Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-141-2014.pdf
PDF · 139.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Naša správcovská, s.r.o., Koceľova 17, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Media Max, s.r.o., Hradská 50, 821 07 Bratislava, IČO: 35 699 299, zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincova 35, P.O. BOX 86, 810 05 Bratislava, o zaplatenie 5.669,69 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.582,33 EUR s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti zaplatenia sumy 310,68 EUR a úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5.669,69 EUR od 01.01.2013 do 31.12.2013 z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi bude po právoplatnosti v r á t e n ý súdny poplatok v sume 11,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 62%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2013 v spojení s čiastočným späťvzatím doručeným súdu dňa 14.04.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.359,01 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom bytov a nebytových priestorov bytového domu na Račianskej 87, 89 a 91, žalovaný je nájomcom časti nehnuteľnosti - štítovej steny bytového domu Račianska 87, 89 a 91, súp. č. XXXX, parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, k.ú. Nové Mesto, zapísaný na LV č. XXXX. Túto plochu nájomca využíva za účelom užívania reklamného wallboardu. Tento právny vzťah bol založený nájomnou zmluvou č. 2023/2009 zo dňa 11.12.2008. Nájomca bol povinný prenajímateľovi platiť nájomné v dohodnutej výške, t.j. 2.796 EUR ročne, resp. 233 EUR mesačne. Žalovaný si nesplnil povinnosť platiť nájomné, pričom nedoplatok predstavoval 5.669,69 EUR. Zmluvné strany si medzi sebou dojednali zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle nájomnej zmluvy, čl. V bod 3 mal prenajímateľ zabezpečiť bezproblémový prístup nájomcovi a ním povereným osobám k predmetu nájmu za účelom inštalácie, prevádzkovania a údržby reklamného zariadenia po celú dobu trvania nájmu. Prístup k predmetu nájmu znemožňovali zaparkované autá, o čom žalovaný upovedomil žalobcu. Prípadnou
inštaláciou reklamného pútača a znemožneným prístupom k predmetu nájmu pre účely servisu a údržby mohlo dôjsť ku škode tretím osobám, prípadne ohrozeniu zdravia a života chodcov idúcich po chodníku alebo sediacim pod predmetom nájmu. Z dôvodu neochoty a nezodpovednosti prenajímateľa nebolo možné prenajať predmet nájmu tretej osobe a plnohodnotne využívať predmet nájmu na účel stanovený v zmluve. V zmysle čl. IV bod 6 nájomnej zmluvy nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom. Prenajímateľ prehlásil, že predmet nájmu bol reálne a právne spôsobilý k užívaniu nájomcom. Vzhľadom na uvedené bolo žalovanému znemožnené plnohodnotne užívať predmet nájmu na reklamné účely, a to aj z dôvodu tieniacich stromov. Počas zateplenia štítovej steny žalovaný nemohol využívať predmet nájmu na reklamné účely a bolo predpisom nesprávne vyúčtované nájomné. Demontážou reklamného zariadenia a montážou nového reklamného zariadenia vznikli žalovanému náklady navyše. V zmysle čl. V bod 10 nájomnej zmluvy bol nájomca povinný dodržiavať platné právne predpisy. Platnosť stavebného povolenia skončila dňa 30.06.2011, po tomto dátume nebolo možné inštalovať na predmet nájmu reklamný pútač.
