Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-65-2016.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú L. H., nar. XX.XX.XXXX, toho času W. U. T. B., W. XX, X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: U. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Bratislava a U. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Partizánske, o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, L., takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú L. H., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti Z. S., nar. X.XX.XXXX. Z. S. je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Matka je povinná platiť výživné na maloletú L. vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám Z. S. počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. Otec je povinný platiť výživné na maloletú L. vo výške 50,- Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám Z. S. počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. Styk rodičov s maloletou L. súd neurčuje. Súd nariaďuje dohľad nad výchovou maloletej L. H., nar. XX.X.XXXX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Z. S. ako strýko maloletej L. H., nar. XX.X.XXXX sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 05.05.2016 domáhal zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia budú súdom zaviazaní povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že dieťa sa narodilo z mimomanželského vzťahu U. H., nar. XX.XX.XXXX a U. V., nar.XX.XX.XXXX. Navrhovateľ je bratom matky maloletej U. H.. Otec maloletej podľa vedomostí navrhovateľa žije v Partizánskom a nejaví záujem o svoju dcéru. Maloletá L. žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej druhom Y.K. X.. Z domácnosti svojej matky viackrát utiekla, naposledy v januári 2016, odkedy je umiestená v krízovom centre Maják nádeje. Na druha svojej matky podala maloletá trestné oznámenie. Navrhovateľ uviedol, že s maloletou má vybudovaný citový vzťah, vždy si spolu rozumeli, preto má záujem zabezpečiť pokojné rodinné prostredie pre jej zdravý fyzický a duševný vývoj. 2. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. XP/XXX/XXXX -XX zo dňa 08.03.2007 súd zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 22,60 euro (681 Sk) mesačne. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 19.05.2006 a rozsudok Okresného Topoľčany č.k. XP XXX/XXXX - XX zo dňa 25.09.2006 tak, že zrušil nad maloletou L. H., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť a zastavil konanie o jej osvojiteľnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.03.2007.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. L.-X zo dňa 19.01.2016 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletú L. H., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti Krízového centra Maják nádeje, Karpatská 24, Bratislava. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.01.2016. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom dieťaťa, navrhovateľa, rodičov maloletej L.B., kolízneho opatrovníka, pracovníčky Detského domova V., oboznámil sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdením o jej zdravotnom stave ako aj potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľa, obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX, výpisom registra trestov navrhovateľa, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľa, ako aj obsahom ďalších listinných dokladov a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Maloletá L. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, z nemanželského vzťahu U. V., nar. XX.XX.XXXX a U. H., nar. XX.X.XXXX. Je žiačkou prvého ročníka denného štúdia U. C. Š. V.S. U. H. C., Na L. X, Bratislava. 6. Z potvrdenia príjmu navrhovateľa vyplýva, že je riadne zamestnaný v spoločnosti I.- L. U..G..C.., G. XX, Dolný Kubín, ako stavebný robotník s miestom výkonu práce: Slovensko, Rakúsko, Poľsko, krajiny EÚ podľa potreby zamestnávateľa. Zamestnanec vyslaný na prácu na stavby v zahraničí je vyplácaný podľa legislatívy daného štátu. Pracovný pomer má dojednaný na dobu neurčitú. 7. Z výpisu z registra trestov navrhovateľa, súd nezistil žiaden záznam trestov. 3 27P/65/2016 8. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že L. je dcérou jeho sestry U. H.. Maloletá mala doma problémy, preto z domu utiekla, a následne bola umiestnená do Detského domova V.. Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, navštívil ju v detskom domove. Od jej umiestnenia ju chodí navštevovať, raz bola u navrhovateľa cez víkend. Prenajal si byt v priestoroch školského internátu. Pracuje vo Viedni ako železiar, avšak dennodenne cestuje zo zamestnania do Bratislavy a späť. Jeho priemerný mesačný zárobok je cca 1300 eur. Doposiaľ nebol trestne stíhaný. Je slobodný, vlastné deti nemá. 9. Z obsahu založených listinných dokladov súd zistil, že navrhovateľ dňa 16.05.2016 uzavrel zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie prechodného ubytovania a služieb s tým spojených v ubytovacích priestoroch školského internátu U. C. Š. V.S. U. H. C., B. U. P. X. na D. Na L.. Kolízny opatrovník na vyššie uvedenej adrese vykonal šetrenie za účelom zistenia, či má navrhovateľ vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o mal. L.. Vo svojej písomnej správe zo dňa 02.06.2015 uviedol, že navrhovateľ má prenajatú dvojlôžkovú izbu na požadovanej úrovni, v ubytovacích priestoroch školského internátu sú vytvorené vhodné podmienky pre maloletú L.. 10. Matka maloletej L. H. