Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-10-2016.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/10/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 513,21 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 11. 2014, č. k. 28C/177/2014-52 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. 09. 2015, č. k. 28C/177/2014-77 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom konanie v časti 418,90 Eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 94,31 Eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania vo výške 5,50 Eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie telekomunikačných služieb vo výške 94,31 Eur s príslušenstvom. Keďže písomným podaním doručeným súdu 13. 11. 2014 žalobca vzal žalobný návrh v časti zmluvnej pokuty 418,90 Eur späť, v tejto časti konanie postupom podľa ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. zastavil. V časti uplatneného nároku o telekomunikačné služby bol žalobca úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd žalobcovi priznal iné trovy konania titulom pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh, a to výške 5,50 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal s poukazom na skutočnosť, že uvedené trovy vyhodnotil ako neúčelné, vzhľadom na charakter predmetnej veci. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného súd trovy nepriznal, pretože pokiaľ vedľajší účastník chce vstúpiť do konania má už sám ako občianske združenie vystupovať na pomoc a ochranu spotrebiteľa. Ak sa takéto združenie rozhodne pre zastúpenie advokátom, má si byť vedomý toho, že trovy svojho právneho zastúpenia bude musieť znášať samé. V opačnom prípade by účelom vedľajšieho účastníka bolo len vstupovanie do konania za účelom získania náhrady vo veciach, ktoré sa mnohokrát na súdoch opakujú a nie sú právne zložité. Odôvodnenosť právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka by bolo skutočne v právne zložitej veci, čo v tomto prípade nebolo. Vedľajší účastník nepodal vo veci právne relevantné podanie; súd prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky a ochranu spotrebiteľa ex offo. Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ide o zneužitie práva na právnu ochranu. To má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastúpenie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci.
3. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom proti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by bolo možné akceptovať, ak by žalobca uplatňoval zakázanú neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú pokutu ojedinele. Žalobca však sústavne uplatňuje masovo na všetkých súdoch SR predmetnú zakázanú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti aj určitý sankčný charakter náhrady trov konania má význam, aby sa žalobcovi neoplatilo bez akéhokoľvek hospodárskeho rizika skúšať, ktorý súd o jeho uplatnenej absolútne neplatnej zmluvnej pokute ako rozhodne, resp. či do konania vstúpi združenie a na neprijateľnú zmluvnú pokutu upozorní. Pri správnom pochopení inštitútu vedľajšieho účastníctva a správnom pochopení právneho zastúpenia by nemalo byť sporné, v akom postavení vedľajší účastník na strane žalovaného a v akej pozícií a vo vzťahu k nemu vystupuje jeho právny zástupca. Ak súd argumentuje, že združenie má trovy advokáta hradiť z vlastných prostriedkov poukázal na reálnu skúsenosť združenia, ktoré podľa ust.§ 25 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Po opakovaných žiadostiach v priebehu posledných dvoch rokov, Ministerstvo hospodárstva schválilo združeniu finančnú podporu vo výške 4 000 Eur, pričom poukázaná bola podpora len vo výške 1 000 Eur. Takýto finančný príspevok pri objeme činnosti vykonávanej združením na podporu spotrebiteľov nepokrýva ani len poštovné výdavky. Ak je súd toho názoru, že združenie si má hradiť právne služby zo svojich prostriedkov, potom by to museli byť prostriedky zo štátnych dotácií, naviac nie je jasné, prečo by štát mal dotovať prehnané súdne spory dodávateľov, resp. vymáhačských spoločností. Rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu, že vo veci vedľajší účastník nepodal právne relevantné podanie. Dôkazom opaku je vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 27. 06. 2014. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v plnej výške. Alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobca k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie ako podané neoprávnenou osobou.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Ň
6. Podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
7. Podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. účinného v čase do 31. 12. 2014, do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len na návrh.
8. Podľa ust.§ 93 ods. 4 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
9. Podľa ust. § 89 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 10. 06. 2014 podľa ust. § 93 ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2014. Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania koná iba sám za seba. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv spotrebiteľov, má právo na poskytnutie právnej ochrany, tiež judikatúra Súdneho dvora EÚ nevidí žiaden dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-279/09 uviedol, že zásada účinnosti súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom nevyplýva, podľa akého ustanovenia zákona súd prvej inštancie rozhodol, keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. V tomto smere je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.
14. V žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné, druhým je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovaného ako spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom boli žalobcom porušované spotrebiteľské práva žalovaného.
15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si uplatnil v predmetnom konaní dva rôzne nároky, ktoré spočívali na rôznom právnom základe a ktoré si žalobca mohol uplatniť v dvoch samostatných konaniach. V danom prípade tak učinil podaním jednej žaloby. V časti zmluvnej pokuty vedľajší účastník poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Neobstojí preto argumentácia súdu prvého stupňa v tom zmysle, žeby vedľajší účastník vo veci nepodal právne relevantné podanie. Dôkazom o opaku je vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 06. 2014 (č. l. 22 - 23 spisu). V uvedenom podaním vedľajší účastník žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 418,90 Eur považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zmluvnú pokutu považuje za neplatnú. V tejto súvislosti zdôraznil, že otázka neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti B. C. už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 07. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15. 03. 2012.
16. S prihliadnutím na zmysel a predmet činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana spotrebiteľov, je vecou vedľajšieho účastníka definovať, do ktorého konania, konania o ktorom nároku, pokiaľ súd v spoločnom konaní prejednáva a jedným rozhoduje o rôznych nárokoch, vstupuje. O rozhodovanie o niekoľkých nárokoch tzv. objektívnu kumuláciu jedným rozhodnutím, ide napr. vtedy, keď sa súčasne rozhoduje o nároku na plnenie zo zmluvy alebo o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy a o zmluvnej pokute; okolnosť, že sa tak stalo jediným výrokom alebo viacerými výrokmi je tu nerozhodná.
17. Odvolací súd konštatuje, že v časti uplatneného nároku o zmluvnú pokutu vedľajší účastník poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Z dôvodu, že vedľajší účastník na strane žalovaného podal kvalifikované vyjadrenie k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 418,90 Eur, žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť. Z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom v časti zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie mal správne zaviazať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty má právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovaného. V priebehu konania žalobca nepreukázal a dokonca to ani len netvrdil, že k späťvzatiu žaloby v časti zmluvnej pokuty došlo v dôsledku správania sa žalovaného, preto platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, čo má za následok povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane procesne úspešného žalovaného.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou súdu prvej inštancie o neúčelnosti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Práve vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného bol dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu v časti zmluvnej pokuty. V danom prípade preto nemožno mať pochybnosti o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a rovnako ani o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia.
19. Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou súdu prvej inštancie o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník, podľa úpravy v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. (ako aj Civilný sporový poriadok) umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (strana) odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutý v súvislosti s právnym zastupovaním.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné uprieť, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t. j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01. 01. 2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
21. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku síce inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj v súvislosti na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu istotu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 2 CSP).
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).