4. Žalobca prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 14.04.2014 uviedol, že nebolo v jeho moci zabezpečiť, aby pri štítovej stene bytového domu nepretržite počas 24 hodín denne neparkovalo žiadne auto a aby sa v blízkosti nezdržiavali žiadne osoby. Nájomca mal vedomosť o stromoch nachádzajúcich sa v okolí štítovej steny bytového domu ešte predtým, než uzavrel nájomnú zmluvu a nemohol rozumne očakávať ich výrub kvôli umiestneniu reklamného pútača. Žalobca mal za to, že si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z čl. V bod 3 nájomnej zmluvy počas celej doby nájmu a bol pripravený vyjsť v ústrety každej racionálnej požiadavke žalovaného. Pokiaľ išlo o obdobie, kedy prebiehalo zatepľovanie bytového domu, a teda aj štítovej steny, žalobca súhlasil s argumentom žalovaného, že od mája do augusta 2010 žalovanému nemali byť účtované platby podľa mesačného predpisu (mesačné platby 77,67 EUR počas 4 mesiacov), a preto vzal žalobu v časti 310,68 EUR späť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s nájomnou zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2008, rozhodnutím MČ Bratislava
- Nové Mesto, č. M.-XXXX/XXXX zo dňa 06.06.2006, prehľadom nezaplateného nájomného, listom žalovaného zo dňa 22.11.2013, faktúrou č. J. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Račianska 87, 89 a 91 v Bratislave v zastúpení správcom - žalobcom uzavreli dňa 11.12.2008 so žalovaným nájomnú zmluvu č. XXXX/ XXXX, predmetom ktorej bol nájom časti nehnuteľnosti - štítovej steny nehnuteľnosti Račianska 91 za účelom vybudovania a užívania reklamného zariadenia - wallboardu v súlade s predmetom činnosti nájomcu vymedzenom vo výpise z obchodného registra. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2009 do 31.12.2013. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 2.796,- EUR na rok, t.j. 233,- EUR na mesiac. V prípade, ak nebol pútač obsadený reklamou, platba nájomného bola krátená na 1/3 mesačnej platby, t.j. 77,67 EUR, a to maximálne po dobu 3 mesiacov, následne jeden (štvrtý) mesiac bol nájomca povinný uhradiť plnú výšku mesačného nájomného.
7. Rozhodnutím MČ Bratislava - Nové Mesto, č. M.-XXXX/XXXX zo dňa 06.06.2006 sa žalovanému (predchádzajúce obchodné meno BIBI, s.r.o.) povolilo umiestnenie 1 ks osvetleného reklamného zariadenia na bočnej fasáde bytového domu Račianska 91 v Bratislave, parc. č. XXXXX, k.ú. Nové Mesto. Povolenie bolo vydané na dobu určitú do 30.06.2011 s tým, že mohol požiadať o predĺženie povolenia v primeranej dobe pred uplynutím právoplatného povolenia.
8. Z prehľadu nezaplateného nájomného vyplýva, že dlžné nájomné za obdobie rokov 2010 - 2013 malo predstavovať 5.359,01 EUR.
9. Žalovaný mal listom zo dňa 22.11.2013 požiadať o zabezpečenie prístupu ohľadne demontáže reklamnej plachty na objekte Račianska 91 v Bratislave. Pod uvedenou plochou mali parkovať autá a nebolo možné reklamnú plachtu demontovať a vykonať údržbu a servis. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol disponovať uvedenou plochou a dávať ju do prezentácii pre tretie osoby.
10. Žalovanému bola vystavená faktúra č. J. XX/XXXX na sumu 2.680,- EUR za práce vo výškach pomocou horolezeckej techniky (demontáž reklamných rámov, opätovná montáž reklamných rámov po zateplení štítovej steny) na Račianskej ul. 91 v Bratislave.
11. Štatutárny zástupca žalobcu, p. Peter Jenčík, vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaný signalizoval problémy s prístupom k reklamnému pútaču, tieto však súčinne riešili tak, že zistili majiteľa vozidla, ktorý na problémovom mieste parkoval a bol požiadaný o odstránenie vozidla. V tejto súvislosti bol názoru, že vina bola na strane žalovaného, keď nevyužil iný prístup po chodníku, ktorý bol široký a nepožiadal o povolenie mestskú časť a tiež to, že si nedostatočne ohliadol prístupové komunikácie, na ktorých mal problém sa s veľkým vozidlom vôbec k domu dostať. Čo sa týka problémov s osvetlením a jeho vypínaním, tieto nemohol potvrdiť, takúto vedomosť od žalovaného nemal. Naopak mali sťažnosti od obyvateľova, preto žalovaného požiadali o iný náklon svietidiel. K vzájomnej komunikácii dal k nahliadnutiu mailovú komunikáciu z februára 2011, kedy ho žalovaný požiadal o stretnutie a toto bolo ešte v ten deň potvrdené a tiež mail zo 24.8.2011 a zo 14.3.2012 s tým, že uznal dlh v prvom štvrťroku 2012, požiadal o vyčíslenie a tiež o uzavretie zmluvy a prenájom štítovej steny na objekte Račianska 101, čo by v prípade problémového vzťahu neurobil. Strany teda komunikovali telefonicky alebo e-mailom. Čo sa týka výzvy z č.l. 60 spisu, túto považoval za účelovo nahodenú v období, keď už žalovaný vedel, že ho žalobca ide žalovať. Z osobnej komunikácie nevedel o tom, že by žalovaný nemohol od mája 2013 demontovať reklamnú plachtu. V tom čase už končil nájomný vzťah a obsahom komunikácie zo strany žalobcu bola len požiadavka na doplatenie dlžného nájomného. Pokiaľ uviedol, že predmetná výzva bola žalobcovi doručená v tom období, túto skutočnosť nemohol potvrdiť, oficiálne ju žalobca v evidencii nemal. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že po vzájomnej komunikácii medzi účastníkmi zmluvy nikdy nedošlo k námietke súvisiacej v prekážke vo výhľade stromami. Čo sa týka tabuľky, ktorú žalobca predložil ako vyčíslenie svojho nároku, táto bola vypracovaná ekonómkou a vychádzala zo zmluvy o dvoch možných sumách za jednotlivé mesiace.
12. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu uviedol, že napriek námietkam žalovaného považoval nárok po čiastočnom späťvzatí za dôvodný a zvyšné námietky za irelevantné. Skutočnosti okolo stromov prípadne okolia reklamného zariadenia a prístupu k nemu boli žalovanému známe pred uzavretím nájomnej zmluvy. Ich zmena nebola v kompetencii žalobcu a pokiaľ sa žalovaný odvoláva na čl. V bod 3 nájomnej zmluvy, tento je vzhľadom na kontext potrebné vykladať tak, že bolo povinnosťou žalobcu sprístupniť najmä strechu domu, prípadne miestnosť, kde bol merač spotrebovanej elektriny, prípadne podobné veci, nie však tie, ktoré namieta žalovaný. Takisto ukončenie povolenia stavebného úradu nemá vplyv na predmetný vzťah a bolo možnosťou žalovaného znova požiadať o jeho udelenie tak, ako to urobil aj v minulosti. Žiadnu z námietok, ktoré vzniesol žalovaný v tomto konaní neuplatnil v priebehu aktuálnosti nájomného vzťahu ani nevyužil možnosť odstúpiť od zmluvy. Naopak vzniesol ich až po podaní žaloby, čo potvrdzuje tendenčnosť týchto námietok. Čiastočné späťvzatie sa týkalo obdobia r. 2010, kedy preukázateľne žalovaný nemohol prenajatú plochu využívať z dôvodu lešenia a zatepľovania. Týka sa to obdobia mája až august 2010 a v septembri už bola opäť plocha prístupná. Tomuto mala svedčiť fotografia zo 14.09.2010, ktorú založil do spisu, kde v pravom hornom rohu je viditeľná spodná časť reklamnej plochy a dolu je ešte zvyšok lešenia. Za toto obdobie teda žalobca neúčtoval žiadne nájomné a v čase, keď žalovaný nemal na reklamu klienta a toto signalizoval žalobcovi, bol predpis nájomného znížený v zmysle zmluvy na 1/3 nájomného. Nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či žalovaný v priebehu výkonu nájmu signalizoval jeho vady žalobcovi.
13. Štatutárny zástupca žalovaného, p. Andrej Dugovič, vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť žalovaného tento predmet činnosti vykonáva dlhodobo a predmetný vzťah bol v podstate tŕňom v päte, nakoľko bol sprevádzaný uvedenými problémami, kedy ešte doteraz sú v štíte domu konzoly, ku ktorým sa nevie dostať. Situácia ohľadom nemožnosti prístupu k predmetu nájmu je rovnaká ako nemožnosť užívania auta bez vodičov. Pokiaľ aj bola plocha využitá, niekto v noci vypínal osvetlenie, čo vyžadovalo príchod pracovníka v neskorých hodinách. Plochu nedávali ani do prezentácie klientom vzhľadom na zlý výhľad, pričom nevedel presne uviesť od ktorého obdobia. Inštitúty zmluvy o jej ukončení žalovaný nevyužil v dôsledku pracovnej zaneprázdnenosti. Navyše ide o malú firmu s jedným človekom bez právnika. Nutnosť údržby a servisu spočíva najmä v uvoľnení plachty prípadne aj spadnutí najmä v dôsledku silného vetra. Pre takéto prípady je možný servis zo strechy, pričom po zateplení im bol prístup na strechu zamedzený a jediná možnosť údržby bola prostredníctvom zdvižnej plošiny. V tejto súvislosti vadili parkované autá a chodci. Prístup žalovaného k plachte bol nutný nonstop a keďže v danom prípade to možné nebolo, žalovaný nedával túto plochu ani do prezentačnej ponuky. Kľúče od prístupu na strechu žalovanému vydávala pani Vidová a keď sa zúčastňovali kontrolných dní zateplenia budovy, v rámci týchto si správca Naša správcovská s.r.o. vyhradil zákaz prístupu na strechu. Nespomínal si, či tento zákaz neplatil pre celé obdobie nájomného vzťahu, nakoľko na dome boli už aj predtým a nájom bol uzavretý s iným správcom, ktorý prístup na strechu povoľoval. Ohľadom výhrad k spomínaným vadám
nájmu konateľ žalovaného komunikoval s pánom Jenčíkom, konateľom správcu, ktorý s tým nič neurobil. Nevedel presne vymedziť časové obdobie, kedy k tomu dochádzalo. Správca by však mal vec, ktorú prenajíma, udržiavať v spôsobilom stave, aby splnila účel prenájmu. Nevedel sa vyjadriť, počas akého obdobia žalovaný skutočne účelne predmet nájmu využíval. Toto je však povinnosťou žalobcu, aby to preukázal.
14. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca uplatňuje nárok zo vzájomnej zmluvy o nájme, predmetom ktorej bola štítová stena obytného domu a účastníci zmluvy si dohodli aj nájomné. Výšku uplatneného nároku žalobca odôvodnil v prílohe len tabuľkou za rok 2013, podľa ktorej mu vznikol za každý mesiac roka nárok na nájomné vo výške 233,- EUR a nejaký prenos vo výške cca 2.500,- EUR. V tejto súvislosti odkázal na článok 4 nájomnej zmluvy, kde si aj účastníci jasne dohodli spôsob úhrady nájomného v ročnej výške zodpovedajúcemu ekvivalentu za mesiac a tiež nárok na nájomné v čase, keď nebude pútač osadený reklamou. Žalobca následne predložil tabuľku, ktorá r. 2013 dopĺňa rokmi 2010-2012, pričom údaje v nej považoval za neurčité a nepreukázané. Žalobca v nej uviedol nárok na rôzne výšky nájomného, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal za jednotlivé mesiace dôvod účtovania konkrétnej výšky. Poukázal na systém dohodnutý oboma stranami, ktorý hovorí o platení tretinového nájomného po dobu troch mesiacov nevyužitia pútača, po ktorých má nasledovať jeden mesiac plného nájomného a opätovne nájomné krátené. Takto dohodnutý systém platieb nezodpovedá údajom vyplývajúcim z tabuľky. Dôkazné bremeno výšky nároku je na strane žalobcu, ktorý tento uplatňuje. Postup zvolený žalobcom považoval za účelový, nakoľko sa javí, že ak pôvodne predložil len tabuľku za r. 2013, následne vyčkal na argumentáciu žalovaného a reagoval čiastočným späťvzatím žaloby za mesiac máj až august 2010, pričom z tabuľky vyplýva, že výška späťvzatia zodpovedá 4 tretinovým nájomným bez odôvodnenia, prečo nie je vzatá späť čiastka 4 mesačných nájomných v plnej výške. Za zmätočný považoval aj uplatnený nárok v časti úroku z omeškania, ktorý už v zmluve je upravený neurčito, keď splácanie nájomného bolo dohodnuté v mesačných splátkach. Ustanovenie o úroku odkazuje na neuhradenie štvrťročných platieb, ktoré však neboli dohodnuté, preto takéto ustanovenie zmluvy je neplatné. Omeškanie nájomcu v zmysle zmluvy pripadá do úvahy po uplynutí piateho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, avšak žalobca v tejto časti nárok určil k ničím neodôvodnenému dátumu 01.01.2013. V tomto smere je takýto petit neurčitý a nevykonateľný. Ďalej uviedol, že napriek už spomínanému článku o povinnosti prenajímateľa sprístupniť predmet nájmu, reálne k takémuto plneniu nedošlo, nakoľko pod pútačom neustále parkovali autá a chodili chodci. Žalovanému tak bola znemožnená možnosť údržby pútača, čo mohlo viesť k prípadnému uvoľneniu konštrukcie s následnými škodami na majetku a zdraví tretích osôb. Žalovaný v tomto smere niekoľkokrát kontaktoval neúspešne žalobcu. Zmluva obsahuje aj ustanovenie o tom, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, ako aj iné ustanovenia o spôsobilom predmete nájmu a s odkazom na tieto ustanovenia odôvodňoval obranu žalovaného nedôvodnosťou nájomného vzhľadom k stromom, ktoré bránili výhľadu na pútač, pričom tieto v čase uzavretia zmluvy účel nájmu neznemožňovali. Došlo k tomu postupom doby ako vyrástli. Obdobie 4 mesiacov zatepľovania predmetného štítu spôsobilo nielen výpadok v predmete nájmu, ale aj škodu na strane žalovaného spočívajúcu v odstránení konštrukcie pútača a v jej opätovnom nainštalovaní v celkovej výške 2.680,- EUR. Potom ako bude ustálený nárok žalobcu, je táto čiastka spôsobilá k započítaniu v zmysle Obchodného zákonníka. Dal k nahliadnutiu snímky predmetného štítu na začiatku nájomného vzťahu a neskôr, z ktorých malo byť vidieť ako vyzeralo prekrytie reklamnej plochy spomínanou zeleňou. Žalovanému v júni 2011 uplynula platnosť stavebného povolenia a zopár mesiacov na vlastné riziko zostal pútač, konštrukcia a osvetlenie, ale v žiadnom prípade nešlo o obdobie využitia nájmu až do konca r. 2013 tak, ako to uplatňuje žalobca. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňoval nárok už za rok 2009 a žaloba bola podaná v roku 2013, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, pričom spôsob špecifikácie uplatneného nároku prostredníctvom tabuľky považoval za neurčitý a nezrozumiteľný.
15. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.07.2016 uviedol, že žalovaný neoznamoval žalobcovi obdobia, kedy nebol pútač osadený reklamou, a preto má nárok na nájomné v plnej výške 233,- EUR/ mesiac za celé obdobie platnosti zmluvy. Žalobca aj bez upovedomenia žalovaným, ak mal informáciu od obyvateľov alebo iných osôb, že pútač nie je osadený reklamou, účtoval nájomné vo výške 77,67 EUR/mesiac. Po troch mesiacoch účtovaných vo výške 77,67 EUR mal žalobca nárok účtovať si za nasledujúci mesiac (4. mesiac v rade, kedy nebol obsadený pútač) nájomné v plnej výške, čiže 233,- EUR, bolo len na zvážení a vôli žalobcu v akej výške si uplatní svoj zmluvný nárok pred súdom. Žalobca si teda mohol v mesiacoch, keď mal nárok na plnú výšku nájomného, nárokovať pred súdom len
77,67 EUR. Ďalej uviedol, že žalovaný mal počas zatepľovania prístup k pútaču pre účely odstránenia a opätovnej inštalácie z lešenia postaveného pred fasádou domu. Žalovaný v období zatepľovania obsluhoval pútač využitím lešenia a nie prostredníctvom horolezeckej techniky, ako sa uvádza vo faktúre, ktorú žalobca považoval za účelovo predloženú z dôvodu zníženia dlhu započítaním v rámci súdneho konania. Predloženú listinu - výzvu zo dňa 22.11.2013 žalobca neevidoval, taktiež odmietal tvrdenie, že by žalovaný opätovne komunikoval s p. Jenčíkom, nakoľko práve žalovaný nekomunikoval so žalobcom. V prípade, že predmet nájmu mal skutočnú vadu, žalovaný mal právo obrátiť sa na žalobcu, avšak si neuplatnil právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy na nájomnom. Čo sa týka zmluvných úrokov, vychádzajúc z obsahu čl. IV zmluvy, ako aj s prihliadnutím na odkaz, ktorý obsahuje odsek 4, treba slovné spojenie „štvrťročných platieb“ vnímať ako chybu v písaní, nakoľko vychádzajúc z logiky je zrejmé, že zmluvné strany mali na mysli „mesačné platby“, a teda táto chyba v písaní nemôže spôsobovať neplatnosť celého odseku. Vzhľadom na to, že konkretizovanie presného nároku na úroky z omeškania by bolo pre žalobcu náročné, zmluvné úroky z omeškania žiadal len od 01.01.2014, teda odo dňa nasledujúceho po skončení zmluvného vzťahu so žalovaným a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania vzal žalobu späť.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
18. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
19. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
20. Podľa § 674, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
21. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
22. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
23. Podľa § 581 Občianskeho zákonníka, (1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. (2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. (4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 8b ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
27. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy; vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
32. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
33. Súd má za preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Račianska 87, 89 a 91 v Bratislave v zastúpení žalobcom ako správcom bytového domu a žalovaným, ako nájomcom vznikol právny vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2008, predmetom ktorej bol nájom časti nehnuteľnosti - štítovej steny nehnuteľnosti Račianska 91 za účelom vybudovania a užívania reklamného zariadenia - wallboardu. Správca bytového domu je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom (zákonné zastúpenie sui generis). V dôvodovej správe k zákonu č. 268/2007 Z.z. účinnému od 01.07.2007, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sa k bodom 17 - 23 uvádza, že sa správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom do 30.06.2007 a tohto ustanovenia v súčasnom znení vyplýva, že zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto bol správca oprávnený podať žalobu na súd uplatňujúc pohľadávku z nájomnej zmluvy aj napriek tomu, že na strane prenajímateľa boli označení vlastníci bytového domu.
34. Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie dlžného nájomného za obdobie rokov 2010 až 2013. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 2.796,- EUR ročne, t.j. 233,- EUR mesačne. V prípade, ak nebol pútač osadený reklamou, platba nájomného bola krátená na 1/3 mesačnej platby, t.j. 77,67 EUR, a to
maximálne po dobu 3 mesiacov, následne jeden (štvrtý) mesiac bol nájomca povinný uhradiť plnú výšku mesačného nájomného. Žalobca súdu predložil tabuľku obsahujúcu prehľad nezaplateného nájomného (č.l. 58), pričom žalovaný považoval tento prehľad za neurčitý. Poukázal na systém dohodnutý oboma stranami, podľa ktorého malo byť tretinové nájomné hradené po dobu troch mesiacov nevyužitia pútača, po ktorých mal nasledovať jeden mesiac plného nájomného a opätovne nájomné krátené, pričom takto dohodnutý systém platieb nezodpovedal údajom vyplývajúcim z tabuľky. Z predloženého prehľadu vyplýva, že v roku 2010 žalobca účtoval nájomné vo výške 77,67 EUR po dobu osem po sebe nasledujúcich mesiacov (pričom nájomné za mesiace máj až august 2010 si žalobca následne neuplatňoval) a v roku 2011 bolo tretinové nájomné rovnako účtované po dobu ôsmich po sebe nasledujúcich mesiacov. V tomto ohľade sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo na jeho vôli uplatňovať si nájomné v nižšej sume ako by mu prislúchalo podľa nájomnej zmluvy, t.j. vo výške 1/3 mesačného nájomného aj po troch mesiacoch neobsadenia pútača reklamou. Žalobca si tak v konečnom dôsledku uplatňoval menej ako by mu podľa nájomnej zmluvy patrilo, pričom v tomto smere bol súd viazaný petitom žaloby a nemohol by žalobcovi priznať viac ako si v konaní uplatnil. Žalovaný mal taktiež za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod účtovania konkrétnej výšky nájomného za jednotlivé mesiace. V súvislosti s touto skutočnosťou žalobca uviedol, že žalovaný mu neoznamoval, kedy nebol pútač osadený reklamou, a preto by mal nárok na nájomné v plnej výške 233,- EUR/mesiac za celé obdobie platnosti zmluvy. Nájomná zmluva neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť oznámiť žalobcovi, že pútač nie je osadený reklamou, avšak zmluvné dojednanie týkajúce sa zníženia ceny nájomného bolo jednoznačne v prospech žalovaného, a preto bolo v jeho záujme, aby tieto skutočnosti žalobcovi oznámil. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by predmetné skutočnosti žalobcovi oznámil a tvrdenia žalobcu v tomto smere ani nepopieral. Naopak pokiaľ mal žalobca informáciu od obyvateľov alebo iných osôb, že pútač nie je osadený reklamou, ako sa vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.07.2016, účtoval nájomné vo výške 77,67 EUR/ mesiac. Z uvedeného dôvodu súd pri určení výšky dlžného nájomného vychádzal z tabuľky predloženej žalobcom a tento listinný dôkaz považoval za relevantný podklad pre konečné rozhodnutie.
35. Žalovaný nepopieral, že by nájomné nezaplatil, pričom túto skutočnosť odôvodňoval tým, že predmet nájmu nemohol riadne užívať. Podľa tvrdení žalovaného mu prenajímateľ nezabezpečil bezproblémový prístup k predmetu nájmu za účelom inštalácie, prevádzkovania a údržby reklamného zariadenia počas celej doby trvania nájmu, nakoľko prístup k predmetu nájmu mali znemožňovať zaparkované autá. Prípadnou inštaláciou reklamného pútača a znemožneným prístupom k predmetu nájmu pre účely servisu a údržby mohlo podľa žalovaného taktiež dôjsť ku škode tretím osobám, prípadne k ohrozeniu zdravia a života chodcov idúcich po chodníku alebo sediacim pod predmetom nájmu. Ďalšou okolnosťou spôsobujúcou nemožnosť riadneho užívania predmetu nájmu mali byť stromy zatieňujúce pútač. V prvom rade súd uvádza, že nebolo v kompetencii žalobcu ako správcu bytového domu odstrániť motorové vozidlá, ktoré by prípadne bránili žalovanému alebo tretím osobám vykonať údržbu reklamného zariadenia, prípadne zakázať chodcom zdržiavať sa v blízkosti predmetu nájmu. Rovnako tak žalobca nebol oprávnený rozhodnúť o výrube stromov, ktoré by mohli brániť vo výhľade na reklamné zariadenie. Žalovaný rovnako argumentoval tým, že platnosť stavebného povolenia na umiestnenie reklamného zariadenia na bočnej fasáde bytového domu uplynula dňa 30.06.2011, a preto po tomto dátume žalovaný nemohol na predmet nájmu inštalovať reklamný pútač. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013. Je pravdou, že stavebné povolenie č.j. Star-1492/2006 bolo vydané len na dobu do 30.06.2011, avšak žalovaný mal možnosť v primeranej lehote pred uplynutím stanovenej doby požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia, o čom bol poučený stavebným úradom. Z uvedeného dôvodu súd považoval tento argument za irelevantný. Pokiaľ mal žalovaný za to, že zo strany prenajímateľa nedochádza k riadnemu plneniu zmluvných povinností, nič mu nebránilo využiť niektorý z prostriedkov ukončenia nájomnej zmluvy uvedených v čl. III zmluvy, t.j. výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy.
36. Právna úprava priznáva nájomcovi pre prípad, že predmet nájmu nemohol riadne užívať, poprípade mohol predmet nájmu užívať len obmedzene, právo požadovať od prenajímateľa odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného. Uvedené právo však zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim (§ 675 OZ). Ide o prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej v dôsledku neuplatnenia práva dochádza k zániku tohto subjektívneho práva, ktoré nebolo uplatnené. Na preklúziu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a plnenie z prekludovanej pohľadávky na strane veriteľa zakladá bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalovaný neukončil nájomnú zmluvu niektorým zo spôsobov dohodnutých v zmluve, mohol si u žalobcu uplatniť odpustenie alebo
zľavu z nájomného. Uplatnenie práva nájomcu, či už podľa § 673 alebo 674 OZ predstavuje jednostranný právny úkon nájomcu voči prenajímateľovi, ktorým ho informuje o uplatnení jedného z týchto nárokov. Zákon síce neustanovuje obsahové náležitosti ani formu tohto právneho úkonu, z obsahového hľadiska je však zrejmé, že bude musieť spĺňať všetky požiadavky kladené na právne úkony. Jednou z týchto požiadaviek bude aj podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Preto musí takýto právny úkon obsahovať minimálne riadne vytknutie vád a oznámenie o zadržaní nájomného (§ 673 OZ) respektíve špecifikáciu nároku a dôvody jeho uplatnenia (§ 674 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by si žalovaný jedno z týchto práv riadne a včas u žalobcu uplatnil. Súd preto z dôvodu preklúzie práva nevyhodnocoval v konaní vytknuté nedostatky predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha nárok na zaplatenie dlžného nájomného.
37. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca uplatňoval nárok už za rok 2009 a žaloba bola podaná až v roku 2013. Podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času vzniká dlžníkovi právo vzniesť pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Právny vzťah tvoriaci základ pre uplatnenie žalovanej pohľadávky vznikol medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným ako podnikateľom. Hoci nájomnú zmluvu uzavrel v mene vlastníkov žalobca, ktorý taktiež vykonáva podnikateľskú činnosť, pri tomto právnom úkone nekonal vo vlastnom mene, ale v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov (nepodnikateľov) v súvislosti s výkonom správy bytového domu. Na vzťah medzi stranami sporu tak súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začne plynúť v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých platieb nájomného. Podľa čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy bola splatnosť mesačných platieb nájomného dohodnutá do 5. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žaloba bola doručená súdu dňa 06.12.2013. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval nájomné v sume 5.359,01 EUR za obdobie rokov 2010 - 2013. Je nutné uviesť, že v tabuľke predloženej žalobcom (č.l. 58) sa uvádza aj prehľad platieb za rok 2009, kedy dlžná suma za tento rok predstavovala 601,34 EUR, avšak tá bola následne dňa 12.01.2010 uhradená, a preto ani nebola zarátaná do konečnej sumy uplatňovanej v konaní. Súd tak dospel k záveru, že dlžné nájomné za obdobie 1/2010 - 11/2010 v celkovej sume 776,68 EUR je premlčané, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Platba nájomného za mesiac december 2010 sa stala splatnou dňa 05.12.2010, žalovaný sa dostal do omeškania dňa 06.12.2010, pričom v tento deň začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom na to, že nárok za obdobie 12/2010 - 12/2013 bol uplatnený na súde včas, súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia uznal nárok vo zvyšnej časti v sume 4.582,33 EUR ako dôvodný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
38. Žalovaný ako ďalší z prostriedkov procesnej obrany naznačil započítanie nároku žalobcu s pohľadávkou žalovaného vo výške 2.680,-Eur. Žalobca voči tejto obrane vzniesol námietku premlčania. Súd bez skúmania spôsobilosti pohľadávky (náhrady škody) k započítaniu vyhodnotil túto obranu žalovaného z dôvodu hmotnoprávnej námietky žalobcu za nedôvodnú. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. OZ. Vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry živnostníka Andreja Bžocha (21.8.2010) sa takýto právny úkon adresovaný a doručený žalobcovi preukázať žalovanému nepodarilo, táto márne uplynula a žalobca dôvodne namietol premlčanie, hoc aj pri nesprávnom výklade ustanovení OZ o vydržaní.
39. Žalobca si po čiastočnom spävzatí žaloby uplatňoval úroky z omeškania v zmluvne dojednanej výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 01.01.2014. Právo požadovať úroky z omeškania vzniká veriteľovi odo dňa, kedy sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažnej sumy, pričom toto právo mu vyplýva priamo zo zákona. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania. Keďže dojednaná výška úrokov z omeškania 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne je vyššia ako zákonná výška úrokov z omeškania určená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd nemohol žalobcovi priznať úroky z omeškania v uplatnenej sume. Keďže
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od 01.01.2014. Keďže základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu predstavovala 0,25%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo žalovanej sumy od 01.01.2014 do zaplatenia, pričom žalobu vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.
40. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 5.669,69 EUR s úrokmi z omeškania 0,05% denne od 01.01.2013 do zaplatenia. V priebehu konania vzal žalobu späť v časti istiny 310,68 EUR a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil svoje právo disponovať s podanou žalobou, ktorú vzal čiastočne späť, súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP v príslušnej časti zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný.
41. Podľa § 11 ods. 3 prvej vete zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
42. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
43. Konanie bolo čiastočné zastavené v časti 310,68 EUR pre späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním. Prislúchajúca časť súdneho poplatku z uplatneného nároku 310,68 EUR predstavuje 18,50 EUR. Súd preto nariadil vrátiť žalobcovi prislúchajúcu časť súdneho poplatku krátenú o 1 % najmenej 6,70 eur, t. j. vo výške 11,80 EUR.
44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti 310,68 EUR, pričom z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo v príslušnej časti zastavené, čo má za následok povinnosť nahradiť trovy protistrane. Žalobca bol ďalej v konaní neúspešný v časti sumy 776,68 EUR, úspech mal v časti 4.582,33 EUR. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jednej zo strán sporu. Neúspech, resp. procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania predstavovalo cca 19% ((310,68 EUR + 776,68 EUR) z 5.669,69 EUR) a úspech potom predstavoval cca 81%. Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného výpočtu. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu zo strán prichádza do úvahy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Podľa výsledku konania prevažoval úspech žalobcu, a preto mu prináleží pomerná náhrada trov konania vo výške 62% (81% - 19%). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).