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nesúhlasí, aby bola jej dcéra zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyjadrila obavu, že navrhovateľ by mohol dopadnúť ako ich spoločný najstarší brat, ktorý prepadol drogám, preto považovala za vhodnejšie, aby L. zostala v detskom domove, kde bude o ňu postarané. Ona sama žije naďalej v spoločnej domácnosti s druhom Y. X., s ktorým majú spoločného syna K.. Nikdy nespozorovala násilné správanie druha voči ich spoločnému synovi. Je presvedčená, že celé oznámenie si L. vymyslela. Pred pol rokom sa presťahovali do Komárna, bývajú v podnájme v trojizbovom byte. Podnájom platí vo výške 300 Euro, za odvoz smetí 19,- Euro a za žumpu 19,- Euro. Okrem mal. L. má aj vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom K. H., nar. XX.X.XXXX a H. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 152,- Euro a rodičovský príspevok. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Jej partner Y. X. je nezamestnaný, predtým pracoval vo Volkswagene. Odkedy bola maloletá L. umiestnená v krízovom stredisku matka ju nenavštívila, ani netelefonovala, písali si len príležitostne správy. 11. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že matke je vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 152,30 euro mesačne. Zo správy ÚPSAaR Bratislava súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Euro a 70,56 Euro mesačne. 12. Otec maloletej L. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je slobodný, iné vyživovacie povinnosti okrem L. nemá. S matkou maloletej L. manželstvo neuzavreli. Spolu žili ako rodina asi do 2 rokov L., potom odišiel z ich spoločnej domácnosti a od tejto doby sa s maloletou L. stretávajú iba sporadicky. Nepamätá si kedy ju naposledy videl. Dcéra mu hovorila, že má u matky problémy, nenavrhol jej však aby u neho bývala. Nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o svoju dcéru, pretože býva v prenajatej garsónke na B. D. v Partizánskom spolu so svojou partnerkou a domnieva sa, že maloletá L.B. by tam nemala žiadne súkromie. Nájomné platí vo výške 195 Euro. Pracuje ako robotník vo výrobe obuvi. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Naposledy bolo výživné otca stanovené sumou 681,- Sk/22,60 Euro mesačne. 4 27P/65/2016
13. Z potvrdenia príjmu otca maloletej Paulíny vyplýva, že je riadne zamestnaný v spoločnosti B., H..U.. ,B. XXX/XX, Partizánske ako úkolový robotník. Pracovný pomer má dojednaný na dobu neurčitú, a jeho priemerný mesačný zárobok je 411,95 eur. eur. 14. Rodičia mal. L. vo svojej výpovedi pred súdom zhodne uviedli, že na styku so svojou dcérou sa s navrhovateľom vedia dohodnúť. 15. Pracovníčka Detského domova V. navrhla, aby maloletá L. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti strýkovi. Maloletá bolo pôvodne umiestnená do krízového centra Maják, z dôvodu dražby tohto zariadenia bola premiestnená do Detského domova V. v Bratislave. Keďže býva na internáte a navrhovateľ má prenajatý byt v budove internátu, s maloletou L. je v dennodennom kontakte. 16. Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa navrhla, aby maloletá L. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti strýkovi s tým, aby bol súdom nariadený nad výchovou dohľad a rodičom bola určená aspoň minimálna vyživovacia povinnosť. 17. Súd vykonal pohovor s maloletou L. iba v prítomnosti kolízneho opatrovníka. L. sa vyjadrila tak, že by si želela bývať so Z. S., majú dobrý vzťah, nosí jej potraviny, kúpi jej veci na oblečenie ak potrebuje. Boli spolu aj na hrade. Nechce sa vrátiť do domácnosti svojej matky. 18. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je 5 27P/65/2016 povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
6
27P/65/2016
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. 19.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi ako strýkovi maloletej L.. Z. S. spĺňa predpoklady podľa ustanovenia § 45 Zákona o rodine, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, spĺňa osobné, osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady zaručujúce, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa. Styk rodičov s maloletou L. súd neurčil, nakoľko mal, za preukázané, že rodičia maloletej sa na styku so svojou dcérou sa s navrhovateľom vedia dohodnúť. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z vykonaného dokazovania, poukazujúc na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine určil matke výživné na dcéru v najnižšej zákonnej výške, a to 30 % zo sumy životného minima z dôvodu, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, nedisponuje žiadnym majetkom, je invalidnou dôchodkyňou. Otcovi súd poukazujúc na jeho osobné a majetkové pomery určil výživné vo výške 50 euro, pričom výživné v takejto výške považuje za primerané potrebám maloletej a zároveň má súd za to, že je v možnostiach otca platiť výživné v takto určenej výške, keď inú vyživovaciu povinnosť okrem L. nemá. Podľa § 37 ods. 2 b) Zákona o rodine, súd v záujme maloletého dieťaťa uložil výchovné opatrenie - určil nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad, ktorý bude vykonávať orgán sociálnoprávnej ochrany detí. 20.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
7
27P/65/2016
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.