Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, P.O. BOX Nagano Office Center, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: X. M., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. XX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska OZ, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpený Mgr. Henrichom Šindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 762,27 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C 86/2013-99 zo dňa 28. 8. 2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21C 86/2013-66 zo dňa 2.6.2015 takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v zastavenej časti.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 762,27 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 762,27 Eur od 4. 11. 2010 až do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 762,27 Eur od 20. 12. 2010 až do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy v sume 2,54 Eur na základe žaloby podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,56 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä obsah zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.2.2010 uzavretej medzi predchádzajúcim veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 356 Eur, t.j. celkom 756 Eur v 12 mesačných splátkach po 63 Eur počnúc od 20. 3. 2010 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani ročná percentuálna miera

nákladov. Z predloženej zmenky žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka vystavená v D. dňa 18. 2. 2010 s textom „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 807 598, sumu 762,27 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 4. 11. 2010. Splatné Pohotovosť, s.r.o. Bratislava bez protestu na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pričom vystaviteľom bola žalovaná. Na opačnej strane rube zmenky je uvedené „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o.“ - žalobca. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Zákona o zmenkách a šekoch, jedná sa o zmenku platnú s tým, že súd prvej inštancie poukázal na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 17Er 355/2012, z ktorého vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zamietol z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné použiť právne normy na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v konaní sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako absolútne neplatné, následne došlo k zastaveniu exekučného konania. Súd zdôraznil, že návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, dokonca z indosovanej zmenky podľa Zákona o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma kauza pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej kontroly. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 457/2010, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10 a rozhodnutie C 419/2011 zo dňa 14. 3. 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Geraldovi Freichterovi, kde samotný Súdny dvor EÚ v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V danom prípade z rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, ale i napriek tomu je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol, lebo dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatná. Bez platnej dohody je preto neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku. Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ako aj zmenka sú neplatné podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nie podľa Zákona o zmenkách a šekoch. Následne súd prvej inštancie citoval čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, § 121 Občianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera podľa Zákona o zmenkách a šekoch, ako aj neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie posúdil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. s) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože umožňuje od spotrebiteľa požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa neprimerane vysoké sankcie. Navyše nebola individuálne dojednaná. Taktiež dohoda o vyplnení zmenky a na základe nej vystavená zmenka je absolútne neplatná aj podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zákonom, snahou obísť zákon právnej úpravy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6. 5. 2008, v ktorom súd konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom robeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva aj v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Žalobca si uplatňuje úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukázal aj na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a následne žalobu zamietol, lebo uplatnenú pohľadávku považoval za neopodstatnenú a neprípustnú v rozpore so spotrebiteľským právom. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal. O trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd rozhodol podľa zásady úspechu vedľajšieho účastníka tak, že mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 56,56 Eur, ktorú výšku špecifikoval.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a príslušný exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, ako aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Podaním zo dňa 22.12.2015 (č.l. 133 spisu) právny zástupca žalobcu vzal žalobu sčasti späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a konanie zastaviť. Žalovaná sa k späťvzatiu žaloby sčasti písomne nevyjadrila.

5. Uznesením č. k. 21C 86/2013-66 zo dňa 2.6.2015 súd prvej inštancie pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, s poukazom na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to oprávnenie právnickej osoby vstupovať do konania na základe osobitného predpisu v konaniach na ochranu práv spotrebiteľa.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal, že uplatnil pohľadávku podľa Nariadenia č. 861/2007, ktorá nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v konaní. Poukázal na nesúlad ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou (čl. 19 ods. 2, 3) a zákona o ochrane osobných údajov. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených

alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vychádzal z dispozičného úkonu žalobcu, ktorý po rozhodnutí vo veci samej vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.

10. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1, 2, prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak (princíp okamžitej aplikability v spojení s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov). Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§ 470 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

11. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd položil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale len nesprávne vyložil.

12. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

13. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19 Nariadenia č. 861/2007 Z.z. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu

o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ustanovenie na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

14. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu o pripustení vstupu do konania právnickej osoby na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie o námietke žalobcu proti vstupu rozhodol správne, lebo ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňovalo vstúpiť do konania aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou (čl. 19 ods. 2, 3) odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že čl. 19 ods. 2 a 3 nezaručuje absolútnu ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života, resp. pred každým zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o dotknutej osobe, priznáva len ochranu pred neoprávneným zasahovaním do týchto ústavou chránených záujmov. Obmedzenie základného práva musí sledovať legitímny cieľ, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne určený obsah dotknutého základného práva. Vychádzajúc z obsahu, zmyslu a účelu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré možno interpretovať a aplikovať v spojitosti s ďalšími procesnými ustanoveniami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku tiež s prihliadnutím na limity spracúvania osobných údajov dané platným Zákonom o ochrane osobných údajov, ústavný súd nepovažoval označené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku za spôsobilé zasiahnuť do základného práva garantovaného v čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania nebola opodstatnená. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.