Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-31-2014.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: MOZACHEM s.r.o. v likvidácii, Líščie nivy 10, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát, Miletičova 23, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu poškodenia dobrej povesti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 700 000,- EUR titulom zadosťučinenia za zásah do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2,3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ").
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť MOZACHEM s.r.o., so sídlom Líščie nivy 10, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 36773/B, (ďalej aj ako žalobca) pôsobila v roku 2010 na trhu ako ekonomicky dobre fungujúca spoločnosť zaoberajúca sa nákupom, predajom pohonných látok a hmôt, ropných produktov, olovnatých a bezolovnatých benzínov, motorovej nafty, mazív, palív, uhľovodíkov, ich derivátov a vykurovacích olejov. V mesiaci november roku 2010 sa podozrivé osoby viackrát nakontaktovali na žalobcu, presnejšie na jej generálneho splnomocnenca p. W.. K. C. s požiadavkou, že majú zabezpečenú látku chloramín T a požadovali od neho, aby im dodal ďalší chloramín T a spoločne to vyviezli do Turecka. Vzhľadom na to, že tento obchod sa neustále presúval, podozrivé osoby nechceli vyplatiť žalobcovi zálohu, začal mať žalobca podozrenie, že by mohlo ísť z ich strany o nelegálnu činnosť. Následne dňa 6.12.2010 došlo v Maďarskej republike k naloženiu 10 ks IBC boxov anhydridu kyseliny octovej na motorové vozidlo zn. VOLVO, ktoré chceli podozrivé osoby vyložiť v rozpore s dohodou v skladových priestoroch firmy Schenker Bratislava. Keďže žalobca začal mať podozrenie, dal tento anhydrid kyseliny octovej, ktorý bol deklarovaný ako chloramín T, vyložiť vo svojom sklade v Dunajskej Strede, aby si tento tovar predtým, ako ho do Turecka vyvezie spoločne so svojím chloramínom T mohol skontrolovať. Do tejto doby žalobca nemal vedomosť o skutočnom obsahu tovaru. Na základe vyššie uvedených skutočností navštívil následne žalobcu dňa 6.12.2010 Úrad boja proti organizovanej kriminalite a vysvetlil mu, že ide o medzinárodnú policajnú akciu s kontrolovanou dodávkou, pričom žalobcovi bola objasnená aj skutočnosť, že skutočnou látkou nachádzajúcou sa v IBC boxoch je anhydrid kyseliny octovej, ktorý je drogovým prekurzorom na výrobu heroínu. Žalobca bol policajnými orgánmi požiadaný o odobratie vzorky uskladnenej látky a upovedomený, aby konal len to, o čo ho požiadajú podozrivé osoby, nakoľko ide o kontrolovanú dodávku zo strany polície. Následne žalovaná ako ústredný orgán štátnej správy
pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, počnúc tlačovou konferenciou zo dňa 29.12.2010 odvysielanou na televízii TA3 ako aj na ďalších vystúpení uverejnil v sérii vystúpení o žalobcovi difamujúce informácie, ktoré neodvratným spôsobom poškodili jeho dobrú povesť. Na týchto vystúpeniach žalovaný postupne uverejnil informácie, ktoré vykreslili žalobcu ako zločineckú skupinu, resp. spoločnosť, ktorej predstavitelia udržiavajú nadštandardné, resp. akékoľvek vzťahy s podsvetím, resp. jeho predstaviteľmi. Vo svojich vyhláseniach a to ani na dopyt zo strany novinárov žalovaná nepoprela, že by spoločnosť MOZACHEM s.r.o. nemala so zločineckou skupinou a uskutočneným obchodom nič spoločné. Dôsledkom takéhoto neuváženého konania žalovaného došlo u spoločnosti MOZACHEM s.r.o. k ohrozeniu jej vážnosti ako obchodných partnerov nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Takéto konanie neodvratne poškodilo dobré meno žalobcu, ako aj celkové podnikanie.
3. Žalovaná strana sa vo veci samej vyjadrila písomným podaním zo dňa 8.4.2015, doručeným súdu dňa 13.4.2015. Uviedla, že vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tejto veci, taktiež vznáša námietku premlčania. Žalovaná strana namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, okrem iného aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/123/2013, v ktorom bola vyriešená otázka pasívnej legitimácie štátu v prípadoch, keď je predmetom konania ochrana osobnosti. Okrem uvedeného sa odvolávala aj na ustálenú súdnu prax a poukázala na to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre Policajný zbor má vlastnú právnu subjektivitu a môže byť samostatne žalovaným v občianskom súdnom konaní. Žalovaná strana vzniesla voči nároku uplatnenému žalobcom tiež námietku premlčania, z dôvodu, že žalobca odvíjal svoj nárok od tlačovej konferencie uskutočnenej dňa 29.12.2010 v rámci ktorej malo dôjsť k zásahu do jeho práv. V zmysle ustálenej súdnej praxe náhrada nemajetkovej ujmy z osobnostných práv podlieha premlčaniu, pričom k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty na podanie žaloby malo dôjsť dňa 30.12.2013. Žaloba bola podaná 31.12.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaná strana sa bránila tiež tým, že na predmetnej tlačovej konferencii sa nevyjadroval žalovaný ani žiaden ním poverený pracovník. Vyjadroval sa pracovník inej právnickej osoby ako žalovaného. Okrem uvedeného, pracovník inej právnickej osoby ako žalovaného žalobcu nikde nijakým spôsobom neidentifikoval a ani o žalobcovi žiadne skutočnosti (pravdivé ani nepravdivé) neuvádzal, nekritizoval osobu a ani o žalobcovi neuviedol žiaden hodnotiaci úsudok. Žalobca neoznačil žiadny konkrétny výrok, ktorý mal zasiahnuť do práv žalobcu na dobrého mena právnickej osoby.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.10.2016, ktorého sa zúčastnil štatutárny zástupca žalobcu, právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovanej. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a prednesom jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, o ktoré žalobca opieral svoj nárok, a to prepisom tlačovej besedy Ministerstva vnútra SR konanej dňa 29.12.2010 o 14:00 hod., výpisom z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu, záznamom z tlačovej konferencie, článkami periodika Plus JEDEN DEŇ zo dňa 30. a 31.12.2010, článkom denníka SME zo dňa 29.12.2010 a časopisu RESPEKT zo dňa 7-13.2.2011 týkajúcimi sa predmetnej kauzy. Žalobca tvrdenia o premlčaní popieral s tým, že disponuje emailovým podaním zo dňa 28.12.2013, odoslaným dňa 28.12.2013 o 11.10 hod., ktoré tvrdenie preukazoval výpisom z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov W.. I. C., N. D., W.. S. J. S. P. K.. Zástupca žalobcu uviedol, že osoby, ktoré navrhuje vypočuť ako svedkov v tomto konaní, sú bývalí obchodní partneri žalobcu, ktorí môžu dosvedčiť, že po medializácii prípadu uvedeného v žalobnom návrhu došlo k rapídnemu ekonomickému úpadku žalobcu. Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov W.. I. C., N. D., W.. S. J.Ž. S. P. K. zamietol z dôvodu z dôvodu hospodárnosti, ako aj z dôvodu, že výsluch týchto svedkov nebol nevyhnutný pre rozhodnutie súdu vo veci.
5. Predmetom konania bola v danom prípade ochrana dobrej povesti právnickej osoby. Sporným v konaní bolo posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, ako aj otázky premlčania. 6. Podľa ustanovenia § 119b Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) (1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. (2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. (3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 7. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že za nedostatku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej nemožno priznať žalobcovi nárok, súd sa ako základnou v konaní v prvom rade vysporiadal s otázkou vecnej legitimácie, ktorú okrem iného v konaní namietala žalovaná. 9. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. 10. V danom prípade dospel súd k záveru, že žalovaný subjekt, ktorým je v danom prípade štát, teda Slovenská republika, pričom Ministerstvo vnútra SR označil žalobca za subjekt konajúci v mene štátu, teda zástupcu štátu, nie je nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu Policajného zboru SR, pretože za jeho činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt práv a povinností stanovených zákonom. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor je právnickou osobou, ktorá má v tejto otázke samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Môže byť preto samostatne žalovaným subjektom v občianskom súdnom konaní. Na potvrdenie správnosti svojho záveru poukazuje konajúci súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/126/2013, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k rovnakému právnemu záveru a okrem iného tiež uviedol, že takéto jej postavenie nemožno preto zamieňať s postavením vo veciach, v ktorých vystupuje ako orgán štátu v rozsahu pôsobnosti stanovenej osobitnými predpismi. Z hľadiska predmetu konania nemožno teda zamieňať jeho postavenia s postavením MV SR ako zástupcu SR v súdnom konaní. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej strany súd žalobu zamietol. 11. Žalovaná sa v konaní bránila tiež tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorý mal žalobcovi vzniknúť nárok v dôsledku zásahu žalovanej do jeho osobnostných práv je premlčaný. Pri posúdení námietky premlčania vychádzal súd z právneho záveru Najvyššieho súdu SR, vyjadrenému v jeho uznesení zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009), podľa ktorého počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. S poukazom na uvedené konajúci súd s poukazom na vykonané dokazovanie usúdil, že pokiaľ žalobca odvíjal svoj nárok od tlačovej besedy Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.12.2010, čo žalobca na pojednávaní nespochybnil, trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula, poukazujúc na závery súdu v odseku 22) dňa 29.12.2013, pričom žaloba, na základe ktorej došlo k začatiu konania bola súdu doručená dňa 31.12.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Ak žalobca odôvodňoval včasnosť podanej žaloby tým, že žaloba bola súdu elektronicky doručená v zmysle § 42 ods. 1, v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku dňa 28.12.2013, t. j. pred uplynutím premlčacej doby, nemôže jeho tvrdenie obstáť, nakoľko výpis z elektronickej schránky, z ktorého nie je vôbec zrejmé ani to, či vlastne išlo o predmetnú žalobu a nie žalobu iného žalobcu, nehovoriac o tom, že tento dôkaz nie je spôsobilý preukázať, že žaloba bola súdu aj doručená. Relevantným podkladom na preukázanie tejto skutočnosti je v danom prípade potvrdenie podateľne súdu o prijatí žaloby, ktoré žalobca nepredložil. 12. Poukazujúc na závery súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a skutočnosť, že žalovaná v konaní úspešne uplatnila námietku premlčania, súd ďalšie návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania nevykonal, nakoľko vzhľadom na uvedené závery ich posúdil ako nadbytočné, keďže žalobcovi nemohli privodiť úspech v spore. 13. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a tiež pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná strana mala vo veci plný úspech, keďže jej trovy konania nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.