Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanej: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W. o zaplatenie 442,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 442,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 04.01.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 442,66 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. 2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd prejednal vec v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s vyúčtovaním náhrady škody č. 3208218 zo dňa 16.12.2012, pokusom o zmier zo dňa 10.04.2013, výpočtom škody, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 27.11.2012, fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 27.11.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, o čom bol spísaný protokol a vyhotovená fotodokumentácia. 6. Na základe vykonanej kontroly a spísaného protokolu, žalobca vystavil dňa 19.12.2012 faktúru č. XXXXXXX, ktorou vyúčtoval žalovanej náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 442,66 eur. Faktúra bola splatná 03.01.2013. Žalovaná vyúčtovanú škodu neuhradila, preto ju žalobca pokusom o zmier zo dňa 10.04.2013 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, na čo však žalovaná nereagovala.

7. Podľa 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). 8. Podľa § 1 ods. 1,2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1) 9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 10. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 11. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 12. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 13. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobca preukázal vznik škody, ktorú spôsobila žalovaná tým, že odoberala elektrinu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie, pričom elektromer zaznamenával spotrebu na odbernom mieste. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nepredložila súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že škodu nezavinila, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedené vo výroku toho rozsudku v odseku I. 16. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. V konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak o jej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.