlím a nemá finančné prostriedky na zabezpečenie peňažnej náhrady za zaniknutý podiel. S ohľadom na svoj vysoký vek nemá ani možnosť získať finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného ako ustupujúceho spoluvlastníka a žiadna z bánk mu nie je ochotná poskytnúť úver na vyplatenie podielu žalovaného. Z registra priestupkov bolo zistené, že v súvislosti s podnetom zo strany žalovaného bol žalobca riešený v správnom konaní pre narušenie pravidiel proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť v sporoch so žalovaným, avšak každé konanie bolo odložené alebo v dôsledku odvolania zastavené. Tiež žalovaný, ako to vyplýva z lustrácií v registri priestupkov, ale aj doložených záznamov Okresného úradu Humenné mal spory so žalobcom a bolo voči nemu vedené priestupkové konanie, ktoré bolo odložené alebo zastavené v dôsledku odvolania. Nezhody medzi účastníkmi konania sa týkali bežných vecí súvisiacich s užívaním rodinného domu.

3. S poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že je potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením domu na dva byty, ktoré umožňujú obom účastníkom bývať v rodinnom dome so samostatnými prístupmi k elektrine, k vode, ku kúreniu a môžu tak vykonávať svoje vlastnícke práva bez toho, aby boli rušený druhým spoluvlastníkom. Pri tomto vyporiadaní súd zobral do úvahy možnosť rozdelenia rodinného domu v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A.. V. H. na dva samostatné byty. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca je vo veku XX rokov, dom postavil, chce v ňom dožiť, pričom nemá finančné prostriedky, na výplatu náhrady žalovanému za jeho zaniknutý podiel. Výhrady žalovaného, že predmetom vyporiadania neboli ostatné nehnuteľnosti súdu nebránilo rozhodnúť o žalobnom nároku a bolo vecou žalobcu či chce vyporiadať len spoluvlastníctvo len k rodinnému domu, alebo aj k ďalším nehnuteľnostiam, pričom súd bol návrhom žalobcu viazaný. Aj keď žalovaný mal výhrady voči znaleckému posudku, aj znalkyni, svoje výhrady bližšie neodôvodnil, preto súd jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nevyhovel. Súčasťou výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením domu je aj znalecký posudok, ktorý bude podkladom pre zápis vlastníckych práv k rodinnému domu v katastri nehnuteľnosti.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 1 453,70 Eur vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalovaný je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., keďže rozhodnutím Centra právnej pomoci mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci a súčasne mu bol ustanovený advokát.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozdelením domu na dva byty, spory medzi účastníkmi nepominú, naopak zvýšia sa tým, že určité časti, ako je napr. strecha rodinnému domu budú spoločné a opätovne budú medzi nimi problémy týkajúce sa toho, kto z akých prostriedkov vynaloží na opravu spoločných častí rodinného domu finančné prostriedky, budú naďalej pretrvávať problémy týkajúce sa užívania pozemku, záhrad, garáže a pod.. Zdôraznil, že v konaní navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. V konaní navrhol aj takú formu vyporiadania, aby súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby sa do dohody zakomponovalo právo žalobcu doživotne bývať v rodinnom dome, čoby sa zohľadnilo pri výške peňažnej náhrady, ktorú by žalovaný mal zaplatiť v takomto prípade žalobcovi za jeho zaniknutý podiel. Ďalej uviedol, že problémy v spolunažívaní účastníkov vznikli preto, že žalobca prehlásil, že po jeho smrti žalovaný získa podiel na dome, na základe čoho žalovaný zrekonštruoval dom, kde na svoje náklady vymenil okná, dvere, vrátane vchodových dverí v hodnote 240 000 Sk. Namontoval kolektory na ohrev teplej vody, vrátane obojživelného bojleru v hodnote 3 000 Eur, ako aj ďalšie úpravy. Po dokončení rekonštrukcie domu žalobca vyhlásil, že on daruje svoj podiel bratovej dcére, lebo „košeľa je bližšia ako kabát“. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne.

8. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, súp. č. XXX postaveného na parcele M. XXX/X zapísanom na LV č. XXX, k. ú. N., ku ktorému sú žalobca i žalovaný podieloví spoluvlastníci každý v podiele po X/X.

9. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli). Dôvodom pre podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v predmetnom konaní je skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi dochádza k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou (rodinným domom),ale aj z dôvodu, že spoluvlastníci sa doposiaľ nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

11. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

12. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva len nehnuteľnosť - rodinný dom, ako je tomu v prejednávanej veci, treba dbať na to, aby reálnym rozdelením veci vzniknuté časti boli samostatnými vecami (porovnaj § 118 Občianskeho zákonníka). Keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné dva byty, rozdelenie v horizontálnej línií neprichádza do úvahy, ale len rozdelenie v línií vertikálnej. Samostatná možnosť reálneho rozdelenia na dve časti ešte nie je postačujúca, okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybné, že ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, má sa vec, pokiaľ je to možné medzi spoluvlastníkov rozdeliť. V konaní predložený znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalkyňou A.. V. H. dáva jednoznačnú odpoveď, cit: „rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parcele č. XXX/X v k. ú. N. je možné rozdeliť na dva byty. Pre rozdelenie sú potrebné drobné stavebné úpravy, vymurovanie priečok a osadenie zárubni s dverami do obidvoch bytov. Poloha konštrukcií je zakreslená do pôdorysov obidvoch bytov, ktoré sú v prílohe k posudku“.

14. Pri rešpektovaní zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, správne súd prvej inštancie vzal na zreteľ všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré umožnili posúdenie, že vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania je reálne deliteľná. Keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť dva samostatné byty a vzhľadom na zrealizovanie len drobných stavebných úprav (vymurovanie priečok a osadenie zárubní s dverami do obidvoch bytov), nejde o vykonanie nákladných stavebných úprav, a aj z tohto dôvodu bolo potrebné nehnuteľnosť - rodinný dom považovať za reálne deliteľný.

15. K odvolacej námietke žalovaného súd zdôrazňuje, že ním navrhovaný druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby rozdelenie

predmetu spoluvlastníctva nebolo dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov podľa druhého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedôvodné. Je nepochybné, že žalobca v dome býva a nesúhlasí s tým, aby vo veku XX rokov sa mal z domu, ktorý sám postavil a je jeho obydlím vysťahovať. Žalovaný ani nemá finančné prostriedky, vzhľadom na svoj vysoký vek, na vyplatenie žalovaného. V tejto súvislosti žalobca pred súdom uviedol, že navštívil viac pobočiek bánk v R., žiadal, aby mu bol poskytnutý úver na vyplatenie žalovaného z jeho ustupujúceho spoluvlastníckeho podielu, ale vzhľadom na jeho vek mu žiadna z bánk úver neposkytne. Naviac vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu, ktorý je predmetom konania bez pozemkov predstavuje 18 479,38 Eur, čo predstavuje výšku podielu pre ustupujúceho spoluvlastníka 9 239,69 Eur. Len ťažko je možné si predstaviť, aby žalobca ako ustupujúci spoluvlastník mal možnosť si za vyplatený podiel zabezpečiť primerané bývanie.

16. Ak jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva ustanovené Občianskym zákonníkom stanovujú ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a súd zistil, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov je reálne možný, neprichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa návrhu žalovaného.

17. K odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil právny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd nezistil, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení a tvrdenia žalovaného sú len účelovou obranou, ktorá nebola spôsobilá spochybniť záver súdu prvej inštancie ohľadom prvého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. reálnym rozdelením rodinného domu na dva samostatné byty.

18. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie, na základe v celom rozsahu odkazuje.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .