Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/77/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: F. R., Š. X, XXX XX A., proti žalovanému v 1.rade: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, žalovanému v 2. rade: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, a žalovanému v 3. rade: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 16.5.2012 žiadal o náhradu škody spôsobenej štátom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 2. Dňa 18.5.2016 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že žalobca dňa 18.10.2015 zomrel. Táto skutočnosť vyplýva aj z úmrtného listu priloženého v oznámení X.. F. R., manželky žalobcu, doručeného súdu dňa 7.6.2016.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 3. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. 5. Podľa § 161 ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 7. Podľa § 5 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. 8. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 9. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd dospel k právnemu záveru : 10. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby, ktorú zákon označuje za poručiteľa. Dedenie je všeobecným právnym nástupníctvom do všetkých práv a povinností zosnulého (s výnimkou tých, ktoré boli výslovne zviazané

s osobou poručiteľa). V súvislosti s prechodom práv a povinností z poručiteľa na dedičov podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka má zásadný význam ust. § 579 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právne nástupníctvo po fyzickej osobe (v postavení veriteľa) v prípade jej smrti. Práva a povinnosti veriteľa (fyzickej osoby) prechádzajú jej smrťou na jeho právneho nástupcu (s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na osobu fyzickej osoby), t.j. aj práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových právnych vzťahov, pokiaľ zákon neurčuje inak. Právnym nástupcom veriteľa je predovšetkým jeho dedič. 11. Na základe ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka na právnych nástupcov po smrti veriteľa prechádzajú subjektívne práva majetkovej povahy, napr. právo na náhradu škody, na plnenie z uzavretej zmluvy, tiež právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 12. Pokiaľ sa jedná o právo jednotlivca domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. spôsobenej nesprávnym úradným postupom, tak toto právo môžeme považovať za základné právo, ktoré je zakotvené priamo v Ústave SR a týmto právnym predpisom aj garantované. Konkrétne v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“ (obdobné znenie zakotvuje aj Listina základných práv a slobôd v ustanovení čl. 36 ods. 3). Tohto práva sa v zmysle ustanovenia čl. 51 ods. 1 Ústavy SR možno domáhať len v medziach zákona, ktoré toto ustanovenie vykonáva. Týmto zákonom, ktorý vykonáva ustanovenie čl. 46 ods. 3 ústavy SR je práve Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý o i. zakotvuje podmienky a postup uplatňovania tohto nároku. 13. Podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa škodu spôsobenú orgánom verejnej moci zodpovedá štát voči osobe, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci. Toto právo poškodeného v zmysle § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je bytostne spojené s osobou poškodeného, čo je v texte zákona vyjadrené slovami „právo má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, resp. právo má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania“, avšak nie už jeho právny nástupca, v tomto prípade dedičia po žalobcovi. 14. Uvedené podporuje aj význam inštitútu náhrady škody, ktorý by mal pre poškodeného predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.), čo sa priamo týka osoby poškodeného. Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením jeho občianskej cti, spôsobenú poškodením jeho dobrej povesti, a to v dôsledku jeho morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu. 15. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa škodu spôsobenú orgánom verejnej moci je osobnostné právo jednotlivca, t.j. osoby, ktorej práva postupom orgánu verejnej moci boli zasiahnuté, pričom toto právo po jeho smrti neprechádza na jeho dedičov. Tu je možné poukázať na analógiu obdobného inštitútu, a to právo na bolestné a právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri ktorých rovnako podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádza k zániku tohto práva smrťou veriteľa. 16. Iná by bola situácia pri už priznanom nároku poškodeného, kedy by nárok na výplatu právoplatne priznanej náhrady škody prešiel jeho úmrtím z osoby poškodeného na jeho dedičov. Avšak v tomto prípade o práve žalobcu (teda nie o peňažnom nároku), ako poškodeného podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa škodu spôsobenú orgánom verejnej moci nebolo do času smrti žalobcu právoplatne rozhodnuté. 17. Preto v tomto prípade ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to ani postupom podľa ust. § 63 a pre ktorý nemožno ďalej konať. Na základe vyššie uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. § 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení, keď vzhľadom na úmrtie žalobcu, a teda stratu jeho procesnej subjektivity, nie je možné priznať náhradu trov konania žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.